NR SR dňa 4.10.2022 v treťom čítaní schválila zmenu zákona o rodine, ktorou bol zavedený inštitút spoločnej osobnej starostlivosti. Rodičia tak od nového roka dostanú novú alternatívu, akým spôsobom si môžu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností po rozvode alebo rozchode. Táto úpravy zodpovedá zneniu Princípov európskeho rodinného práva týkajúce sa rodičovskej zodpovednosti.

Starostlivosť o dieťa po rozvode

Zákon o rodine doposiaľ poznal výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov alebo striedavú osobnú starostlivosť. Novela zákona prinesie tretiu možnosť , a to zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti. V čom spočíva základný rozdiel?

Zatiaľ čo pri starostlivosti jedného z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené alebo pri striedavej starostlivosti, kedy bol určený presný interval striedania dieťaťa medzi rodičmi, bol za starostlivosť o dieťa zodpovedný vždy konkrétny rodič, pri spoločnej osobnej starostlivosti zostáva zodpovednosť rodičov nezmenená ako pred rozvodom alebo rozchodom.

„Samotný pojem „osobná starostlivosť“ zostáva nezmenený a nadväzuje na judikatúru či doktrínu rodinného práva, podľa ktorej ide o právo rodiča mať dieťa u seba a zabezpečovať stravu, oblečenie, ubytovanie, hygienu t. j. činnosti, ktorými sa zabezpečujú základné potreby dieťaťa.“[1]

Obaja rodičia sa teda budú o dieťa rovnako starať, bez nutnosti vymedzenia intervalov zabezpečovania starostlivosti. Predpokladom je samozrejme ich schopnosť dohodnúť sa na každodenných záležitostiach a ochote zosúladiť si svoje denné povinnosti, keďže oproti minulosti rodičia pravdepodobne už nebudú žiť v jednej domácnosti.

Zároveň nie je vylúčená, ani zriedkavá situácia, že rodičia z akéhokoľvek dôvodu zostanú žiť v jednej domácnosti. Nielen v týchto prípadoch chýbala legislatívna úprava situácie, kedy rodičia napriek rozchodu chcú zachovať doterajší rodičovský vzťah a vzájomnú zodpovednosť.

„Spoločná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosť o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva.. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t. j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu. Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia,. Zavedenie novej formy starostlivosti podporuje už existujúcu premisu, že zánikom manželstva (alebo partnerstva) sa nemá oslabiť rozsah rodičovských práv a povinností medzi dieťaťom a rodičom a v konkrétnych prípadoch vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa môže podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a po rozchode.“[2]

Vyrieši spoločná starostlivosť rodičovské spory?

Z mediačnej praxe je zrejmé, že rodičovské spory spravidla neviaznu na absencii úpravy novozavedenej spoločnej osobnej starostlivosti. Pri rodičoch, ktorí majú vážny spor a nevedia sa o dieťati dohodnúť, bude možnosť spoločnej osobnej starostlivosti tou poslednou možnosťou. A to z dôvodu, že tento typ starostlivosti predpokladá nielen schopnosť dohodnúť sa po odlúčení, ale aj schopnosť dohodnúť sa v budúcnosti na každodenných veciach bez potreby vonkajšieho zásahu.

„Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“[3] Z tohto dôvodu sa nepredpokladá ani, že tento typ starostlivosti bude určovaný autoritatívnym súdnym rozhodnutím.

Naproti tomu táto možnosť výrazne pomôže rodičom, ktorí sa dohodnúť chcú a nepotrebujú alebo nechcú formálne dohody o „intervaloch“ striedania dieťaťa. Práve tento typ rodičov ocení, že budú vedieť formálne ukončiť manželstvo s možnosťou riadneho a obojstranného pokračovania ich rodičovských kompetencií, bez nutnosti uzatvárania v ich ponímaní nezmyselných „zmlúv“ o svojich potomkoch.

„Cieľom navrhovanej zmeny v  zákone o rodine je podporiť zachovanie, vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode. Rovnako tak explicitné ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti o dieťa a možnosť zverenia dieťaťa do tejto formy starostlivosti by mohlo pozitívnym spôsobom vplývať na množstvo času a príležitosti pre rozvádzajúcich sa rodičov a deti na realizáciu rodinného života.“[4]

Aký je rozdiel medzi striedavou a spoločnou starostlivosťou?

Zreteľnejší rozdiel bude zrejmý až po určitom čase fungovania tohto inštitútu. Vo všeobecnosti je ale možné povedať, že striedavá starostlivosť bude naproti starostlivosti spoločnej pravdepodobne ťažšie dojednateľná, keďže bude potrebné dohodnúť minimálne interval striedania. Toto pri dohode o spoločnej starostlivosti odpadne.

Naproti tomu striedavá starostlivosť dáva rodičom vyššiu garanciu, že v prípade možného budúceho sporu, budú disponovať záväznou úpravou výkonu ich rodičovských práv a povinností. Možnou nevýhodou spoločnej starostlivosti je, že v prípade možného budúceho sporu budú musieť požiadať o autoritatívnu úpravu rodičovských práv a povinností súd, keďže takáto úprava v čase určenia spoločnej starostlivosti nebola vyžadovaná.

„Tak pri striedavej osobnej starostlivosti, ako aj pri spoločnej osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa, aby rodičia boli schopní dohodnúť sa o výchove a osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode manželstva, ich nezhody po rozhodnutí o úprave práv a povinností sú podkopaním stability prostredia a fakticky znefunkčnia striedavú, či spoločnú osobnú starostlivosť, dieťa vystavia konfliktom rodičov aj konfliktu lojality k rodičovi/obom rodičom.“[5]

Zavedenie inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti dáva rodičom možnosť rozumnej dohody v záujem detí a prevencie pred vyvolaním konfliktov vyplývajúcich z povinnosti „prerozdelenia“ si času s deťmi po odlúčení. V prípade rodičov preferujúcich dohodu sa zároveň skráti čas nevyhnutný na dosiahnutie dohody o spoločnej osobnej starostlivosti oproti iným typom starostlivosti.

 

[1] Pavelková, B.: Zákon o rodine. Komentár. 1. vydanie, C.H.Beck, Bratislava 2011 S. 167; Kubíčková, G. in Lazar a kol.: Rodinné právo. In: Občianske právo hmotné. – Bratislava : Iuris Libri, 2018. – ISBN 978-80-89635-35-1 [1.zv.]. – S. 395;

[2] Doložka vybraných vplyvov – príloha k návrhu novely zákona

[3] legislatívne vyjadrenie možnosti zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti podľa návrhu novely zákona

[4] analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu – príloha návrhu novely zákona

[5] Dôvodová správa k návrhu novely zákona