Rodičovská dohoda o starostlivosti o deti

rodičovská dohoda

Rodičovská dohoda alebo odborne Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom by mala patriť k základu pri rozvode alebo rozchode rodičov.

Zákon všeobecne predpokladá, že rodičia by mali byť schopní, tak počas spolužitia, aj po skončení partnerstva, dohodnúť sa na starostlivosti a všetkých podstatných otázkach vo vzťahu k spoločnému maloletému dieťaťu. Myslíme si a dúfame, že tomu tak aj vo väčšine prípadov je. Aké majú rodičia možnosti pri rozchode alebo rozvode, pokiaľ možnosť rozumnej dohody zlyhá?

Ak dohoda rodičov nie je možná, je potrebné, aby rozhodol súd a rodičia sa tomuto rozhodnutiu musia podriadiť. Súd rozhoduje s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, bez ohľadu na predstavu a pocity rodičov. Žiadne súdne rozhodnutie neupraví styk rodiča s dieťaťom tak, aby boli všetci spokojní, ak chýba dobrá vôľa, slušnosť a vzájomná akceptácia. (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 173/2015)

Rozchod bez súdneho rozhodnutiastriedava starostlivost

Moderným fenoménom dnešnej doby je spolužitie bez úradného zväzku – manželstva. Čo sa rodičovských práv a povinností týka, zákon nerobí rozdiely medzi rodičmi, ktorí sú zosobášení a medzi rodičmi bez oficiálneho sobáša. Rodičmi sú v oboch prípadoch rovnako.

V prípade párov bez sobáša sa pre odlúčenie a rozchod nevyžaduje žiadny zásah zo strany súdu a je na rodičoch, akým spôsobom budú naďalej vykonávať svoje rodičovské práva.

Ak ale dôjde k nezhodám, súd môže ich vzájomné rodičovské práva a povinnosti upraviť. A to aj bez návrhu. V tomto prípade platí, že pokiaľ sa rodičia nechcú spoliehať na „čestné slovo“ bývalého partnera, je vhodnejšie buď aktívne požiadať súd o rozhodnutie alebo dať si súdom schváliť rodičovskú dohodu.

Totiž, ak by sme s bývalým partnerom mali dohodu súdom neschválenú, podľa tejto dohody sa síce môžeme riadiť, ale ak by dochádzalo k porušovaniu, nie je vykonateľná. A teda napríklad, ak by nám bývalý partner nechcel dieťa podľa dohody odovzdať, nemohli by sme sa obrátiť na úrady so žiadosťou o vymoženie dohody. Mali by sme ale možnosť požiadať súd o predbežnú úpravu a následne o konečné rozhodnutie.

Rozvod manželstva a rodičovské práva

Rozvod manželstva je sám o sebe kapitolou. Na rozvod potrebujeme jednak relevantné dôvody a jednak manželstvo môže rozviesť iba súd. Ani advokát, ani notár, ani mediátor. Jedine súd.

Neznamená to ale, že určité dohody nie sú prípustné už v štádiu rozvodu. Ak sa obaja manželia zhodujú, že ich vzťah je trvale narušený a majú dôvod rozviesť sa, je vhodné aby v rámci rozvodového konania spolupracovali. Problémom je, ak jeden z manželov sa rozviesť chce a druhý sa rozviesť nechce. V takom prípade asi netreba zatiaľ pomýšľať na prípadné ďalšie rodičovské dohody.

Ak súd zistí relevantné dôvody na rozvod, manželstvo rozvedie. Súčasťou rozhodnutia o rozvode je úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Netreba zabúdať, že rodičovské práva a povinnosti sú široký a neohraničený pojem. Najčastejšie ide o zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodia, do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku. Netreba zabúdať na výživné.

A teda, v prípade rozvodu sa súdu síce nevyhneme, ale vyhnúť sa môžeme tomu, aby súd rozhodoval o tom, ako sa budeme o spoločné dieťa starať, koľko bude kto prispievať a o ďalších rodičovských veciach. Aj tu zákon dôveruje rodičom a predpokladá, že dvaja dospelí ľudia, ktorí spolu uzavreli manželstvo a splodili dieťa, sa budú vedieť dohodnúť. Nie je to len preto, že to je rýchlejšie, lacnejšie a vhodnejšie. Ale najmä preto, že síce rodičia prestávajú byť partnermi vo vzťahu, no nikdy neprestanú byť partnermi v rodičovstve. A pokiaľ si nebudú vedieť sami nastaviť ich nový „rodičovský“ vzťah alebo sa aspoň nenaučia medzi sebou zmierlivo komunikovať, bude to negatívne vplývať najmä na ich spoločné dieťa.

