Spísanie závetu, označovaného tiež ako posledná vôľa alebo testament, je spôsob, ako počas života rozhodnúť o svojom majetku pre prípad smrti a tiež účinná prevencia budúcich dedičských sporov. Spísanie závetu paradoxne často spory vyvolá. Akým spôsobom platne závet napísať?
Zákonná úprava dedenia, vrátane formálnych požiadaviek na spísanie závetu, je v siedmej časti občianskeho zákonníka.
Zákon nevyžaduje aby ktokoľvek za života závet spísal. Ak tak neurobí, jeho majetok bude rozdelený medzi dedičov podľa zákonom stanovených pravidiel. Pred týmto zákonným postupom má ale vôľa zomrelého prednosť.
Podstatné náležitosti závetu
Najdôležitejšou podmienkou je, aby bol v závete uvedený dátum, kedy bol podpísaný. Inak by bol neplatný a notár by v dedičskom naň neprihliadal.
Závet nemôže obsahovať podmienky. Ak by sme sa inšpirovali filmom 12 podmienok dedičstva a chceli by sme pôsobiť na dedičov výchovne aj po smrti, neuspeli by sme. Akékoľvek podmienky, ktoré do závetu dáme, nebudú účinné. „Zdedíš dom, ak sa rozvedieš“ v našom právnom poriadku neuspeje. Neznamená to neplatnosť závetu. Závet by bol stále platný, ale stanovené podmienky by nemali účinok.
O celom majetku možno v poslednej vôli rozhodnúť ľubovoľne. Nie je podstatné, či bude medzi dedičov rozdelený konkrétny majetok alebo im bude určený podiel na hodnote. Treba ale myslieť na to, že v dedičskom konaní sa bude rozhodovať o majetku, ktorý existoval v čase smrti. Ak napríklad v testamente uvediete, že konkrétny rodinný dom sa rozdelí medzi konkrétnych dedičov, ak tento dom v čase smrti už nebude existovať, závet sa minie účinku. Prípadne, ak v čase spisovania závetu poručiteľ disponuje určitou čiastkou a určí konkrétnu čiastku konkrétnym dedičom, ak v čase smrti bude táto čiastka vyššia ako v čase spisovania, zostávajúca čiastka sa medzi dedičov rozdelí podľa zákonných pravidiel. Preto pri spisovaní poslednej vôle treba myslieť aj na tieto detaily a majetok ideálne podeliť podielom alebo percentom (napr. dedičia majú nárok na rovnaký podiel alebo na konkrétne percento).
V závete ale nemožno opomenúť svoje deti. Deti majú špeciálne postavenie a v určitej výške dedičstva ich nemožno opomenúť. Neplnoleté deti majú nárok na minimálne toľko, koľko činí ich podiel zo zákona. Plnoleté deti majú nárok na minimálne polovicu dedičstva, ktoré by im bolo priznané zo zákona. Deti ale môžeme zbaviť možnosti dediť vydedením.
Aké sú zákonné dôvody na vydedenie vlastného dieťaťa? V prvom rade je to v prípade, ak deti v rozpore s dobrými mravmi neposkytnú poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Tiež, ak o poručiteľa trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by prejavovať mali. Ale aj v prípadoch, ak deti boli odsúdené pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka alebo trvalo vedú neusporiadaný život. V listine o vydedení musí byť uvedený nielen jeden z týchto štyroch dôvodov na vydedenie, ale musí byť aj presne opísaný skutočný stav, pre ktorý je dieťa vydedené.
Závet (aj listina o vydedení) musí byť spísaný vo forme, ktorú prikazuje zákon. Inak by bol neplatný. Buď je spísaný celý vlastnou rukou, alebo je napísaný inou formou a je podpísaný pred svedkami, alebo je spísaný u notára.
A ešte detail – spoločný závet je neplatný. Ak by napríklad manželia chceli napísať spoločnú poslednú vôľu, bola by bohužiaľ tiež neplatná.
Závet spísaný vlastnou rukou
Spísanie závetu býva účinnou prevenciou pred dedičskými spormi. Ten, kto závet spisuje, najlepšie pozná svojich dedičov a vie, kto si čo zaslúži a kto nie. Nie je potrebné, aby ktokoľvek vedel o spísaní závetu. O tom, že závet bol zanechaný sa môžu dedičia pokojne dozvedieť až po smrti a poslednú vôľu zomrelého budú musieť rešpektovať.
Umiestnenie dátumu podpisu závetu
Každý závet musí obsahovať dátum – deň, mesiac a rok podpisu závetu. Zákon nedefinuje formálne požiadavky na umiestnenie tohto podpisu. Musí byť ale zrejmé, že uvedený dátum je dátumom podpisu. Krajský súd Bratislava (sp. zn. 16Co/120/2018) sa zaoberal spornou otázkou umiestnenia podpisu závetu, kedy poručiteľka nad svoj podpisu uviedla dátum svojho narodenia a dátum podpisu bol uvedený pod podpisom.
„Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§ 476a Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho napísal priamo poručiteľ a to písaným písmom, ktoré je prejavom jeho osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môže ísť preto o akúkoľvek abecedu, aj o použitie tlačeného písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických písacích pomôcok (holografné aj alografné) a písmo musí byť čitateľné. Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať pisateľa a musí obsahovať dátum, kedy bol podpísaný.
Ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuvádza, ako musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný. Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach, ktoré upravujú spôsob zriadenia jednotlivých zákonných foriem závetu. Tak, ako je zrejmé, že v závete zriadenom formou notárskej zápisnice musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, uvedený v notárskom zápise a že pri závete zriadenom v inej písomnej forme (alografnej) so svedkami musí byť uvedený v texte závetu napísanom poručiteľom, prípadne pisateľom, je nepochybné, že pri holografnom závete musia byť všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V prípade, že by dátum (deň, mesiac a rok), kedy bol závet podpísaný, bol v závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet, ktorý nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľa (§ 476a Občianskeho zákonníka), je neplatný.
Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ani z iného zákonného ustanovenia výslovne nevyplýva miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať.
Z relevantných ustanovení možno dovodiť, pokiaľ ide o podpis, že tento má byť umiestnený na úplnom konci závetu, pretože sa ním dovršuje obsah závetu a potvrdzuje ním poručiteľ totožnosť jeho prejavu vôle; uvedenie dátumu je však pre význam závetu úplne odlišný, nakoľko sa ním nedovršujú obsahové náležitosti závetu, ale jeho uvedenie má vypovedať o tom, kedy poručiteľ závet podpísal, teda kedy z hľadiska vymedzenia obsahu bol závet ukončený a tým má umožniť prípadné rozlíšenie skoršieho závetu poručiteľa od neskoršieho závetu, ktorým by mohol byť pôvodný závet zrušený. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dátum podpísania závetu môže byť uvedený na začiatku závetu alebo umiestnený aj na konci závetu, avšak vždy musí byť uvedený priamo v závete takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický a zrozumiteľný celok. Podpis poručiteľa musí byť umiestnený na úplnom konci závetu; to neplatí pre umiestnenie dátumu podpisu.
Právna premisa, na ktorej založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, že umiestnenie dátumu podpisu závetu pod podpisom poručiteľa nevyhovuje § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, vyplýva aj z nesprávnej interpretácie a tým aj aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za účelom zabezpečenia právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p.); hodno podotknúť, že rozhodnutia, z ktorých súd prvej inštancie tento nesprávny právny názor abstrahoval (nepriamo z nich prevzal iba dielčie právne závery), riešili odlišné skutkové a právne situácie, nakoľko v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2013, sp. zn. 2 Cdo 5/2003, bola riešená právna otázku umiestnenia podpisu poručiteľa iba na osvedčovacej doložke notára alebo iného úradu oprávneného osvedčovať pravosť podpisu na listinách a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2008, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, ktorý riešil odlišnú situáciu týkajúcu sa (ne)platnosti závetu zriadeného formou notárskej zápisnice, ale celkom opomenul, že (v poradí druhé citované) rozhodnutie síce jednoznačne konštatuje, že „právna teória a prax sa ustálili, že na konci závetu musí byť podpis, pretože sa ním dovršuje obsah závetu“, ale vzápätí pokračuje argumentujúc, že „inak je tomu ale s dátumom podpisu závetu, ktorý má celkom odlišný význam od podpísania závetu…nedovršujú sa ním obsahové náležitosti závetu…uvedenie dňa, mesiaca a roku podpísania závetu iným spôsobom (technikou) než je vyhotovený závet, by mohlo mať význam pre jeho platnosť iba vtedy, ak by tu boli pochybnosti, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný alebo iný.“
Pokiaľ v rozhodnutí súdu prvej inštancie je zmienený aj sekundárny (podporný) argument pre neplatnosť predmetného závetu spočívajúci v zistení, že závet je napísaný dvomi druhmi písma, z čoho vyvodil, že závet nebol napísaný vlastnoručne, žalovaná správne v odvolaní poukázala na to, súd prvej inštancie k tomuto žalobnému tvrdeniu (námietke) žalobcov nevykonal žiadne dokazovanie, nakoľko si žalobcovia nesplnili svoju povinnosť prostredníctvom prostriedkov procesného útoku, t.j. návrhom na vykonanie dôkazu, preukázať toto tvrdenie, čím neuniesli dôkazné bremeno; napriek tomuto procesnému nedostatku, ktorý činí jeho záver arbitrárnym, je aj celkom nelogický, nakoľko je bežnou praxou, keď pisateľ vlastnoručného textu jedným typom (technikou, spôsobom) písma vyjadrí obsah vôle, napríklad tlačeným písmom a druhým typom písma, väčšinou písaným, sa pod obsah prejavu vôle vlastnoručne podpíše, teda práve takým spôsobom akým poručiteľka vyjadrila obsah svojej poslednej vôle v posudzovanom závete.“
Táto forma je najjednoduchšia. Ten kto píše závet, ho musí celý napísať vlastnou rukou, najlepšie čitateľne a vlastnoručne podpísať. Netreba s ním ísť k notárovi, ani ho registrovať. Stačí ho dať do nočného stolíka a pokiaľ sa po smrti nájde a dostane k notárovi, ktorý bude mať na starosti dedičské konanie, bude sa podľa neho riadiť.
