loading

Rodičovská dohoda o starostlivosti o deti

rodičovská dohoda

Rodičovská dohoda alebo odborne Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom by mala patriť k základu pri rozvode alebo rozchode rodičov spoločného dieťaťa.

Zákon všeobecne predpokladá, že rodičia by mali byť schopní, tak počas spolužitia, aj po skončení partnerstva, dohodnúť sa o “rodičovaní” spoločného dieťaťa. Myslíme si a dúfame, že tomu tak aj vo väčšine prípadov je. Aké majú rodičia možnosti pri rozchode alebo rozvode, pokiaľ možnosť rozumnej dohody zlyhá?

Rozchod bez súdneho rozhodnutia

Moderným fenoménom dnešnej doby je spolužitie bez úradného zväzku – manželstva. Čo sa rodičovských práv a povinností týka, zákon nerobí rozdiely medzi rodičmi, ktorí sú zosobášení a medzi rodičmi bez oficiálneho sňatku. Rodičmi sú v oboch prípadoch rovnako.

V prípade párov bez sobáša sa pre odlúčenie a rozchod nevyžaduje žiadny zásah zo strany súdu a je na rodičoch, akým spôsobom budú naďalej vykonávať svoje rodičovské práva.

Ak ale dôjde k nezhodám, súd môže ich vzájomné rodičovské práva a povinnosti upraviť. A to aj bez návrhu. V tomto prípade platí, že pokiaľ sa rodičia nechcú spoliehať na “čestné slovo” bývalého partnera, je vhodnejšie buď aktívne požiadať súd o rozhodnutie alebo dať si súdom schváliť rodičovskú dohodu.

Totiž, ak by sme s bývalým partnerom mali dohodu súdom neschválenú, podľa tejto dohody sa síce môžeme riadiť, ale ak by dochádzalo k porušovaniu, nie je vykonateľná. A teda napríklad, ak by nám bývalý partner nechcel dieťa podľa dohody odovzdať, nemohli by sme sa obrátiť na úrady so žiadosťou o vymoženie dohody. Mali by sme ale možnosť požiadať súd o predbežnú úpravu a následne o konečné rozhodnutie.

Rozvod manželstva a rodičovské práva

Rozvod manželstva je sám o sebe kapitolou. Na rozvod potrebujeme jednak relevantné dôvody (nestačí, ak vstaneme zlou nohou z postele), a jednak manželstvo môže rozviesť iba súd. Ani advokát, ani notár, ani mediátor. Jedine súd.

Neznamená to ale, že určité dohody nie sú prípustné už v štádiu rozvodu. Ak sa obaja manželia zhodujú, že ich vzťah je trvale narušený a majú dôvod rozviesť sa, je vhodné aby v rámci rozvodového konania spolupracovali. Problémom je, ak jeden z manželov sa rozviesť chce a druhý sa rozviesť nechce. V takom prípade asi netreba zatiaľ pomýšľať na prípadné ďalšie rodičovské dohody.

Ak súd zistí relevantné dôvody na rozvod, manželstvo rozvedie. Súčasťou rozhodnutia o rozvode je úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Netreba zabúdať, že rodičovské práva a povinnosti sú široký a neohraničený pojem. Najčastejšie ide o zverenie do osobnej alebo striedavej starostlivosti, zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku. Netreba zabúdať na výživné.

A teda, v prípade rozvodu sa súdu síce nevyhneme, ale vyhnúť sa môžeme tomu, aby súd rozhodoval o tom, ako sa budeme o spoločné dieťa starať, koľko bude kto prispievať a o ďalších rodičovských veciach. Aj tu zákon dôveruje rodičom a predpokladá, že dvaja dospelí ľudia, ktorí spolu uzatvorili manželstvo a splodili dieťa, sa budú vedieť dohodnúť. Nie je to len preto, že to je rýchlejšie, lacnejšie a vhodnejšie. Ale najmä preto, že síce rodičia prestávajú byť partnermi vo vzťahu, nikdy neprestanú byť partnermi v rodičovstve. A pokiaľ si nebudú vedieť sami nastaviť ich nový “rodičovský” vzťah alebo sa aspoň nenaučia medzi sebou zmierlivo komunikovať, bude to negatívne vplývať najmä na ich spoločné dieťa.

