Dobrý a zlý kompromis – vyjednávanie rodičovskej dohody

rodičovskej dohody

Zákony aj súdy všemožne motivujú rodičov, aby sa v prípade rozvodu a rozchodu dohodli o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a aby rozhodnutie nenechávali na súde. Vychádzajúc z princípu, že predovšetkým rodičia by mali vedieť, aká úprava je v najlepšom záujme ich spoločných detí.

 

Ak rodičia nevedia dosiahnuť rodičovskú dohodu, je tak najmä z dôvodu, že ich záujmy sú diametrálne odlišné a žiadne ďalšie ústupky a kompromisy neprichádzajú do úvahy. Sú ale aj rodičia, ktorí dohodu nevedia dosiahnuť, lebo sa necítia byť kompetentní a chcú nechať rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na súd a odborníkov, mysliac si, že takáto úprava bude pre ich deti najlepšia.

 

V každom prípade platí, že ak je možná dohoda rodičov, netreba prenášať rodičovské kompetencie na tretiu osobu (súd, advokáta, psychológa, mediátora). Malou záchrannou brzdou pre rodičov je, že  každá rodičovská dohoda, ak má byť vykonateľná, musí byť schválená súdom. A teda cez súd by nemala prejsť dohoda, ktorá by bola v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

 

Prečo je dohoda rodičov lepšia

V prvom rade, rodičia majú dostatočný čas na zohľadnenie všetkých aspektov – logistických, majetkových, finančných, emočných, vzťahových. Ak súd rozhodne, že jednému rodičovi bude dieťa zverené do starostlivosti a určí stretávanie sa s druhým rodičom, pri tejto úprave súd nebude dopodrobna skúmať, či takáto úprava vyhovuje obom rodičom. Tiež nebude rodičom daný čas na prípadné odskúšanie dohodnutého režimu. Súd bude iba skúmať, či je úprava v záujme maloletého dieťaťa. V rámci rodičovskej dohody je možné neobmedzene prejsť všetky záujmy a postoje rodičov a detí.

 

V rámci dojednávania rodičovskej dohody môžu obaja rodičia prezentovať svoje záujmy v rámci konkrétnych návrhov a zároveň svoje výhrady. Podstatou zostáva, že dohoda, ktorá bude vyhovovať nielen dieťaťu, ale aj obom rodičom, je v najlepšom záujme všetkých troch.

 

Vyjednávanie rodičovskej dohody

Vyjednávanie rodičovskej dohody má tendenciu zísť z cesty „rozhovoru o najlepšom záujem spoločného dieťaťa“ na „tvrdé vyjednávanie“ svojich záujmov. Ak prídu rodičia na mediáciu s tým, že jeden žiada zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a minimálne stretávanie sa s druhým rodičom a druhý rodič má rovnaké požiadavky vo svoj prospech, je to prvý znak toho, že rodičia začali vyjednávanie.

 

Nevylučuje to samozrejme možnosť, že jeden z nich má reálny dôvod pre navrhovanú úpravu. Veľmi rýchlo je možné ale zistiť, či ide o reálny záujem dieťaťa alebo vyjednávaciu stratégiu. Ak niekto nastaví požiadavky na úpravu styku, výživné alebo iné veci tak, aby mal priestor „ustupovať“, nejde o diskusiu o najlepšom záujme dieťaťa, ale o presadzovanie svojich záujmov.

 

V tomto bode je užitočný mediátor, ktorý vyjednávanie vracia na diskusiu a prezentovanie pohľadu na záujem dieťaťa.

 

Dobré a zlé kompromisy

Často sa skloňuje, že na dosiahnutie dohody sú vždy potrebné kompromisy, a teda vzdanie sa časti svojich požiadaviek. Treba si uvedomiť, že existujú dobré kompromisy a zlé kompromisy. Ak napríklad jeden rodič považuje za potrebné dať dieťa zaočkovať a druhý to zásadne odmieta, debata by mala smerovať k zváženiu kladov a záporov a ku kvalifikovanému rozhodnutiu rodičov či dieťa zaočkované bude alebo nie. Zlým kompromisom by bolo dať dieťa zaočkovať iba polovičnou dávkou vakcíny.

