Exekučný poriadok v § 169 dáva exekútorovi možnosť vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi, ak bolo na túto vec zriadené exekučné záložné právo.

V praxi to znamená, že ak ktokoľvek odkúpi alebo iným prevodom nadobudne nehnuteľnosť, na ktorej je zapísané exekučné záložné právo, exekútor môže túto nehnuteľnosť predať a uspokojiť pohľadávku veriteľa aj z tejto nehnuteľnosti, napriek tomu, že v čase predaja nehnuteľnosť už nevlastní pôvodný dlžník. Tým nie je vylúčené právo nového vlastníka regresne sa domáhať náhrady voči dlžníkovi.

Veci po vyporiadaní BSM

Odlišnou situáciou je, ak sa jedná o nehnuteľnosť po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Vyporiadanie BSM predstavuje usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi/bývalými manželmi po zániku BSM. Nejde pritom o odplatný ani bezodplatný prevod, ani prechod nehnuteľností.

Vyporiadaním BSM dochádza ku konečnému určeniu, ktoré konkrétne veci zostávajú konkrétnemu manželovi. Druhý manžel preto k týmto veciam po vyporiadaní stráca vlastnícke právo.

Keďže vyporiadaním BSM vlastnícke právo nevzniká, nenadobúda sa, a nejde ani o žiadny prevod alebo prechod práva. Súdna prax v prípade možnosti aplikácie ust. § 169 Exekučného poriadku ustálila, že toto ustanovenie nerieši status vecí nadobudnutých v BSM, a preto nie je možná aplikácia na veci (druhého manžela, ktorý nie je dlžník) po vyporiadaní BSM.

Pre bližšie info viď rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9Co/244/2018