Častokrát sa stretávame s otázkou, na koho sa pri rozvode obrátiť. Na rozvodového právnika, mediátora alebo advokáta?

Rozvod manželstva

Manželstvo môže rozviesť výlučne súd na návrh jedného z manželov. Ak majú manželia maloleté deti, súčasťou konania o rozvode je úprava výkonu rodičovských práv a stanovenie výšky výživného. Tieto súdne konania sa radia do nesporovej agendy. Konanie o rozvode by sa malo obmedziť na zhodnotenie, či sú dané dôvody na rozvod manželstva. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a konanie o výške výživného by malo byť o posúdení úpravy, ktorá bude v najlepšom záujme maloletých detí. O tejto úprave môže rozhodnúť súd alebo sa o nej môžu rozvádzajúci sa rodičia dohodnúť.

Napriek tomu sa často rozvodové konanie zvrtne na vážny spor a je potrebné vedieť, kto s týmto problémom môže manželom pomôcť.

Rozvodový advokát

Advokát zastupuje jedného z manželov v rámci súdneho konania, ako aj v rámci mimosúdneho procesu, napríklad pri pokuse o dosiahnutie dohody v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Zákon nevyžaduje, aby boli rozvádzajúci sa manželia zastúpení advokátom. Keďže ide o nesporové konanie, návrh na rozvod a s tým súvisiace právne úkony zvládne napísať takmer každý. Sudca nie je v týchto prípadoch viazaný návrhmi manželov. Sudca je povinný zistiť skutočný stav a rozhodnúť podľa svojho uváženia a zároveň v súlade so zákonom o rodine.

V prípade, ak niekto zamýšľa podať návrh na rozvod alebo ak druhý manžel podal návrh na rozvod, odporúčame minimálne konzultáciu s advokátom, aby advokát zhodnotil individuálne práva a povinnosti manžela a aby si každý mohol zvážiť vhodnosť právneho zastúpenia v rozvodovom konaní.

Na druhej strane, ak je súčasťou konania o rozvod aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (ak majú rozvádzajúci sa manželia spoločné maloleté deti), jednoznačne odporúčame nechať si poradiť advokátom, keďže bude potrebné zdôvodniť navrhovanú úpravu.

V neposlednom rade advokát okrem formálnych úkonov v rámci súdneho konania pomáha svojmu klientovi aj s komunikáciou s druhým rodičom, čím podstatným spôsobom môže pomôcť so zvládaním stresu spojeným s rozvodom.

Rozvodový mediátor

Na rozdiel od advokáta, mediátor špecializujúci sa na rozvody nezastupuje žiadneho z manželov. Mediátor vystupuje z pozície nestrannej a nezávislej osoby a utvára manželom vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Napriek tomu, že o rozvode manželstva sa nedá dohodnúť a je vždy súdu potrebné preukázať existenciu dôvodov na rozvod, v rámci rozvodového konania je možné dohodnúť sa na ďalších bodoch – na deťoch, výživnom, majetku a pod.

Ak manželia podajú návrh na rozvod, prílohou ktorého bude dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom a dohoda o výživnom, v takýchto prípadoch nie je nevyhnutné byť v rozvodovom konaní zastúpený advokátom, keďže sa konanie obmedzí na posúdenie dôvodov na rozvod a posúdenie rodičovskej dohody, či je v najlepšom záujme detí. Samozrejme ani v takomto prípade nie je vylúčené, že manželia budú mať právnych zástupcov.

Nie je tiež vylúčené, aby manželia boli právne zastúpení aj na mediačnom konaní. Je potrebné pamätať si, že mediátor nemá zo svojej pozície oprávnenie právne zastupovať ktoréhokoľvek účastníka mediácie. V každom prípade, manželia pri dosiahnutí dohody majú dostatok času dať návrh mediačnej dohody posúdiť svojmu advokátovi aj v prípade, ak sa advokát nezúčastňuje priamo mediačné konania.

Rozvodový právnik

Samotné označenie „právnik“ je iba označenie vzdelania – ide teda o absolventa právnickej školy. S právnickým titulom môže právnik robiť advokáta, notára, mediátora, sudcu. Rozvodový právnik, či už v pozícii mediátora, advokáta alebo sudcu, by mal mať zvýšenú dávku empatie a pochopenia pre ťažkú životnú situáciu svojho klienta. Tiež je potrebné, aby svoje osobné negatívne skúsenosti a rodinnú situáciu nepremietal do svojej práce a mal by zostať nezaujatý.