Rodičovská dohoda

Ako sme uviedli, zákon podporuje rodičovské dohody. Ak majú byť vykonateľné a vymáhateľné, musia byť schválené súdom. Rodičovská dohoda svojim obsahom ale nesmie byť úplná divočina.

Zákon síce uznáva prednostne právo dohodnúť sa, súd pri schvaľovaní dohody bude prihliadať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a vždy prihliadne na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd teda nemusí dohodu rodičov schváliť, ak by nerešpektovala základné práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k rodičom a na jeho záujmy.

Úprava styku s dieťaťom

Okrem výživného, je najčastejším problémom dohoda o úprave styku s dieťaťom. Styk s dieťaťom je jedným zo základných rodičovských práv. Z praxe vieme, že rozvodu väčšinou predchádza dlhšie obdobie odlúčenia, počas ktorého si rodičia už často nastavili určitý režim stretávania sa s dieťaťom v režime odlúčenia. Obaja vedia, že takáto úprava je na “gentlemanskej” dohode a prípadné nedodržiavanie nastavených pravidiel môže naštartovať súdnu mašinériu (podávanie návrhov na súdnu úpravu styku).

V momente ale, ako manželia chcú manželstvo ukončiť už formálne a podajú návrh na rozvod, je potrebné sa záväzne dohodnúť, alebo nechať rozhodnúť súd. A v tomto bode často narážame na problém, že ak to už má byť záväzná dohoda, musí pokryť aj prípady možných nezhôd a teda musí garantovať dostatočne požiadavky jedného aj druhého rodiča.

A nastáva tvrdé, často patové vyjednávanie. Rodičia k dohode nevedia dospieť a zároveň si uvedomujú časovú, finančnú, aj emočnú náročnosť súdneho konania o úprave rodičovských práv a povinností. A to najmä pre dieťa.

Zákon preto pozná ešte jednu zaujímavú možnosť. A to možnosť rodičov požiadať súd, aby v rámci rozvodu neupravoval styk s maloletým dieťaťom. V prípade, že sa rodičia zhodnú, že styk upravovať nechcú, súd nebude styk s maloletým dieťaťom upravovať.  Táto možnosť bola určite myslená hlavne pre rodičov, ktorí súdne potvrdenie nepotrebujú a zostávajú dobrými rodičmi. Súd rozhodne iba o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne určí striedavú osobnú starostlivosť. Vo zvyšku sa rodičia dohodnú priebežne.

Je to ale aj vhodnou alternatívou pre rodičov, ktorí k dohode nevedia dospieť a uvedomujú si dve veci. Jednak, že prípadné súdne ťahanice by mohli uškodiť v rámci vzájomných vzťahov. A jednak, že doterajší neoficiálny režim im doteraz fungoval, a preto nepovažujú za nevyhnutné príliš formalizovať ich rodičovské povinnosti súdnym rozhodnutím alebo súdom schválenou dohodou.

Zmena rodičovskej dohody

Čo je asi najpodstatnejšie, väčšina rodičov pri vyjednávaní svojej pozície v rámci rodičovského vzťahu sa snaží pokryť všetky možné situácie až po dospelosť dieťaťa, keďže predpokladajú, že súdom schválená dohoda má neobmedzenú platnosť. To samo o sebe niekedy bráni dohode.

Treba ale vždy myslieť na zákonnú možnosť súdu, kedykoľvek (aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie alebo dohodu rodičov, ak sa zmenia pomery.

Takže sa vraciame k základnej podstate, že jednorazová výhra na súde nie je konečný a nemenný verdikt a že treba pamätať na potrebu doživotnej spolupráce rodičov, ako nových “partnerov v rodičovstve”.

 

 

BEZPLATNÁ ONLINE KONZULTÁCIA

Ak máte otázky k možnostiam riešenia Vášho sporu, kontaktujte nás ešte dnes

BlogRodinné právo