Rodičovské práva a povinnosti

Rodič má voči svojmu dieťaťu nielen povinnosti, ale má ako rodič aj práva, ktoré často bývajú v čase rozchodu s partnerom predmetom sporu.

Rovnaké rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Nebýva úplne pravdou, ak napríklad jeden rodič upiera druhému právo zasahovať do výchovy dieťaťa iba z dôvodu, že väčšinu času trávi v práci a nie s dieťaťom.

Keď hovoríme o rodičovských právach, vzťahujú sa tieto práva iba k  maloletým deťom. Je síce všeobecným záujmom udržať rodinné vzťahy aj medzi dospelými členmi rodiny, ale rodič sa nemôže domáhať pri plnoletom dieťati, aby ho zastupoval ako zákonný zástupca, spravoval jeho majetky, zasahoval do jeho výchovy zdravia a podobne.

V prípade, ak sa jeden z rodičov domnieva, že mu druhý rodič upiera práva, alebo naopak, ak jeden z rodičov vidí, že druhý rodič zanedbáva svoje povinnosti, je prvotným záujmom, aby sa medzi sebou dohodli. Ak k dohode nedôjde, môžu sa obrátiť na súd, aby za nich spor rozhodol.

Aké má rodič práva a povinnosti

Rodičovské práva a povinnosti sú natoľko obsiahle, že aj zákon ich definuje iba všeobecne a demonštratívne. Sú nimi:

  • právo a povinnosť starať sa o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa, a to sústavne a dôsledne;
  • právo dieťa zastupovať;
  • právo a povinnosť spravovať majetok dieťaťa.

Základným princípom je, že výkon rodičovských práv a povinností ma byť v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa.

Tiež platí, že obaja rodičia sú si rovní. V našom právnom poriadku neplatí princíp “dieťa patrí matke”. Tiež otec nemôže v domnení, že je hlava rodiny, jednomyseľne rozhodovať o majetku dieťaťa.

Je samozrejmosťou, že ak jeden z rodičov zomrie, má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo mu boli obmedzené alebo pozastavené rodičovské práva a povinnosti súdom, tak všetky rodičovské práva a povinnosti vykonáva druhý rodič samostatne.

Výchova dieťaťa

Obaja rodičia majú rozhodujúcu úlohu vo výchove ich dieťaťa. Majú právo dieťa vychovávať v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Čo sa výchovných prostriedkov týka, zákon o rodine hovorí, že rodičia môžu použiť primerané výchovné prostriedky. Kde je hranica, medzi jednou za ucho a neprimeraným fyzickým trestom? Pri výchovných opatreniach v žiadnom prípade nemôže byť ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.

Tieto veci sú vždy posudzované individuálne, s ohľadom na situáciu, vek dieťaťa, rozumovú vyspelosť a ďalšie. Ak jednoročné dieťa, ktoré ešte nevie ovládať základné telesné funkcie, potrestáme troma fackami za rozliatie mlieka na koberec, jednoznačne nie je trest primeraný čo do ohrozenia zdravia, tak aj v rámci ďalšieho vývinu.

Nezriedka sa stáva, že rodičia sa rozvedú a uzatvoria nové manželstvo. Nový manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa sa podieľa na výchove dieťaťa, ak žijú spoločnej v domácnosti. Keďže priamo vplýva na výchovu, má vo výchove svoje miesto a voči výchove dieťaťa nesie zodpovednosť.

Zastupovanie maloletého dieťaťa

Často býva otáznou spôsobilosť na právne úkony detí. Ak príde desaťročné dieťa do potravín kúpiť rožky a maslo, nikto nemá dôvod pochybovať, že je spôsobilé na takýto právny úkon. Ak desaťročné dieťa príde na autosalón a chce kúpiť auto v hotovosti, predajca sa pravdepodobne zarazí.

Kde je teda hranica? Podľa občianskeho zákonníka majú maloleté deti spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti dieťaťa, zodpovedajúcej jeho veku. Je teda opäť na individuálnom posúdení, či dieťa môže alebo nemôže spraviť konkrétny právny úkon.

A práve pri úkonoch, na ktoré nemajú deti spôsobilosť, zastupujú ich rodičia ako zákonní zástupcovia. Toto rodičovské právo ale nie je neobmedzené. Ak by mohlo dôjsť k rozporu medzi právom rodiča a dieťaťa, súd určí dieťaťu kolízneho opatrovníka.

