Kto môže manželstvo rozviesť

Manželstvo môže rozviesť výlučne súd. Manželstvo nemôže rozviesť advokát, notár, mediátor ani rozhodcovský súd. Títo odborníci ale môžu byť nápomocní pri samotnom rozvodovom procese.

Na rozvod je príslušný vždy okresný súd, prípadne súd krajský v odvolacom konaní. Na ktorý súd máte podať žiadosť o rozvod si môžete zistiť na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Rozvod je jediná prípustná forma zrušenia manželstva za života manželov. V prípade smrti jedného za manželov zaniká manželstvo automaticky.

Kedy je rozvod prípustný

Aby súd rozviedol manželstvo, musí byť na to pádny dôvod. Vzťahy manželov musia byť vážne narušené a trvalo rozvrátené a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak súd zhodnotí, že manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel, manželstvo môže rozviesť.

Je vždy na individuálnom posúdení prípadu a tiež na subjektívnom vnímaní sudcu, či manželstvo rozvedie. Ojedinele sa stáva, že manželstvo súd nerozvedie. Je to v prípadoch, kedy neboli v súdnom konaní preukázané vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy a bola nádej, že sa vzťah napraví.

Súdy prísnejšie nazerajú na manželstvá, v ktorých sú spoločné maloleté deti. Je v záujme spoločnosti takéto manželstvá chrániť a napomáhať im. Je ale na subjektívnej úvahe, či nútené zotrvanie manželstvu napomôže.

Súd posudzuje v rámci skúmania miery a dôvodu rozvratu manželstva, okrem iného, ako si manželia plnili základné manželské povinnosti. Napríklad či spolu žili, či si boli verní, či sa rešpektovali, pomáhali si, starali sa o deti a či vytvárali zdravé rodinné prostredie. Tiež či boli v manželstve rovnoprávni v právach a povinnostiach a či sa o rodinu starali podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Na rozvod neexistuje právny nárok. Súd skúma, či boli splnené objektívne podmienky na rozvod, a ak takéto podmienky nezistí, žiadosť o rozvod zamietne. Pokiaľ nenastanú nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na rozvod, nie je možné podať novú žiadosť o rozvod. Zamietavé rozhodnutie súdu zakladá prekážku už rozhodnutej veci.

V rámci rozhodovania o rozvode sa do popredia do veľkej miery prenášajú subjektívne názory príslušného sudcu a jeho morálne a hodnotové postoje. Preto sa môžu rozhodnutia o rozvode podstatne líšiť v závislosti od sudcu, ktorý vec rozhoduje.

Čo rozvod zmení

V prvom rade bude potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k spoločným maloletým deťom. Z pohľadu zákona sú otec aj matka rovnocennými rodičmi a očakáva sa, že sa dohodnú. Jednak sa určuje, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti (výlučná/striedavá/spoločná), jednak právo druhého rodiča na stretávanie sa s dieťaťom a povinnosť prispievať na jeho výživu.

Súčasťou rodičovských práv a povinností je tiež právo a povinnosť dieťa zastupovať v právnych veciach, právo rozhodovať o výchove a mnoho ďalších. Tieto ďalšie práva a povinnosti automaticky neprináležia rodičovi, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, a pokiaľ nebolo rozhodnuté alebo dohodnuté inak, zostávajú obom rodičom.

Rozvodom manželstva tiež zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré je potrebné po rozvode vyporiadať. Je tak možné urobiť dohodou, rozhodnutím súdu alebo nastane právna domnienka po uplynutí troch rokov.

Do troch mesiacov od rozvodu možno tiež oznámiť zmenu priezviska na rodné alebo predošlé priezvisko, pokiaľ jeden z manželov prijal priezvisko druhého. Po tejto lehote zmena priezviska podlieha schváleniu okresným úradom.

Čo má žiadosť o rozvod obsahovať

V žiadosti o rozvod musia byť v prvom rade riadne identifikovaní rozvádzajúci sa manželia (minimálne meno, priezvisko, rodné priezvisko, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, dátum narodenia alebo rodné číslo).

Návrh na rozvod by mal obsahovať údaj o tom, ako a kedy manželstvo vzniklo a stručne opísať, ako manželstvo prebiehalo. Z návrhu na rozvod musí tiež jednoznačne vyplývať, z akých dôvodov sa navrhuje súdu manželstvo rozviesť. Musia byť preukázané trvalo rozvrátené a vážne narušené vzťahy manželov, bez možnej nápravy a tiež, že manželstvo už neplní svoj účel. Dôvody majú byť riadne špecifikované a konkrétne. V návrhu nestačí všeobecne označiť vzťah ako zlý.

