Rozvod dohodou alebo Dohoda o rozvode, sú dve asi najvyhľadávanejšie frázy vo vyhľadávačoch „záujemcami“ o rozvod manželstva. Prečo niektorí tvrdia, že na rozvode sa dá dohodnúť a iný tvrdia, že manželstvo môže rozviesť iba súd? Pravdu majú čiastočne obe skupiny. Dôležitý je ale účel dohody.

Hneď na začiatku je potrebné povedať, že v podmienkach Slovenskej republiky a nášho právneho systému, môže manželstvo rozviesť iba súd. Navyše, hovoríme iba o štátnych súdoch, rozhodcovské súdy takúto zákonnú kompetenciu nemajú. Čiže bodku za manželstvom môže dať iba a jedine súd a akákoľvek dohoda spísaná či už pred notárom, mediátorom, advokátom alebo medzi štyrmi očami nebude mať vplyv na trvanie manželstva.

Na druhej strane, dohoda o tom, že sa manželia chcú rozviesť, nie je vylúčená. Môže rozvodu napomôcť a urýchliť ho. Takáto dohoda ale nemá právne účinky. Ide iba o dohodu „poďme pred súdom ťahať za jeden koniec“. Čo môže byť predmetom dohody?

Dohody prípustné v rámci rozvodu

Ak sme dospeli do štádia rozvodu, treba mať na pamäti, že je potrebné právne vyriešiť nielen samotný rozvod, ale aj sekundárne veci, ako sú výživné (na deti, ex-manžela/ku), starostlivosť o deti, rozdelenie spoločného majetku. Zatiaľ čo dohoda o rozvode nemá právne účinky, prípadná dohoda o výživnom a dohoda o starostlivosti o maloleté deti je priam žiadaná a zákonom uprednostňovaná pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Vyžaduje sa ale schválenie súdom, v rámci ktorého je posúdené, či nie je v rozpore so záujmami dieťaťa alebo so zákonom.

A nakoniec, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je čisto na bývalých manželoch, nie je k tomu potrebný zásah súdu. Dohoda je platná a záväzná podpisom. Iný by bol prípad, keby sa na rozdelení majetku ex-partneri nevedeli dohodnúť, v takom prípade sa môžu obrátiť na súd. Vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je možné ale až po právoplatnom rozvode, resp. po zániku BSM iným spôsobom za trvania manželstva.

Prečo sa nemôžeme dohodnúť na rozvode

Napriek tomu, že k uzavretiu manželstva nepotrebujeme špeciálne povolenie a je iba na našej vôli, ak chceme manželstvo ukončiť, je potrebné rozhodnutie súdu. Zákon o rodine hovorí, že manželstvo možno rozviesť iba v odôvodnených prípadoch a môže tak urobiť iba súd.

Rozvod je prípustný iba v prípade, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Čo je účelom manželstva? Zákon o rodine definuje hlavný účel manželstva založenie rodiny a riadnu výchovu detí. Ak vzťahy v rodine sú natoľko narušené, že tento účel nie je možné plniť, je to dôvod na rozvod.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu a pri rozhodovaní na ne prihliada. Prihliada tiež na záujem maloletých detí a tiež na plnenie si manželských povinností (nie iba tých intímnych). To, že obaja situáciu potvrdia a nevyslovia nesúhlas s rozvodom samozrejme pri rozhodovaní súdu napomôže.

V rámci pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka sa do budúcnosti uvažuje o rozvode založenom na dohode manželov. Napriek dohode by síce manželstvo mohol rozviesť iba súd, ale neskúmal by rozvrat a narušenie vzťahu. Súčasťou takéhoto súhlasného návrhu na rozvod by ale musela byť aj dohoda o starostlivosti o deti a rozdelení majetku. Zákon by preto dal možnosť rozviesť sa na základe dohody, ale iba manželom, ktorí sú schopní dohodnúť sa aj na ďalších podstatných veciach. Táto právna úprava je ale zatiaľ v nedohľadne.

O čom sa môžeme dohodnúť vo veci rozvodu

Pokiaľ je manželstvo v koncoch a obaja manželia majú záujem rozviesť sa, ich dohoda nie je vylúčená. Ako sme už spomenuli, takáto dohoda ale nie je záväzná v zmysle, že uzavretím samotnej dohody dochádza k rozvodu manželstva. Stal sa dokonca prípad, kedy sa manželia pred mediátorom dohodli na rozvode, takúto dohodu spísali a dali ju na súd schváliť ako súdny zmier. Súd toto samozrejme zamietol, lebo vždy musí prebehnúť príslušné konanie o rozvode. Manželstvo preto nemožno rozviesť ani súdnym schválením dohody o rozvode.

Obsahom takýchto dohôd je, že obaja súhlasia s rozvodom, súhlasia, že vzťah je trvalo rozvrátený a vážne narušený a nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Takáto dohoda alebo obojstranný súhlas s rozvodom môžu byť súdom posudzované ako dôkaz alebo deklarácia, že obaja manželia považujú svoj vzťah za rozvrátený a nevidia možnosť obnovy spolužitia. To môže rozvodovému konaniu napomôcť.