Advokát alebo mediátor

Ak sa niekto pýta, či má využiť pri rozvode skôr služby advokáta alebo mediátora, vždy odporúčame využiť služby oboch. Ak si uvedomíme, aké úlohy majú advokát a mediátor v rámci rozvodu, ich pozície sú nezastupiteľné. Čo sa finančného a časového hľadiska rozvodového konania týka, rozvod pri dosiahnutí rodičovskej dohody je značne lacnejší a rýchlejší ako konfliktný rozvod v rámci ktorého je potrebné rozsiahle dokazovanie a rozhodnutie sudcu.

Zároveň, pri využití mediácie bez konzultácie alebo zastúpenia advokátom, sa rozvádzajúci manžel môže ubrať o nároky, o ktorých nemá právnu vedomosť a uzavretím dohody sa ich dobrovoľne vzdá. Mediátor zo svojej nestannej pozície nemá oprávnenie posudzovať a presadzovať individuálne práva manželov.

V skratke – rozdiel medzi právnikom, mediátorom a advokátom

– označenie „právnik“ je označenie vzdelania. Ak chcú právnici poskytovať určitý druh právnych služieb vo svojom mene, musia disponovať osobitným oprávnením a musia byť registrovaní. Až následne sa z nich stávajú advokáti, notári, exekútori alebo mediátori (mediátor nemusí byť nevyhnutne vzdelaním právnik);

– právnikom je aj sudca v postavení štátneho zamestnanca, zamestnanca súdu;

– právnici majú buď magisterský titul (Mgr.) alebo doktorský titul (JUDr.). Právnik s titulom JUDr. zložil rigoróznu skúšku, ale titul Mgr. je plnohodnotným titulom, s ktorým možno robiť aj sudcu Ústavného súdu. Preto pri výbere právnika nezáleží na titule;

– v prípade rozvodu treba riešiť samotný rozvod a zároveň výživné, starostlivosť o deti, rozdelenie spoločného majetku. V súdnom konaní stoja rozvádzajúci sa manželia proti sebe, preto každý potrebuje svojho advokáta, ktorý bude  presadzovať ich individuálne práva a záujmy. Advokát poskytuje službu výlučne jednej strane;

– mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá poskytuje svoje služby obom stranám – obom manželom zároveň. Nepresadzuje ich individuálne práva a záujmy – aj v mediačnom konaní je to doména advokátov. Mediátor vytvára vhodné podmienky na komunikáciu a zmierlivé riešenie;

– mediátor vykonáva svoju činnosť na základe zákona o mediácii, advokát na základe zákona o advokácii. Ani jedna z týchto profesii nemá v zákone osobitnú špecializáciu „rodinný“. Ide iba o zaužívaný pojem, ktorý pomáha pri ľuďom pri výbere. Mediátor ani advokát preto nepotrebujú osobitné oprávnenie na vykonávanie svojej činnosti v rodinnom spore;

– úlohou mediátora je strany sporu zmieriť a doviesť k dohode. Takáto dohoda v rámci rodinných sporov zväčša podlieha schváleniu súdom – po schválení súdom má rovnakú právnu silu ako rozsudok;

– v mediácii sa na rozdiel od súdneho konania nehľadá iba „právne posúdenie“, ale hľadá sa komplexné riešenie problému;

– pri výbere „rodinného“ advokáta je vhodné zvážiť si, či hľadáme nekompromisného „žraloka súdnej siene“, ktorý druhú stranu roztrhá a všetko pre nás vybojuje. Alebo či hľadáme advokáta, ktorý nás právne usmerní, zhodnotí naše právne možnosti, nároky, ale necháva cestu aj pre zmierlivé riešenie. Treba mať na pamäti, že protistranou v súdnom konaní je rodič nášho spoločného dieťaťa, s ktorým budeme v rodičovskom vzťahu navždy. A jeho pocit krivdy z našej jednorazovej výhry nám dá pravdepodobne pocítiť v budúcnosti;

– tiež si treba uvedomiť, že advokát je viazaný našimi individuálnymi pokynmi. Preto, ak dostane advokát pokyn dotiahnuť vec na súd a vytĺcť tam všetko, čo sa dá, mal by sa o to v rámci právnych možností pokúsiť. Ak ale právnik dostane informáciu, že v záujme jeho klienta je vyhnúť sa súdu a snahu smerovať k dosiahnutiu dohody, nemal by ísť proti tomuto pokynu;

– preto už pri výbere advokáta odporúčame overiť si štýl jeho prístupu k rodinným sporom;

– z praxe mediátora – najviac mediácií je zmarených práve pre advokátov „žralok súdnej siene“. A na druhej strane, väčšina úspešných mediácií je so zásluhou druhého typu advokáta – advokáta, ktorý vyvíja všetko úsilie k dosiahnutiu dohody.