Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

nevydatej matke

Zákon myslel aj na matky, ktoré nie sú vydaté, a teda nemajú nárok na výživné na manželku. Tieto matky môžu od otcov svojich detí žiadať okrem výživného na dieťa (ktoré je určené na výživu dieťaťa) aj príspevok na výživu a úhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom.

Už počas tehotenstva môže žena žiadať od otca dieťaťa príspevok na jej výživu a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. S tým otcom dieťaťa pritom nemusia byť ani v partnerskom zväzku. V prípade, ak by boli zosobášení, tento príspevok neprichádza do úvahy, keďže ako manžela by mala nárok na výživné medzi manželmi.

Zatiaľ čo tento príspevok slúži samotnej matke na jej výživu a úhradu jej nákladov, po narodení dieťaťa vznikne otcovi ďalšia povinnosť, a to prispievať na výživu maloletému dieťaťu.

Doba poskytovania príspevku

Otec dieťaťa je povinný prispievať matke dieťaťa na výživu najdlhšie po dobu dvoch rokov. Matka dieťaťa môže žiadať o tento príspevok už počas tehotenstva. Otec dieťaťa musí začať s poskytovaním príspevku najneskôr odo dňa pôrodu.

Preddavok na príspevok

Z dôvodu, že otcovstvo možno s určitosťou potvrdiť až po pôrode, súd môže už počas tehotenstva pravdepodobnému otcovi uložiť povinnosť poskytnúť vopred sumu potrebnú na zabezpečenie výživného matke, ako aj výživné pre dieťa po dobu, počas ktorej by žena mala nárok na materskú dovolenku podľa zákonníka práce.

Ak by sa dodatočne preukázalo, že otcom je iný muž, ten kto výživné uhradil môže žiadať náhradu od skutočného otca, spolu s úrokmi z omeškania.

Právo matky žiadať tento príspevok možno uplatniť na súde do troch rokov odo dňa pôrodu.

Aj v prípade príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke platia všeobecné ustanovenia týkajúce sa výživného.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.