Neplatná výpoveď alebo neplatné skončenie pracovného pomeru iným spôsobom (okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou) má svoje špecifiká s ohľadom na možnosti právnej obrany, ako aj nárokov plynúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže byť spôsobená tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom.
Lehota na uplatnenie práva na súde
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnávateľ alebo zamestnanec uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov. Táto lehota sa počíta odo dňa, kedy pracovný pomer mal skončiť, nie odo dňa doručenia právneho úkonu. Zároveň je potrebné, aby v tejto lehote bola žaloba už na súde, nie iba podaná na pošte.
Zamestnanec a zamestnávateľ majú možnosť pokúsiť sa o vyriešenie problému formou mediácie, počas ktorej táto lehota neplynie.
Neplatná výpoveď zo strany zamestnanca
Ak zamestnanec neplatne ukončil pracovný pomer a zamestnávateľ mu oznámi, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, tento pracovný pomer sa nekončí.
V prípade, ak by zamestnanec prácu napriek námietke zamestnávateľa nevykonával, zamestnanec by zodpovedal za škodu, ktorú takýmto konaním zamestnávateľovi spôsobil.
Inou je situácia, kedy zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer a zamestnávateľ neplatnosť výpovede nenamieta, resp. ak má zamestnávateľ rovnako vôľu pracovný pomer ukončiť, môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť na skončení pracovného pomeru (keďže neplatná výpoveď nevyvoláva právne účinky, ako výpoveď platná) a o konkrétnych podmienkach skončenia.
Tretím je prípad, ak zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer, zamestnávateľ to nenamieta, a ani sa nedohodnú na podmienkach skončenia. Vtedy zákon stanovil právnu domnienku, že pracovným pomer sa skončil dohodou:
a) uplynutím výpovednej doby, ak išlo o neplatnú výpoveď;
b) dňom keď mal pracovný pomer skončiť na základe neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru a
c) dňom keď sa mal pracovný pomer skončiť na základe neplatne skončeného pracovného pomeru vo výpovednej dobe.
V tomto (treťom) prípade si zamestnávateľ nemôže uplatňovať od zamestnanca náhradu škody.
Neplatná výpoveď zo strany zamestnávateľa
Podobná situácia nastáva v prípade skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď, ktorá nie je platná (alebo iným spôsobom neplatne skončil pracovný pomer), zamestnanec má právo toto namietať tak, že oznámi zamestnávateľovi, že považuje výpoveď za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Výnimkou je iba situácia, ak by súd rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Zamestnanec má právo na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Tento nárok má nie od dátumu neplatného skončenia pracovného pomeru, ale od dátumu, kedy oznámi, že s výpoveďou nesúhlasí.
Nárok na náhradu mzdy sa poskytuje až do momentu opätovného riadneho zamestnávania (zamestnávateľom, ktorý neplatne skončil pracovný pomer) alebo až kým súd nerozhodne o skončení pracovného pomeru.
Na žiadosť zamestnávateľa súd môže (ale nemusí) primerane znížiť náhradu mzdy po 12 mesiacoch, od kedy vznikol nárok na náhradnú mzdu. Po dvanástich mesiacoch môže náhradnú mzdu na žiadosť zamestnávateľa taktiež vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac na tri roky. Toto pravidlo neplatí, ak išlo o skončenie pracovného pomeru oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak bol v tom čase chránený zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ak by pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zamestnanec nenamietal neplatnosť skončenia a netrval by na ďalšom zamestnávaní, (ak sa nedohodnú inak) platí zákonná domnienka, že sa pracovný pomer skončil dohodou:
a) uplynutím výpovednej doby pri neplatnej výpovedi;
b) dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť v prípadoch neplatného skončenia pracovného pomeru okamžite alebo v skúšobnej dobe. (v tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Na ktorý súd sa obrátiť
Žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je potrebné podať na miestne a kauzálne príslušný súd. Viac sa dočítate v článku Pracovný spor a príslušnosť súdu.
Návrh na mimosúdne riešenie pracovného sporu formou mediácie
V prípade, ak spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.
V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.
