Hlavne v menších obciach to býva tak, že sa obyvatelia obracajú v prvom rade na starostu, ak sú so susedom problémy. Starosta vždy pôsobil pre obyvateľov ako autorita, preto často postačoval „richtárov“ dohovor.
Možnosť obrátiť sa s problémom na obec vychádza ale aj priamo zo zákona. Občiansky zákonník hovorí, že „ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“
Toto právo obrátiť sa na obec predstavuje iba jednu z možností riešenia problému, aj to iba predbežnú. Bez ohľadu na povahu problému alebo sporu, vždy je možnosť obrátiť sa na súd. Okrem toho, ak sa vec javí ako priestupok alebo trestný čin (napríklad fyzické napadnutie suseda), občania majú právo obrátiť sa na políciu alebo prokuratúru.
Prednosť má dohoda
Zo zákona vyplýva, že všetky spory by mali byť prednostne riešené dohodou. Občiansky zákonník uvádza, že „Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.“
Každý má teda povinnosť riešiť problémy predovšetkým dohodou. Starosta obce môže byť nápomocný v komunikácii a byť akýsi neoficiálnym mediátorom medzi občanmi.
Ak by ale k dohode medzi občanmi nedošlo a občania by sa domáhali na obci ochrany, obec by v takom prípade bola povinnou začať správne konanie a rozhodnúť o spôsobe nápravy.
Predbežná ochrana obcou
Inštitút ochrany obcou je využívaný najmä, ale nie výlučne, pri susedských sporoch. Jedná sa napríklad o narúšanie vlastníckych práv, kedy sused neoprávnene prechádza cez pozemok, keď zo susedovho pozemku prerastajú rastliny, keď sa susedia rušia nadmerným hlukom, prachom, dymom, a podobne.
Ak sa teda niekto na obci domáha ochrany, obec je povinná túto veci riešiť v konaní podľa správneho poriadku, pričom môže využiť všetky inštitúty, akými sú napríklad predvolanie, poriadková pokuta, vypočutie svedkov a zhodnotenie listinných dôkazov, obhliadka či ústne pojednávanie.
Ak starosta, ako zástupca obce (alebo primátor ako zástupca mesta) zistí, že dochádza k zrejmému zásahu do pokojného stavu, takýto zásah môže predbežne zakázať alebo môže uložiť, aby bol obnovený pôvodný stav. Jeho rozhodnutie je oficiálnym úradným rozhodnutím a pokiaľ nadobudne právoplatnosť, je aj rozhodnutím exekučne vynútiteľným.
Netreba zabúdať, že starosta nehodnotí práva a povinnosti znepriatelených susedov. Starosta v týchto prípadoch nie je sudcom. Starosta iba hodnotí, či je pokojný stav narušený a svojim rozhodnutím pokojný stav napraví.
Ako príklad poslúži prípad susedov, ktorí sa sporili o prístupovú cestu. Tú mali v spoluvlastníctve, ale iba jeden zo susedov ju udržiaval a opravoval, zatiaľ čo druhý na opravy neprispieval. Prvý sused mal zo zákona nárok, aby mu sused polovicu vynaložených nákladov refundoval, ten to ale ignoroval.
V takejto veci je iba súd oprávnený vydať rozhodnutie, ktorým by suseda zaviazal na refundáciu nákladov. Prvý sused vec ale zobral do vlastných rúk a pred vjazd do susedovho dvora naviezol kopu štrku. Tým medzi susedmi začala malá vojna a práve obec je v takomto prípade oprávnená na predbežný zásad. V takomto prípade by obec nariadila prvému susedovi odstrániť zátarasu a zakázal by obdobné útoky.
Týmto rozhodnutím by obec ale nekonštatovala, že pravdu má sused so zatarasenou cestou, a teda by sa nemohol automaticky cítiť ako víťaz. Obec iba odstránila akútny stav a ak by medzi susedmi nedošlo k dohode, vec by musela ísť pred súd. Súd, ako oprávnená autorita rozhodne, kto je v práve.
Zmier v správnom konaní
Aj v správnom konaní, ktoré by obec viedla, je možné využiť možnosť uzavretia zmieru. Podľa správneho poriadku, „ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Zmier schválený nebude, ak odporuje právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu. Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať a schválený zmier je vykonateľný.“
Ak by sa teda títo naši znepriatelení susedia počas správneho konania vedeného starostom dohodli, napríklad, že jeden sused odprace štrk a druhý mu vyplatí dlžnú čiastku, starosta by už nemusel vydávať rozhodnutie, ale by iba schválil ich zmier.
pozrite tiež Súdom nariadený predaj bytu neprispôsobivého suseda
Návrh na riešenie susedského sporu mediáciou
V prípade, ak susedský spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.
V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.