Keďže je súčasťou rozvodu aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, je potrebné označiť aj tieto deti. V prípade, ak nedošlo k dohode medzi rodičmi o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na obdobie po rozvode, je potrebné v návrhu na rozvod uviesť, komu navrhovateľ navrhuje zveriť deti do osobnej starostlivosti, ako navrhuje upraviť styk detí s druhým rodičom, aké výživné pre deti navrhuje a tiež kto bude spravovať majetok maloletých a kto ich má zastupovať.

K návrhu na rozvod je potrebné pripojiť všetky listinné doklady, preukazujúce tvrdené skutočnosti (sobášny list, rodné listy detí, majetkové pomery, a i.), resp. navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré navrhovateľ nemá k dispozícii.

Na záver žiadosti o rozvod má byť návrh petitu, a teda čo navrhovateľ navrhuje. A formálne má byť návrh podpísaný a datovaný.

Odporúčame dať si návrh na rozvod spísať advokátovi, ktorý podchytí všetky podstatné body. Vyžitie vzorového návrhu na rozvod môže byť kontraproduktívne, keď sa navrhovateľ pridržiava osnovy zo vzoru a opomenie skutočnosti dôležité pre jeho konkrétny prípad. V zásade, postačuje pridržať sa vyššie uvedených náležitostí návrhu na rozvod – podstatným zostane obsah návrhu, a teda popis reálneho prípadu.

Aký bude postup po podaní návrhu na rozvod

V závislosti od zaťaženia súdu sa súd bude žiadosťou o rozvod venovať podľa rozvrhu práce. V rámci konania o rozvode je spravidla potrebné osobne vypočuť oboch manželov. Od podania návrhu do prvého pojednávania môže uplynúť niekoľko týždňov, ale aj niekoľko mesiacov.

Ak sú v manželstve aj maloleté deti, do konania spravidla vstúpi aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý dieťaťu určí kolízneho opatrovníka. Ten bude v rozvodovom konaní zastávať záujmy dieťaťa.

Samotná rýchlosť rozvodu bude následne závisieť najmä od rozvádzajúcich sa manželov. Síce sa o rozvode dohodnúť nedá, ani sa nevyžaduje súhlas druhého manžela na rozvod, súd ale musí skúmať narušenosť vzťahu. Ak sa manželia zhodujú na tom, že sa chcú rozviesť a obaja potvrdia rozvrat vzťahu, vie to urýchliť samotné dokazovanie a rozhodnutie.

Urýchliť rozvod vie aj schopnosť manželov dohodnúť sa o rodičovských právach a povinnostiach, najmä komu budú deti zverené, aký režim deťom nastavia, kto a koľko bude platiť výživné. Ak sa rodičia dohodnú, súd tieto dohody posudzuje z pohľadu záujmu dieťaťa a schvaľuje.

Ak k dohodám nedôjde, dĺžka a náklady na rozvod sa neúmerne zvýšia, najmä z dôvodu potreby vypracovania odborných psychologických posudkov.

V rozvodovom konaní platí, že súd má právo a povinnosť zistiť všetky relevantné skutočnosti (vyšetrovací princíp) a nemusí sa nevyhnutne pridržiavať iba návrhmi manželov. Súd preto zisťuje skutočný stav, nielen tvrdený stav manželmi. Je tak nielen z dôvodu, že súd potrebuje zistiť splnenie objektívnych podmienok na rozvod, ale podľa zákona súd prihliada pri rozhodovaní aj na príčiny rozvratu manželstva. Zistenie „vinníka“ rozvratu môže mať priamy následok nielen na povinnosť uhradiť trovy konania, ale môže byť zohľadnené aj pri určení výšky výživného alebo pri rozdeľovaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Predbežná dohoda o starostlivosti o deti

Z dôvodu, že konanie o rozvode a s tým spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností môže trvať mesiace aj roky, je mnohokrát nevyhnutné dohodnúť starostlivosť o deti a výživné na čas do záväzného rozhodnutia súdu. Takáto úprava zároveň slúži ako skúšobné obdobie pre rozvádzajúcich sa manželov a ich deti. Je z praktického hľadiska náročné a zároveň značne zaväzujúce dohodnúť spôsob starostlivosti o deti (ktorý bude schválený súdom), ak ani rodičia, ani deti netušia, aký režim im bude vyhovovať a ako ho budú zvládať. Preto je viac než vhodné určitý režim odskúšať a až následne žiadať o úradné schválenie rodičovskej dohody.

