Výživné

Členovia rodiny si majú navzájom podľa možností a schopností pomáhať. Aké vyživovacie povinnosti existujú, okrem výživného pre dieťa?

Výživné sa ľudovo nazýva alimenty. Nezriedka býva predmetom rodinných sporov práve potreba vzájomnej finančnej pomoci. Zákon o rodine pozná okrem štandardného výživného na dieťa, aj ďalšie druhy výživného. Napríklad príspevok pre rozvedeného manžela, výživné medzi manželmi, výživné detí pre rodičov, a iné. Stručne si ich vymenujeme a popíšeme.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto majú rodičia zákonnú povinnosť prispievať svojim deťom podľa svojich schopností a finančných možností. Právo na výživné má nielen maloleté dieťa, ale dokonca aj dospelé dieťa, pokým nie je schopné sa samé živiť.

Ak má dieťa 25 rokov a študuje na vysokej škole, nie je ešte schopné sa samé živiť. Iná je situácia, pokiaľ 23 ročný človek neštuduje, nepracuje a venuje sa iba svojim koníčkom. Síce nezarába, ale je schopné živiť sa. Vždy je rozhodujúcim kritériom schopnosť dieťaťa živiť sa samostatne.

Pri určení výšky výživného a pomeru, v akom majú rodičia na výživu prispievať, sa zohľadňujú majetkové pomery rodičov, prihliada sa na to, kto sa o dieťa stará, a tiež kto sa stará o domácnosť, ak rodičia spoločne žijú.

Posúdenie výšky výživného je vždy závislé od konkrétneho prípadu. Výživné na dieťa nesmie byť ale nižšie ako 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd pri určení výživného skúma všetky majetkové pomery rodiča.

Je dôležité pamätať si, že príspevok na výživné patrí dieťaťu. Preto sa napríklad rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nemôže z hrdosti výživného vzdať. Tiež nemôže toto výživné brať za svoje osobné financie, napriek tomu, že je výživné platené na jeho účet.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Opačná situácia nastáva, ak sa dieťa už vie samo živiť (nie je rozhodujúce či má 20 alebo 60 rokov) a jeho rodič potrebuje prispievať na výživu.

Nezriedka sa stáva, že starý človek zostáva opustený, bez akejkoľvek osobnej alebo finančnej podpory zo strany svojich detí. Takýto rodič sa môže nielen z morálneho, ale aj zo zákonného hľadiska domáhať príspevkov na výživu od svojich detí.

Ak je detí viac a každé dieťa má inú životnú úroveň, každý prispieva podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Neplatí tu teda rovnosť príspevku.

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Táto vyživovacia povinnosť je doplnkom vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a vyživovacej povinnosť detí k rodičom.

Predkovia a potomkovia si musia vzájomne prispievať, ak to nevyhnutne potrebujú. Pri tomto výživnom sa vyžaduje “nevyhnutná potreba”, a teda vyššia potreba, ako to je pri výživnom detí voči rodičom.

Tým, že dve predošlé vyživovacie povinnosti, upravovali výživné medzi deťmi a rodičmi (taktiež sa považujú za potomkov a predkov), táto časť sa preto vzťahuje iba na ďalšie pokolenia. Vnukov, pravnukov, dedkov, babky, prababky a pod.

Znamená to, že od babky v určitých prípadoch možno žiadať prispievať na vnuka, ak to potrebuje, a tiež naopak.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Manželia majú mať zo zákona v zásade rovnakú životnú úroveň, a preto majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Otázkou je, ak majú manželia bezpodielové spoluvlastníctvo, ako môžu mať inú životnú úroveň?

Jednak je možné bezpodielové spluvlastníctvo z určitých dôvodov zrušiť. Jednak nie všetko do bezpodielového spoluvlastníctva spadá, napríklad veci nadobudnuté pred svadbou, dary, dedičstvo.

Preto, ak napríklad jeden manžel zdedí obrovské majetky a zvýši sa mu tým životná úroveň, druhý manžel má právo od neho žiadať príspevok na výživné, aby sa mu životná úroveň dorovnala.

Táto vyživovacia povinnosť má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Teda, ak potrebujem príspevok na výživné, najprv pôjdem za manželom, až potom za svojim dieťaťom.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Nielen manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ale aj bývalý manžel, môže od bývalého partnera žiadať príspevok na výživné, pokiaľ nie je schopný sám sa živiť.

Prednosť má vždy dohoda o výške výživnom. Až keď sa nedohodnú, rozhodne súd. Súd pritom prihliadne aj na dôvody rozpadu manželstva. Tento príspevok od ex-manžela možno žiadať maximálne na päť rokov. Iba výnimočne by mohol súd túto dobu predĺžiť.

Ak bývalý partner uzavrie nové manželstvo, alebo ak zomrie ten kto má prispievať, zo zákona stráca povinnosť platiť výživné na ex-manžela.

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Zákon myslel aj na nevydatú matku, ktorá čaká alebo porodila dieťa. Otec tohto dieťaťa je povinný prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a tiež poskytnúť príspevok na pôrod a tehotenstvo.

Takúto povinnosť má najviac dva roky, a plniť ju treba najneskôr odo dňa pôrodu.

Jedná sa o príspevok pre matku, nie o výživné na dieťa. Preto musí otec platiť tak príspevok matke, ako aj dieťaťu po narodení.

Rozhodnutie súdu

Nárok na výživné vzniká zo zákona. A teda, ak sú splnené zákonné podmienky a povinnú osobu požiadam o výživné, nemusím mu pri tom mávať rozhodnutím súdu. Súd je až alternatívou, ak by dobrovoľne táto zákonná povinnosť nebola plnená.

Pri určení výšky výživného súd vždy prihliadne nielen na odôvodnené potreby osoby, ktorá o výživné žiada, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery toho, kto má platiť. Povinný sa svojej povinnosti nezbaví, ak dá schválne výpoveď v zamestnaní alebo sa zbaví majetku.

Výživné je potrebné platiť vopred mesačne. Ak sa výživné omešká, možno žiadať aj úroky z omeškania.

Neoprávnené výživné

Niekedy sa stane, že osoba dobrovoľne prispieva na výživné a až dodatočne sa zistí, že platiť nemusel. Napríklad preto, lebo nebol skutočným otcom dieťaťa.

V takom prípade, nemôže žiadať vrátiť zaplatené výživné od toho, komu ho platil, ale od toho, za koho ho platil.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.