Zároveň je ideálne a vie uľahčiť rozhodovanie o rozvode, pokiaľ sa zároveň dohodnú aj na výživnom a starostlivosti o maloleté deti.

Napriek všetkým týmto dohodám je potrebné, aby jeden z manželov podal návrh na rozvod, v ktorom opíše rozhodujúce skutočnosti. Druhý z manželov bude formálne súdom požiadaný o vyjadrenie sa k návrhu. Tu sa dostávame do bodu výhodnosti predošlej dohody. Ak obaja išli do rozvodu s vôľou rozviesť sa, druhý manžel potvrdí rozvrátenosť a narušenosť vzťahu a vysloví súhlas s rozvodom. Tým pádom súd sa nemusí zaoberať spornými bodmi, kedy manželia majú protichodné vyjadrenia. To ale neznamená, že súd nebude skúmať skutočný stav vzťahu manželov.

V prípade, ak by na rozvode neboli dohodnutí a druhý manžel s rozvodom nesúhlasí, voči rozvodu sa bude brániť a konanie sa minimálne predĺži alebo k rozvodu vôbec nedôjde, lebo sa nemusí preukázať rozvrátenosť vzťahu.

V neposlednom rade, napriek tomu, že je konanie o rozvode samostatným konaním, v prípade ak majú manželia spoločné maloleté deti, súčasťou rozhodnutia o rozvode musí byť aj rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výške výživného na maloleté deti. O týchto veciach je možná rodičovská dohoda. Keďže je rozvod závislý na rodičovskej dohode o deťoch a výživnom, resp. na rozhodnutí súdu o deťoch a výživnom, nemôže k rozvodu dôjsť skôr, ako bude tento bod vyriešený. Práve toto je vec, ktorá rozvod vie neprimerane predĺžiť, nezriedka na roky.

Rozvádzajú sa aj milujúce sa páry

Často kritizovaný prílišný formalizmus stavu manželského dokazujú aj milé prípady, kedy sa rozviedli aj milujúce sa páry, ktoré potrebovali formálny rozvod. Príklad takéhoto rozvodu z minulosti je prideľovanie bytov zo strany štátu manželským párom. Inak sa nazeralo na rozvedené páry – bývanie bolo treba zabezpečiť obom. Preto sa takýto pár dohodol, že sa dá rozviesť, aj keď ich vzťah bol priam idylický, a teda nespĺňal zákonné podmienky na rozvod.

Samozrejme z formálneho hľadiska bolo potrebné na súde vysvetliť „rozvrátenosť a narušenosť“ vzťahu. Keďže na rozvode boli dohodnutí, neboli indície, že by sa tvrdenia manželov nezakladali na pravde.

Nejedná sa síce o moc reprezentatívny príklad z pohľadu obchádzania zákona. Je to ale ideálny príklad účinnosti neformálnej dohody o tom, že sa rozvedieme a budeme pri rozvode spolupracovať.

Rozvod pred mediátorom

Ak manželstvo môže rozviesť iba súd, na čo sú dobré dohody uzavreté pred mediátorom? Ako sme uviedli, dohodu o výživnom, dohodu o starostlivosti o maloleté deti, aj dohodu o rozdelení majetku možno platne a záväzne uzavrieť. Ak komunikácia a vzťahy nie sú natoľko narušené a manželia sa o týchto veciach vedia dohodnúť medzi štyrmi očami, mediátora nepotrebujú. Ak ale komunikácia škrípe, mediátor ako nezávislá a nestranná osoba napomáha vytvoriť podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Mediácia je istý medzikrok medzi dohodou medzi štyrmi očami a autoritatívnym rozhodnutím súdu.

A aj keď manželia idú za mediátorom s istým balíkom očakávaní (napr. uzavretie dohody  o výživnom), berú si so sebou celý balík problémov súvisiacich s narušeným vzťahom a rozvodom. Preto aj keď výsledkom mediácie nemôže byť záväzná dohoda o rozvode, manželia často odchádzajú s vyjasnenými postojmi a v rámci rozvodu spolupracujú, ideálne aj s dohodami o výživnom a starostlivosti o deti.

Platí ale, že ani mediátor, ani advokát manželstvo nerozvedú. Obaja sú ale v rámci rozvodu potrební a ich účasť je viac než odôvodnená. Potrebujeme jednak advokáta, ktorý bude zastávať naše individuálne záujmy a prípadne za ne bojovať na súde. A potrebujeme aj mediátora, ktorého celá činnosť smeruje k uzmiereniu manželov – nie v zmysle obnovenia vzťahu, ale v zmysle dosiahnutia právnych dohôd bez potreby absolvovať časovo, finančne a najmä emočne náročné súdne konania.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine “Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.”

Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému manželovi/rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému manželovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.