Podielové spoluvlastníctvo

Veci môžu mať jedného vlastníka alebo ich môžu vlastniť viaceré osoby. V takom prípade pôjde o spoluvlastníctvo. Zatiaľ čo bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť iba medzi manželmi, podielovým spoluvlastníkom môže byť takmer každý – fyzické osoby (vrátane manželov), právnické osoby alebo štát.

Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť buď na základe zmluvy, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, na základe inej právnej skutočnosti stanovenej zákonom alebo na základe zákona, alebo nadobudnutím vlastníckeho práva k novej veci.

Výška podielu

Podiel, v akom je vec v spoluvlastníctve, vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel sa vyjadruje štandardne zlomkom alebo percentom.

Podiel je buď dohodnutý spoluvlastníkmi alebo je podiel ustanovený právnym predpisom. V opačnom prípade platí, že podiely sú rovnaké.

Výška podielu teda neodráža konkrétnu časť veci, ale iba mieru, ktorou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva.

Rozhodovanie o spoločnej veci

O hospodárení s vecou, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Váha hlasu jednotlivého vlastníka teda závisí od veľkosti podielu.

Hospodárením so spoločnou vecou rozumieme najmä správu veci, opravu, údržbu, úpravu a zmenu veci, investície do veci a spôsob užívania spoločnej veci.

V prípade, ak je potrebné o určitej veci rozhodnúť a nie je možné dosiahnuť dohodu, nie je dosiahnutá väčšina hlasov alebo hlasy sú rovné, vo veci rozhodne súd, ak o to požiada aspoň jeden spoluvlastník.

Z právnych úkonov, ktoré sa týkajú spoločnej veci, sú povinní a oprávnení všetci spoluvlastníci spoločne. Ak teda väčšina odhlasovala napríklad zmenu správcu bytového domu, sú týmto viazaní aj menšinoví spoluvlastníci, ktorí za takúto zmenu nehlasovali.

Existuje ale aj ochrana menšinových spoluvlastníkov, a to v prípade ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci. V takomto prípade sa prehlasovaní spoluvlastníci môžu obrátiť na súd.

Odlišnou situáciou, ako je rozhodovanie o hospodárení s vecou, sú úkony, ktoré nemôže urobiť ani väčšinový spoluvlastník, ale je potrebné jednohlasné rozhodnutie. Ide najmä o prevod veci, zaťaženie veci vecným bremenom alebo záložným právom, alebo odstránenie a likvidácia veci.

Predkupné právo spoluvlastníka

Zákon myslel na ochranu spoluvlastníkov pred vstupom ďalších osôb do spoluvlastníckeho vzťahu. Ak jeden zo spoluvlastníkov chce previesť svoj podiel na tretiu osobu, má zákonnú povinnosť ponúknuť na odkúpenie svoj podiel ostatným spoluvlastníkom. Ide teda o zákonné predkupné právo.

Až keď spoluvlastníci toto právo nevyužijú, môže svoj podiel previesť na tretiu osobu. Výnimkou je, ak by spoluvlastník chcel svoj podiel previesť na svoju blízku osobu, kedy nemusí svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom.

Zrušenie spoluvlastníctva

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva. So zrušením je nevyhnutne spojené aj vzájomné vyporiadanie. Spoluvlastníci sa teda môžu dohodnúť, že už nebudú viac spoluvlastníkmi a vzájomne sa vyrovnajú.

Dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nemusí byť písomná (okrem nehnuteľností), no na požiadanie sú spoluvlastníci povinní vydať si potvrdenie o spôsobe vyporiadania.

Ak sa spoluvlastníci na zrušení a vyporiadaní nedohodli a aspoň jeden spoluvlastník chce spoluvlastníctvo zrušiť, zrušenie a vyporiadanie vykoná súd na návrh niektorého spoluvlastníka.

Pri vyporiadaní sa prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Hodnotí sa, či je možné veci rozdeliť. Ak rozdelenie nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliada sa možnosť účelného využitia veci, ako aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Ak vec nechce ani jeden spoluvlastník, súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov.

Nie je tiež vylúčené, že súd zriadi vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti (napríklad pri rozdelení pozemku na viacero pozemkov).

Spory v súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom

V rámci danej problematiky v praxi vznikajú spory najmä o spôsobe užívania spoluvlastníctva, spory o náhradu vynaložených nákladov na spoločnú vec, a najmä spory o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.

Nie je zanedbateľnou skutočnosťou, že ak sa spoluvlastníci nedohodnú napríklad na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a o rozhodnutie požiadajú súd, súdny poplatok predstavuje 6 % z hodnoty nehnuteľnosti. Nehovoriac o ďalších nákladoch na právne zastúpenie, trovy dokazovania a pod.

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou, vrátane už prebiehajúcich súdnych sporov.

Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Rozhodnutia súdov

Vytvorený domov pre maloleté dieťa, ako dôvod na neprikázanie bytu alebo jeho predaj

Uznesenie Najvyššieho súdu SR

14.11.2012

6 Cdo 279/2012

Najvyšší súd SR v rozhodnutí zhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov.

Z tohto dôvodu nebolo možné zrušiť podielového spoluvlastníctvo a
vyporiadať ho prikázaním veci alebo jej predajom a rozdelením výťažku.


Prechod nárokov vyplývajúcich z predkupného práva spoluvlastníka nehnuteľnosti na nadobúdateľa podielu

Uznesenie Najvyššieho súdu SR

13.08.2015

3 Cdo 239/2012

Najvyšší súd SR definoval, že ak bolo spoluvlastníkovi porušené práva vyplývajúceho z predkupného práva podielového spoluvlastníka, a tento spoluvlastník svoj podiel prevedie na tretiu osobu, nadobúdateľ podielu sa stáva zároveň oprávneným z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel.

Zároveň na neho prechádzajú práva pôvodného vlastníka podielu vyplývajúce z porušenia predkupného práva. To bez ohľadu na to, či pôvodný vlastník svoje oprávnenia pri porušení predkupného práva uplatnil.

Oddlženie/osobný bankrot

Pod pojmom „oddlženie“ možno rozumieť viacero v praxi používaných procesov. Zákon pod týmto pojmom rozumie proces, ktorého cieľom je speňaženie majetku za účelom uspokojenia veriteľov alebo určenie splátkového kalendára dlžníkovi za účelom oddlženia.

Uznanie dlhu a uznanie záväzku

Napriek tomu že „dlh“ a „záväzok“ sú vo svojej podstate synonymá, z pohľadu jednotlivých právnych inštitútov sú medzi „uznaním dlhu“ podľa Občianskeho zákonníka a „uznaním záväzku“ podľa Obchodného zákonníka určité rozdiely. Uznanie

Vecné bremeno

Vecné bremená sú legislatívne upravené v § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka: „Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.