 

Rovnako to je napríklad v prípade viery. Rodičia majú právo vychovávať dieťa v súlade so svojou vierou a náboženským presvedčením. Ak sa rodičia nezhodnú, má rozhodnúť súd. Vyjednávanie dohody rodičov nemôže byť v zmysle, „ak dieťa zaočkujeme, budem súhlasiť so židovskou vierou“ alebo „ja si ho budem vychovávať vo svojej viere, a ty si vychovávaj vo svojej“. Takéto zlé kompromisy nie sú v záujme nikoho. Rodičovská dohoda nemá byť odrazom individuálnych záujmov rodičov, ale zhodou rodičov o najlepšom záujme dieťaťa.

 

Dobrým kompromisom by mohla byť dohoda rodičov o vzdelávaní dieťaťa o oboch náboženstvách a odloženie oficiálneho prijatia viery na čas, kedy sa samotné dieťa bude vedieť slobodne a vážne rozhodnúť. Takéto návrhy riešení nemá dávať prioritne mediátor, ale k riešeniam majú dospieť rodičia v rámci procesu mediácie. Na druhej strane, nie je vylúčené, že so súhlasom oboch rodičov môže aj mediátor z pohľadu nezávislej a nestrannej osoby navrhnúť riešenia.

 

Na mediácii sa preto snažíme predchádzať akýmkoľvek kompromisom. Mediácia nemá byť o kompromisoch, ale najmä o hľadaní riešení zohľadňujúcich záujmy oboch strán bez toho, aby sa ktokoľvek musel čohokoľvek vzdať.

 

Napriek tomu, niekedy je kompromis nevyhnutný. Mal by to byť ale dobrý kompromis. Ak by výsledok mediácie mal byť postavený na zlých kompromisoch, a teda rodičia by nemali uspokojené svoje záujmy, bude otáznou budúca plniteľnosť mediačnej dohody.

 

Napríklad, matka sa oprávnene bojí jednoročné dieťa nechávať bez dozoru s otcom, lebo otec doposiaľ s dieťaťom netrávil žiadny čas a nevie sa o dieťa dlhšiu dobu riadne postarať. Zároveň, matka otca neznesie v jej prítomnosti. Otcov záujem je tráviť čas s dieťaťom. Vzájomne svoje záujmy a dôvody uznávajú, ale nevidia riešenie situácie. Súd rozhodne buď v prospech jedného alebo druhého, čo na kvalite ich vzťahu nepridá, pokiaľ sa jeden bude cítiť nespokojný.

 

Vhodným riešením bez potreby kompromisu, by bolo stretávanie otca v prítomnosti starých rodičov, čím by boli vykryté aj obavy matky, aj záujmy otca. Zároveň by takáto úprava nebola v rozpore so záujmami dieťaťa (tzn. dieťa by sa stretávalo aj s otcom, a malo by zabezpečené všetky potreby v čase stretávania sa).

 

Ako dosiahnuť rodičovskú dohodu

Ak rodičia nevedia prísť na správnu cestu dojednávania rodičovskej dohody, vždy je ideálne požiadať odborníka. Ak vedia spolu komunikovať, ale nevidia riešenia alebo potrebujú odborný názor (napríklad o vplyve úpravy na dieťa), môžu požiadať psychológa o nezávislý názor a vysvetlenie z pohľadu dieťaťa.

 

Keď ich komunikácia absolútne zlyháva a nekomunikujú spolu vôbec alebo ich komunikácia je vznetlivá a nekonštruktívna, v takom prípade je vhodné využiť služby mediátora. Ako ale vieme, konflikt rodičov má široké spektrum, a preto nie je vylúčená práca s viacerými odborníkmi naraz.

 

Považujeme za ideálne, aby celý proces riešenia viedol mediátor, pričom ak na mediačnom konaní vyvstane otázka na odbornú tému, čiastkovými dohodami je možné proces smerovať ku konštruktívnemu riešeniu (napríklad dohodou o prizvaní nezávislého a nestranného odborníka).

 

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

 

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine “Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.”

 

Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému manželovi/rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému manželovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.