Rodinné právo je postavené na viacerých základných zásadách. Napríklad, že rodina je základnou bunkou spoločnosti a spoločnosť má rodinu všestranne chrániť. Hlavným účelom manželstva je podľa zákona o rodine založenie rodiny a riadna výchova detí. Tiež, že muž a žena sú si v manželstve rovní v povinnostiach a právach. Nevynímajúc rovnosť oboch v rodičovských právach a povinnostiach.

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradý

Vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, je vždy prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní záujem maloletého dieťaťa. Netýka sa to iba súdnych rozhodnutí (napríklad pri rozvode, určovaní osobnej starostlivosti alebo vo veci výživného). Týka sa to všetkých rozhodnutí rodičov, ďalších rodinných príslušníkov, opatrovníkov, kolíznych opatrovníkov, a pod. Nevynímajúc mimosúdne dohody rodičov ohľadne spoločných detí, kde takéto dohody musia spĺňať požiadavku, aby boli v najlepšom záujme detí.

Čo je to záujem maloletého dieťaťa

Vo všeobecnosti nie je možné komplexne zhrnúť do vágnej právnej formulácie čo je v najlepšom záujme dieťaťa, zákon o rodine novelou účinnou od 1. januára 2016 spresnil, čo je nevyhnutné pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadniť. Nejde pritom o uzavretý výpočet oblastí.

Účelom zákona nebolo právne definovať záujem dieťaťa, ale poskytnúť príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je vždy potrebné posudzovať individuálne.

Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné brať na zreteľ, že každé jedno dieťa je jedinečné. Je treba prihliadnuť na špecifickú rodinnú situáciu, na potreby dieťaťa a osobný kontext. Najmä na individuálne vlastnosti a charakteristiky dieťaťa, napríklad jeho vek, pohlavie, zrelosť, rozumová vyspelosť, prípadné telesné alebo psychologické odchýlky, sociálny kontext, v ktorom sa dieťa nachádza. Pojmu „najlepší záujem dieťaťa“ bola ponechaná a garantovaná pružnosť a adaptabilita.

Čo je zohľadňované pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa?

Úroveň starostlivosti o dieťa

Úroveň starostlivosti o dieťa je braná v kontexte aktuálnej a budúcej možnosti sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Smerovať má k blahu dieťaťa, čo vo všeobecnosti zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne potreby.

Bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava

Možno ním chápať právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami duševného a telesného násilia, ubližovania alebo zneužívania. Tiež ako ochranu pred sexuálnym násilím, tlakom rovesníkov, šikanovaním, ponižovaním, vykorisťovaním, drogám, nedovolenej práci a ďalším. Bezpečnosť a integritu je nevyhnutné posudzovať v danom čase. Je tiež ale potrebné uplatňovať aj zásady prevencie, a teda je potrebné zohľadniť aj možné budúce riziká.

Ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa

Smerovať má k zabezpečeniu a ochrane blaha dieťaťa, čo vo všeobecnosti zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne potreby, nevynímajúc potrebu lásky a bezpečia.

Okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa

Ochrana zdravia a tiež všeobecné právo na najvyššiu možnú úroveň ochrany zdravotného stavu je ústrednou úlohou pri posudzovaní záujmu dieťaťa. Ide najmä o situácie, kedy je k dispozícií viacero druhou liečby alebo liečiv. Záujem dieťaťa je zohľadňovaný pri rozhodovaní oboch rodičoch, ale má byť zohľadnený aj názor dieťaťa v závislosti od jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti. Preto by aj dieťa malo dostať primerané a vhodné informácie, aby mohlo vysloviť svoj názor.

Ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou

Daným bodom je poukazované nielen na možné ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti. Podčiarknutý je fakt, že aj nepriame „násilie“ páchané na osobe dieťaťu blízkej, je spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin. Záujmom je prostredie bez akéhokoľvek násilia.

Podmienky zachovania identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa

Zohľadnený má byť kontext zachovania identity najmä z pohľadu etnického, náboženského, kultúrneho aj jazykového pozadia dieťaťa. Tieto veci majú byť zohľadnené tak pri adopcii, odlúčení alebo rozvode rodičov.

Názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny

Medzi záujem dieťaťa je radené aj právo dieťaťa na vyjadrenie názoru a zohľadnenie tohto názoru. To všetko s prihliadnutím na vek a úroveň vyspelosti dieťaťa. V rámci názoru dieťaťa je nevyhnutné zohľadniť aj možné vystavenie dieťaťa konfliktu lojality a prípadnému pocitu viny. Typickým príkladom je žiadosť o názor dieťaťa na jeho preferenciu rodiča. Názor dieťaťa môže byť skreslený alebo mylný z dôvodu pocitu viny, strachu zo straty náklonnosti oboch rodičov, a pod.

Podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a a inými blízkymi osobami

V rámci hodnotenia záujmu dieťaťa je nevyhnutné zohľadniť potrebu vytvárania a prehlbovania vzťahov k obom rodičom, súrodencom a bližšej rodine.

Využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností

Predpokladom je, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem výnimočných prípadov, kedy je potrebné v zmysle zákona a na základe úradného rozhodnutia takéto oddelenie, lebo je v najlepšom záujme dieťaťa. Aj v prípade núteného oddelenia, či už od jedného alebo oboch rodičov, má dieťa právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma rodičmi, ak to neodporuje jeho najlepším záujmom. V každom prípade, takéto oddelenie má byť poslednou a výnimočnou situáciou, keď je dieťa napríklad ohrozené bezprostredným nebezpečenstvom ublíženia.

Z rozhodnutí súdov

V rámci zdôvodňovania a vyhodnocovania záujmov dieťaťa sa súdy musia vysporiadať nielen s technickými podmienkami na výchovu a starostlivosť, ale zamerať sa musia aj na emocionálnu stránku.

Ústavný súd SR sa v septembri 2018 v rozhodnutí (I. ÚS 216/2018) týkajúcom sa porušenia ústavných práv a slobôd detailnejšie venoval potrebe skúmania záujmu maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa namietal porušenie svojich rodičovských práv rozhodnutím okresného a krajského súdu, ktoré uznali výlučnú starostlivosť o dieťa matke. To napriek odporúčaniu psychológa, ktorý v závere znaleckého posudku odporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otcovi. Súdy posúdili záujem dieťaťa z technického pohľadu, že nie je vhodné aby každé dva týždne menilo prostredie. Stabilitu prostredia teda postavili nad záujem o zachovanie emocionálnych väzieb na otca.

Ústavný súd sa vyslovil, že v každom prípade je nevyhnutné zhodnotiť technické predpoklady, ktorými sú napríklad bytové podmienky, dochádzka do školy, lekárska starostlivosť alebo voľnočasové aktivity, ale aj emocionálne predpoklady, tak pozitívne aj negatívne. A teda zohľadniť väzby dieťaťa ku každému z rodičov.

Mimosúdna dohoda o osobnej starostlivosti

Napriek tomu, že súdy rozhodujú na základe dôkazov a odborných posudkov, práve rodičia sú tí (alebo by aspoň mali byť), ktorí vedia, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. A aj keď rodičom komunikácia pri rozchodoch zlyháva, zákon podporuje predovšetkým zmierlivé riešenia a uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s dieťaťom. S tou vedia rodičom pomôcť odborníci.

Každý uvedomelý rodič vie, že ani rozhodnutie súdu nie je vždy zárukou skončenia sporu. Rodičov k boju o svoje deti motivuje nielen potreba zachovania vzťahu s dieťaťom, ale často aj potreba pomsty bývalému partnerovi. A pre tento prípad je dieťa najefektívnejším nástrojom.

V rámci konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je súd povinný viesť rodičov predovšetkým k zmierlivému riešeniu. Podľa novej právnej úpravy (Civilný mimosporový poriadok), môže súd vyzvať, aby sa rodičia o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

V prípade, ak sa rodičia dohodnú o úprave styku s maloletým, výživnom a ďalších sporných bodoch, takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. Súd bude dohodu skúmať iba v rozsahu, či neodporuje záujmu maloletého. Práve táto alternatíva sa ukázala v praxi ako najideálnejšia, keďže rodičia vo väčšine prípadov nemajú dôvod nedodržiavať svoje vlastné dohody.

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine “Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.”

Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.