Prišli ste domov a našli ste na stole v kuchyni rozvodové papiere? Alebo ste prišli domov a našli ste poloprázdny byt? Že ste boli prekvapení a nečakali ste to? Je veľmi pravdepodobné, že ste nechceli alebo nerozumeli signálom partnera, ktorý sa Vám snažil dávať najavo, že je nespokojný a nešťastný. Často krát sa stane, že do posledného rozhodnutia súdu jeden z partnerov neverí, čo sa práve stalo – že je čerstvo rozvedený.

 

To, že sa podpíšu rozvodové papiere, ešte neznamená, že človek sa aj cíti byť rozvedeným. Je totiž veľký rozdiel medzi rozvodom formálnym a psychorozvodom. Psychorozvod je prirodzený proces, ktorý má niekoľko fáz. Jednotlivé fázy sa môžu prekrývať, niektoré vynechať alebo obmieňať – na začiatku býva zväčša prekvapenie, hnev, pocit bezmocnosti. Prichádzajú otázky typu “Ako to len mohol spraviť? Čo mu chýbalo?”.

 

Následne sa môžu dostaviť pocity odmietania alebo popierania aktuálneho stavu “To ho/ju prejde, on/ona sa vráti, je to len úlet po rokoch stereotypu…”. Postupne prichádza fáza smútenia, možných pocitov viny a/alebo práve výčitiek na stranu partnera. V ideálnom prípade by poslednou fázou mala byť fáza vnútorného zmierenia, odpustenia a nového začiatku (v prípade spoločných detí posun z partnerského vzťahu na rodičovský kooperujúci).

 

Niektorí môžu na rozvod zareagovať nie vyčkávacou pozíciou, ale práve zvýšenou aktivitou a nečakaným bojom o partnera – prichádza snaha zachrániť manželstvo, ktorá ale väčšinou už nie je prijímaná z druhej strany. Zo strany, ktorá je definitívne rozhodnutá a nechápe, prečo to nechápe tá prvá strana, keď už bolo prvé pojednávanie, keď sa už stretli právnici, keď sa už spisuje rodičovská dohoda. A je to práve preto, že ten druhý partner je na inej úrovni psychorozvodu.

 

Pokiaľ chceme prežiť rozvod s čo najmenšími negatívnymi dopadmi na našu psychiku (a v neposlednom rade aj na psychiku spoločných detí, ak sú), a chceme si dohodnúť naozaj funkčnú dohodu, je dôležité sledovať a uvedomovať si, v ktorej fáze psychorozvodu partneri sú a či sú tieto fázy približne pri sebe – pokiaľ máme totiž napr. muža, ktorý už prešiel všetkými fázami psychorozvodu, začína vnútorné vysporiadanie sa a nový život, ale na druhej strane máme ženu, ktorá je vo fáze hnevu, výčitiek a sebaobviňovania – je vysoko pravdepodobné, že sa na žiadnej dohode nezhodnú. Kde muž sa bude chcieť už “racionálne” dohodnúť na logistike, žena bude mať stále ešte potrebu riešiť minulosť a dôvod rozpadu vzťahu. Nebudú sa počúvať, ani si nebudú navzájom rozumieť a chápať sa.

 

V tomto prípade sa odporúča, aby bol muž trpezlivejší (je dôležité zachovať si úctu ku matke svojich detí) a dať matke čas na vysporiadanie sa s novovzniknutou situáciou. Matke sa zas zo psychologického hľadiska odporúča spracovať si vnútorne novovzniknutú situáciu, príp. vyhľadať odbornú pomoc. Rozvod je jedna z najstresujúcejších životných udalostí človeka, preto nie je hanba prijať dočasne aj pomoc odborníkov z radov psychológov, poradcov a v náročných situáciách aj psychiatrov.