Uvedieme si príklad. Na dieťa prepíše starý rodič trojizbový byt (maloleté dieťa má právo disponovať majetkom). Rodičia, ako zákonní zástupcovia tento dar za dieťa príjmu a môžu ho napríklad dať do nájmu. Nájomné by išlo na účet dieťaťa. Toto všetko je v záujme dieťaťa.

V prípade, ak je ale jeden z rodičov značne zadĺžený, na vyplatenie dlhov si zoberie úver, na ktorom bude chcieť ručiť bytom dieťaťa, takýto právny úkon (uzatvorenie záložnej zmluvy v mene dieťaťa na zdedený byt) by mohlo byť vo vážnom rozpore záujmom dieťaťa. V prípade, ak by dieťa bolo dospelé, pravdepodobne by rodičovi neposkytlo byt ako záloh, ak je viac než pravdepodobné, že rodič úver nebude vedieť splácať a byt bude v dražbe predaný.

Na určenie kolízneho opatrovníka postačuje samotná možnosť alebo predpoklad, že dôjde k rozporu záujmov. Nevyžaduje sa preukázanie jednoznačného rozporu záujmov. Kolízny opatrovník bude pri právnom úkone dieťa zastupovať. A pokiaľ kolízny opatrovník usúdi, že právny úkon bude v záujme dieťaťa, môže ho schváliť.

Správa majetku maloletého dieťaťa

Rodičia musia dieťaťu spravovať jeho majetok s náležitou starostlivosťou. Okrem zabezpečenia základných potrieb dieťaťa, by sa rodičia mali v rámci finančných možností pokúsiť vytvoriť dieťaťu aj úspory.

Ak dieťa dosiahne osemnásť rokov, rodičia mu majú do 30 dní odovzdať jeho majetok, ktorý mu počas neplnoletosti spravovali. Dieťa má dokonca právo požiadať rodičov o vyúčtovanie, týkajúce sa jeho majetku.

Čo ale v prípade, ak je maloleté dieťa bohatšie ako rodičia? Napríklad, keď zdedí značný majetok? Zákon v takom prípade dáva možnosť rodičom čiastočne použiť majetok dieťaťa na uspokojovanie potrieb rodiny.

Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov

Stáva sa, že rodičia sa nezhodnú na podstatných veciach, týkajúcich sa dieťaťa. Napríklad o tom, že sa dieťaťom s presťahujú do zahraničia, o jeho občianstve, pri rozhodovaní týkajúcom sa poskytnutia zdravotnej starostlivosti (napr. udelenie súhlasu na operáciu), o príprave na budúce povolanie. V takom prípade sa jeden z rodičov môže obrátiť na súd a ten autoritatívne rozhodne na základe dostupných informácií, dôkazov a vlastnej úvahy sudcu.

Obmedzenie a pozastavenie rodičovských práv a povinností

Ak má rodič vážnu prekážku, ktorá mu bráni pri výkone rodičovských práv a povinností, súd môže pozastaviť výkon týchto práv a povinností, ak by to bolo v záujme dieťaťa.

V prípadoch, keď rodičia žijú neusporiadaným životom, riadne nevychovávajú dieťa, alebo svoje rodičovské práva a povinnosti nevykonávajú vôbec, súd môže iba čiastočne obmedziť ich rodičovské práva.

Príkladom môže byť rodič závislý na alkohole. Ak mu jeho závislosť neumožňuje plne vykonávať svoje rodičovské povinnosti, súd môže rodičovské práva a povinnosti obmedziť tak, že určí rozsah práv a povinností, ktoré obmedzuje. Napríklad rodič nebude spravovať majetok maloletého, ale jeho rodičovské právo vychovávať dieťa zostane zachované v čase, kedy bude s dieťaťom v osobnom styku.

Rodičovská dohoda c/a rozhodnutie súdu

Zákon o rodine je písaný veľmi všeobecne a abstraktne, keďže každý prípad je nevyhnutné posúdiť individuálne. Nie je možné v zákone napríklad ustanoviť, že v prípade rozvodu sa o dieťa bude starať matka, lebo matky sú lepší rodičia.

Zákon ale vždy uprednostňuje dohodu rodičov, ktorá síce často podlieha schváleniu súdu. Je to z dôvodu, aby súd mohol posúdiť, či je takáto dohoda v záujme dieťaťa.

Alternatíva, že súd za rodičov rozhodne, by mala byť naozaj krajná. S rozhodnutím súdu nemusí byť spokojný žiadny rodič, a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie nemusí byť ani v skutočnom záujme dieťaťa, keďže sudca rozhodne iba na základe informácií jemu dostupných. Tie sú najmä zo strany znepriatelených rodičov  prekrútené, mylné, či emočné.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.