loading

Rozvodový právnik c/a rozvodový mediátor

kniha mediácií

Častokrát sa stretávame s otázkou, na koho sa pri rozvode obrátiť. Na rozvodového právnika, mediátora alebo advokáta?

Bodovo prinášame stručný prehľad rozdielov medzi týmito profesiami a základné fakty:

– označenie “právnik” je označenie vzdelania. Ak chcú právnici poskytovať určitý druh právnych služieb vo svojom mene, musia disponovať osobitným oprávnením a musia byť registrovaní. Až následne sa z nich stávajú advokáti, notári, exekútori alebo mediátori (mediátor nemusí byť nevyhnutne vzdelaním právnik);

– právnikom je aj sudca v postavení štátneho zamestnanca, zamestnanca súdu;

– právnici majú buď magisterský titul (Mgr.) alebo doktorský titul (JUDr.). Právnik s titulom JUDr. zložil rigoróznu skúšku, ale titul Mgr. je plnohodnotným titulom, s ktorým možno robiť aj sudcu Ústavného súdu. Preto pri výbere právnika nezáleží na titule;

– v prípade rozvodu treba riešiť samotný rozvod a zároveň výživné, starostlivosť o deti, rozdelenie spoločného majetku. V súdnom konaní stoja rozvádzajúci sa manželia proti sebe, preto každý potrebuje svojho advokáta, ktorý bude  presadzovať ich individuálne práva a záujmy. Advokát poskytuje službu výlučne jednej strane;

– mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá poskytuje svoje služby obom stranám – obom manželom zároveň. Nepresadzuje ich individuálne práva a záujmy – aj v mediačnom konaní je to doména advokátov. Mediátor vytvára vhodné podmienky na komunikáciu a zmierlivé riešenie;

– mediátor vykonáva svoju činnosť na základe zákona o mediácii, advokát na základe zákona o advokácii. Ani jedna z týchto profesii nemá v zákone osobitnú špecializáciu “rodinný”. Ide iba o zaužívaný pojem, ktorý pomáha pri ľuďom pri výbere. Mediátor ani advokát preto nepotrebujú osobitné oprávnenie na vykonávanie svojej činnosti v rodinnom spore;

– úlohou mediátora je strany sporu zmieriť a doviesť k dohode. Takáto dohoda v rámci rodinných sporov zväčša podlieha schváleniu súdom – po schválení súdom má rovnakú právnu silu ako rozsudok;

– v mediácii sa na rozdiel od súdneho konania nehľadá iba “právne posúdenie”, ale hľadá sa komplexné riešenie problému;

– pri výbere “rodinného” advokáta je vhodné zvážiť si, či hľadáme nekompromisného “žraloka súdnej siene”, ktorý druhú stranu roztrhá a všetko pre nás vybojuje. Alebo či hľadáme advokáta, ktorý nás právne usmerní, zhodnotí naše právne možnosti, nároky, ale necháva cestu aj pre zmierlivé riešenie. Treba mať na pamäti, že protistranou v súdnom konaní je rodič nášho spoločného dieťaťa, s ktorým budeme v rodičovskom vzťahu navždy. A jeho pocit krivdy z našej jednorazovej výhry nám dá pravdepodobne pocítiť v budúcnosti;

– tiež si treba uvedomiť, že advokát je viazaný našimi individuálnymi pokynmi. Preto, ak dostane advokát pokyn dotiahnuť vec na súd a vytĺcť tam všetko, čo sa dá, mal by sa o to v rámci právnych možností pokúsiť. Ak ale právnik dostane informáciu, že v záujme jeho klienta je vyhnúť sa súdu a snahu smerovať k dosiahnutiu dohody, nemal by ísť proti tomuto pokynu;

– preto už pri výbere advokáta odporúčame overiť si štýl jeho prístupu k rodinným sporom;

– z praxe mediátora – najviac mediácií je zmarených práve pre advokátov “žralok súdnej siene”. A na druhej strane, väčšina úspešných mediácií je so zásluhou druhého typu advokáta – advokáta, ktorý vyvíja všetko úsilie k dosiahnutiu dohody. Preto nedáme dopustiť na osvedčených advokátov, ktorých svojim klientom prednostne doporučujeme, lebo sú pre nich zárukou, že budú “kopať” za rovnaký cieľ.

 

POTREBUJETE PORADIŤ S VÝBEROM ADVOKÁTA?

 

BlogRodinné právo