Rodičovská dohoda

Ako sme uviedli, zákon podporuje rodičovské dohody. Ak majú byť vykonateľné a vymáhateľné, musia byť schválené súdom. Rodičovská dohoda svojim obsahom ale nesmie byť iba o zohľadnení záujmov rodičov, bez prihliadnutia na najlepší záujem dieťaťa.

Zákon síce uznáva prednostne právo dohodnúť sa, súd pri schvaľovaní dohody bude prihliadať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a vždy prihliadne na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd teda nemusí dohodu rodičov schváliť, ak by nerešpektovala základné práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k rodičom a na jeho záujmy.

Ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o rodine vedie obidvoch rodičov k tomu, aby aktívne hľadali vzájomnú dohodu o výchove a starostlivosti o dieťa. Rodič, ktorý nebude ochotný alebo schopný dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa (pred, či po rozpade rodiny), dáva týmto svojim správaním priestor na vlastnú diskvalifikáciu v konaní pred súdom. Táto formulácia dáva súdom a aj rodičom návod na výkon rodičovstva v tom, že dohoda rodičov je lepšia, než súdne pojednávanie. Rodičia by mali aktívne hľadať dohodu rodičov o porozvodovej výchove detí za pomoci mediátora, alebo psychológa a mal by postupne pribúdať počet dohôd rodičov, ktoré budú súdu predložené na schválenie, čím sa zjednoduší a skráti súdne konanie.

Dohoda rodičov, ktorá nie je schválená súdom

Napriek tomu, že zákon vyžaduje schválenie rodičovskej dohody súdom, aby bola takáto dohoda vykonateľná, v prípade, ak dohoda schválená súdom nie je, nezakladá to jej neplatnosť. Rodičia sú viazaní touto dohodou sa riadiť a v prípade, ak by v budúcnosti dohoda nebola plnená, jeden z rodičov môže požiadať súd o posúdenie a schválenie rodičovskej dohody. Ak súd aj dodatočne zistí, že dohoda rodičov bola platne uzavretá a že je v záujme detí, dohodu schváli. V prípade, ak sa na zmene dohody nedohodnú obaja rodičia, zmeniť dohodu možno iba v prípade, ak sa  podstatne zmenia okolnosti, za ktorých bola dohoda uzavretá.

Na druhej strane, určité súdy na neschválenú dohodu rodičov neprihliadajú a vo veci rozhodujú, ako by neexistovala. Takáto prax ale nemá oporu v zákone.

Z dôvodu právnej istoty je vhodné si dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o určení výživného dať si bezodkladne schváliť súdom.

Úprava styku s dieťaťom

Okrem výživného, je najčastejším problémom dohoda o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a dohoda o úprave styku s dieťaťom. Styk s dieťaťom je jedným zo základných rodičovských práv. Z praxe vieme, že rozvodu väčšinou predchádza dlhšie obdobie odlúčenia, počas ktorého si rodičia už často nastavili určitý režim stretávania sa s dieťaťom v režime odlúčenia. Obaja vedia, že takáto úprava je na „gentlemanskej“ dohode a prípadné nedodržiavanie nastavených pravidiel môže naštartovať súdnu mašinériu (podávanie návrhov na úpravu styku alebo nariadenie neodkladných opatrení).

Ak majú manželia ale záujem o rozvod manželstva, otázku detí je nevyhnutné vyriešiť. A v tomto bode často narážame na problém, že ak to už má byť záväzná dohoda, musí pokryť aj prípady možných nezhôd a teda musí garantovať dostatočne požiadavky jedného aj druhého rodiča. A nastáva tvrdé, často patové vyjednávanie. Rodičia k dohode nevedia dospieť a zároveň si uvedomujú časovú, finančnú, aj emočnú náročnosť súdneho konania o úprave rodičovských práv a povinností. A to najmä pre dieťa.