Kto môže byť pri rozvode nápomocný

Napriek tomu, že manželstvo môže rozviesť iba súd, netreba zabúdať, že existujú pomáhajúce profesie, za pomoci ktorých je možné dosiahnuť rýchlejší, spravodlivejší a miernejší rozvod.

Mediátor v rozvodovom konaní

Mediátor je nezávislá a nestranná osoba napomáhajúca ku komunikácii. Mediátor vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, zohľadňujúce záujmy manželov. Zo svojej pozície môže manželov priviesť k výsledným dohodám alebo k dohodám čiastkovým. Napríklad čiastková dohoda o absolvovaní sedení u psychológa alebo čiastková dohoda o skúšobnej dobe určitého režimu starostlivosti o deti.

Mediátora je vhodné osloviť hneď na začiatku procesu. Mediátor by mal s manželmi identifikovať v čom sa zhodujú a v čom sa rozchádzajú a spolu by mali hľadať riešenia ku konsenzu. Ak je napríklad sporný pohľad na záujem dieťaťa, prizvať si psychológa. Alebo ak je rozdielny pohľad na právny aspekt problému, možno dohodnúť nestranný právny posudok od tretej strany.

Mediátor nie je oprávnený vec autoritatívne rozhodnúť alebo nútiť manželov prijať ním navrhované riešenie. Môže byť ale nápomocný pri hľadaní riešenia a so súhlasom manželov môže aktívne napomáhať k zmieru návrhmi riešenia alebo vyslovením subjektívnych názorov. To všetko za zachovania nestrannosti a nezávislosti mediátora.

Výhodou mediácie je, že tak ako začatie mediácie je dobrovoľné, tak aj uzavretie výslednej záväznej dohody je dobrovoľné. Nemôže sa teda stať, že manželia odídu z mediácie so záväzným výsledkom, ktorý by nereflektoval ich záujmy. Naproti tomu súdne konanie manželom vždy zaručí záväzné rozhodnutie. Spravidla pri súdnych rozhodnutiach býva ale minimálne jedna strana s rozhodnutím nespokojná.

Advokát v rozvodovom konaní

Vždy odporúčame minimálne absolvovať úvodnú konzultáciu s advokátom. Aj v prípadoch, kedy sa nepredpokladajú konflikty, je vhodné poznať svoje práva a nároky vyplývajúce z rozvodu. Najmä čo sa týka rozdelenia majetku, výživného a podobne.

V prípade črtajúcich sa sporov je vhodné byť v rozvodovom konaní zastúpený advokátom. Pri výbere advokáta je potrebné zvážiť, či máme záujem o advokáta, ktorý vedie proces zmierlivo alebo či máme záujem o bojovný typ. Ideálne je vyžiadať si referencie na advokátov práve vzťahových poradcov alebo mediátorov, ktorí majú skúsenosti so zmierlivo naladenými právnymi zástupcami.

Psychológ v rozvodovom konaní

V rozvodovom konaní je možné nazerať na psychológa z viacerých pohľadov. Jednak psychológ – súdny znalec, v rozvodovom konaní je oprávnený vypracovať znalecký posudok, slúžiaci ako podklad pre rozhodnutie súdu. Psychológa možno ale využiť aj ako pomoc v rámci snahy o napravenie vzťahu.

A čo je často využívané najmä v rozvodom konaní s prvkom mediácie, psychológ v postavení nezávislého odborníka/pomocníka. Jednak pri pomoci rodičom v rámci pohľadu na porozvodové usporiadanie vzťahov (napríklad pri odlišných pohľadoch na striedavú starostlivosť alebo spoločnú starostlivosť). Jednak pri pomoci rozvádzajúcemu sa páru pri nastavení budúcej komunikácie. V neposlednom rade je nápomocný pri odstránení  prvkov brániacich dosiahnutiu zmierlivej rodičovskej dohody (napríklad pomoc v rámci manipulatívnej alebo útočnej komunikácie, pomoc pri vyrovnaní sa s rozchodom, a pod.).

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine „Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.“

Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému manželovi/rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému manželovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.

Súd v pozícii zmierovateľa v rozvodovom konaní

Najmä v konaní o rozvod sa výrazne prejavuje zmierovacia a výchovná funkcia súdu. Súd môže, a zo zákona aj má povinnosť, viesť manželov k odstráneniu príčin, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Má sa pousilovať o zmierenie manželov. Súd dokonca môže, ak je to účelné a okolnosti to umožňujú, vyzvať manželov na mediáciu.

Mediácia je síce dobrovoľný proces, súd ale v rámci rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností prihliada aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa. Preto odmietnutie alebo marenie mediácie môže byť zo strany súdu posudzované negatívne.

Tiež môže súd nariadiť manželom výchovné opatrenia.