Deti majú voči svojim rodičom zo zákona vyživovaciu povinnosť. Je zrejmé, že pôjde najmä o dospelé deti, ktoré sú schopné živiť sa. Aké sú bližšie podmienky výživného na rodiča?
Potreba rodiča
Prvou podmienkou pri povinnosti prispievať na výživu rodičovi je, že rodič takúto pomoc potrebuje. Napríklad je na dôchodku a dôchodok mu nevystačuje ani na primeraný život, tzn. zaplatenie nájmu, stravu, ošatenie a lieky.
Primeraná životná úroveň
Na rozdiel od výživného na dieťa, kedy má rodič zabezpečiť dieťaťu obdobnú životnú úroveň, pri výživnom na rodiča toto pravidlo neplatí. Rodičovi treba poskytnúť príspevok, na zabezpečenie primeranej výživy. Nie nadštandardu.
Teda v praxi, ak je rodič chudobný a dieťa si žije nad štandardné pomery, príspevok na výživu má rodičovi dopomôcť k primeranosti, nemusí smerovať k nadštandardnému stavu (aj keď to vylúčené nie je).
Viacero súrodencov
Ak rodič potrebuje príspevok na výživu, pomôcť mu je povinné každé jeho dieťa v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí. Nemusí ísť teda spravidla o rovný diel.
Aj pri výživnom na rodiča platia všeobecné pravidlá týkajúce sa výživného, a teda budú sa zohľadňovať aj dobré mravy, neprimerané majetkové riziká a podobne.
Výživné na manžela a exmanžela má prednosť
Ak si rodič uplatňuje od dieťaťa nárok na výživné, je potrebné skúmať, či tento rodič nemá zo zákona právo na výživné od manžela alebo na príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Tieto vyživovacie povinnosti totiž predchádzajú vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi.
Ak sa teda napríklad rodič rozviedol, nevychádzajú mu peniaze a žiada výživné od svojich detí, toto mu priznané nebude, keďže má prednostne žiadať výživné od rozvedeného manžela. Až pri strate nároku na toto výživné, resp. ak by súd takéto výživné nepriznal, mohol by sa rodič domáhať výživného od svojich detí.
Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie
V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.
V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.