Obsahom dohody o úprave styku s dieťaťom (dohoda o stretávaní) musia byť konkrétne podmienky styku, najmä:

  • v ktorý konkrétny deň a čas má oprávnený rodič právo dieťa vyzdvihnúť (napr. určenie konkrétnych dní, alebo všeobecne napr. každý utorok o 15:00 hod. v nepárne týždne)
  • presné miesto prevzatia alebo spôsob určenia (napr. v školskom zariadení alebo v mieste bydliska dieťaťa, ak sa v školskom zariadení nenachádza)
  • čas a miesto spätného odovzdania dieťaťa
  • stanovenie povinnosti a spôsobu prípravy dieťaťa na styk, a i.

styk s deťmiZákon preto pozná ešte jednu zaujímavú možnosť. A to možnosť rodičov požiadať súd, aby v rámci rozvodu neupravoval styk s maloletým dieťaťom. V prípade, že sa rodičia zhodnú, že styk upravovať nechcú, súd nebude styk s maloletým dieťaťom upravovať.  Táto možnosť bola určite myslená hlavne pre rodičov, ktorí súdne potvrdenie nepotrebujú a zostávajú dobrými rodičmi. Súd rozhodne iba o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne určí striedavú alebo spoločnú osobnú starostlivosť. Vo zvyšku sa rodičia dohodnú priebežne.

Je to ale aj vhodnou alternatívou pre rodičov, ktorí k dohode nevedia dospieť a uvedomujú si dve veci. Jednak, že prípadné súdne ťahanice by mohli uškodiť v rámci vzájomných vzťahov. A jednak, že doterajší neoficiálny režim im doteraz fungoval, a preto nepovažujú za nevyhnutné príliš formalizovať ich rodičovské povinnosti súdnym rozhodnutím alebo súdom schválenou dohodou.

Zmena rodičovskej dohody

Čo je asi najpodstatnejšie, väčšina rodičov pri vyjednávaní svojej pozície v rámci rodičovského vzťahu sa snaží pokryť všetky možné situácie až po dospelosť dieťaťa, keďže predpokladajú, že súdom schválená dohoda má neobmedzenú platnosť. To samo o sebe niekedy bráni dohode.

Treba ale vždy myslieť na zákonnú možnosť súdu, kedykoľvek (aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie alebo dohodu rodičov, ak sa zmenia pomery.

Takže sa vraciame k základnej podstate, že jednorazová výhra na súde nie je konečný a nemenný verdikt a že treba pamätať na potrebu doživotnej spolupráce rodičov, ako nových „partnerov v rodičovstve“.

Rodičovská dohoda dojednaná na mediácii

Dohoda rodičov, ktorá je dojednaná na mediačnom konaní, je písomná a právne záväzná. Aby bola takáto dohoda právne vykonateľná, je potrebné, aby bola schválená súdom. Dohoda, ktorá je výsledkom mediácie, teda nemá vyššiu právnu silu ako dohoda rodičov, ktorú by si spísali bez účasti odborníka. Je potrebné si ale uvedomiť, že mediátor je v pozícii nestrannej a nezávislej osoby zmierovateľa. A práve aktivitou mediátora v rámci vytvorenia podmienok pre komunikáciu rodičov sa zvyšuje šanca, že sa rodičia na starostlivosti o svoje deti dohodnú. Nie je vylúčené, aby aj v rámci mediačného konania boli rodičia zastúpení advokátmi, no v každom prípade majú rodičia vždy dostatok času na posúdenie návrhu rodičovskej dohody a premyslenie vôle návrh výslednej dohody podpísať.

Samotné schválenie rodičovskej dohody na súde sa potom stáva už len formalitou. V rámci tohto konania sa súd spravidla obmedzuje na posúdenie dohody, či neodporuje zákonu a či je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Tým, že je dohoda  výsledkom mediácie, dáva aj súdu znamenie, že dohoda bola dojednaná vážne a zodpovedne a že rodičom s rodičovskou dohodou pomohol odborník.

Rodičovská dohoda dojednaná bez pomoci odborníka môže byť značne v rozpore so zákonom o rodine a mimo najlepšieho záujmu dieťaťa. To môže mať za následok, že samotná žiadosť rodičov o súdne schválenie rodičovskej dohody môže prerásť do riadneho súdneho konania s plným dokazovaním tvrdených skutočností (vrátane psychologicko-znaleckého dokazovania).

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine “Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.”

Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému manželovi/rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému manželovi zašle výzva na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.