Nevýhodou takto spísaného závetu môže byť, že ho v budúcnosti jeden z dedičov napadne na súde, prípadne, sa závet nikdy nenájde alebo ho niekto úmyselne zničí. Preto je tu možnosť vložiť do notárskeho registra závetov aj vlastnoručne spísaný závet. Notár v takom prípade negarantuje formálnu správnosť závetu, ale garantuje, že sa po smrti poručiteľa nájde.
Závet nenapísaný vlastnou rukou
Závet môže byť napísaný aj inak ako vlastnou rukou, napríklad na počítači, na písacom stroji, rukou iného. Čiže akoukoľvek formou, v ktorej bude na papieri zachytená posledná vôľa. Ten, o koho poslednú vôľu ide, ho ale musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami musí vyslovene potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia nemusia poznať obsah závetu. Musia byť ale obaja súčasne prítomní pri vyhlásení závetcu, že to je jeho posledná vôľa. Toto podpisom na závete potvrdia.
Aj takýto závet je možné dať vložiť do notárskeho registra závetov.
Závet spísaný pred notárom
Najlepšou voľbou sa zdá byť závet spísaný pred notárom. Notár poslednú vôľu zaznamená a potvrdí. Navyše ju uloží do notárskeho registra závetov. Nemôže sa teda stať, že závet sa po smrti nenájde. Ihneď po smrti sa v tomto registri lustruje, či ten kto zomrel zanechal v registri závet.
V takomto prípade je nielen garantované, že sa závet nájde, ale aj forma a obsahové náležitosti by mali byť správne. Napadnuteľnosť závetu spísaného pred notárom je takmer nulová. V každom prípade treba mať na pamäti, že notár nemôže ručiť za platnosť závetu v rámci splnenia materiálnych náležitostí. Napríklad, poručiteľ spíše závet, v ktorom opomenie svoje deti. Takýto závet bude síce z formálneho hľadiska v poriadku, ale z materiálneho hľadiska neboli splnené zákonné podmienky neopomenúť dediča.
Notársky centrálny register závetov
Ako sme už spomenuli, prvé dva typy závetov môžu byť pokojne uložené v nočnom stolíku. Aj tak sú platné. Čo ak sa ale nenájdu alebo ich nájde niekto, komu závet nevyhovuje?
Pre tento prípad možno dať každý závet zaevidovať do notárskeho registra závetov. Istota, že sa závet nájde, stojí za jednorazový poplatok uhradený notárovi.
[/vc_column_text]
Ako závet zruším
Ak keď je závet už spísaný, kedykoľvek ho možno zrušiť. Buď je závet fyzicky zničený (ak nebol evidovaný u notára), alebo je napísaný ďalší závet a tým bude ten predošlý zmenený alebo je závet odvolaný. Toto odvolanie musí mať rovnakú formu, aká je potrebná pre závet.
Osobitné formy závetu
Každý má právo spísať závet, ale sú ľudia, ktorí majú fyzické obmedzenia, aby ho spísali vo forme vyžadovanej zákonom. Preto existujú určité osobitné formy.
Ak niekto nemôže čítať alebo písať, prejaví vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami. Táto vôľa je zaznamenaná v listine, ktorú pred svedkami nahlas prečítajú a svedkovia ju podpíšu. Ten, koho vôľa sa spisuje potvrdí, že prečítaná posledná vôľa sa zhoduje s jeho vôľou. Ten kto číta a ten kto píše ale nemôže byť rovnaká osoba.
Aj dieťa, ktoré dovŕšilo 15 rokov môže spísať závet. Môže tak urobiť iba u notára do zápisnice. Zákon ďalej upravuje aj pravidlá pre nevidomé osoby a pre nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať.
Svedkovia pri spisovaní závetu
Svedkom pri spisovaní závetu môže byť ktokoľvek, kto má spôsobilosť na právne úkony. Svedkom nemôže byť ten kto má dediť, či už na základe zákona alebo závetu, nevidomé, nepočujúce a nemé osoby, ani tie osoby, ktoré nepoznajú jazyk v ktorom sa prejav poslednej vôle robí.
Spísanie závetu býva účinnou prevenciou pred dedičskými spormi. Ten, kto závet spisuje, najlepšie pozná svojich dedičov a vie, kto si čo zaslúži a kto nie. Nie je potrebné, aby ktokoľvek vedel o spísaní závetu. O tom, že závet bol zanechaný sa môžu dedičia pokojne dozvedieť až po smrti a poslednú vôľu zomrelého budú musieť rešpektovať.
Umiestnenie dátumu podpisu závetu
Každý závet musí obsahovať dátum – deň, mesiac a rok podpisu závetu. Zákon nedefinuje formálne požiadavky na umiestnenie tohto podpisu. Musí byť ale zrejmé, že uvedený dátum je dátumom podpisu. Krajský súd Bratislava (sp. zn. 16Co/120/2018) sa zaoberal spornou otázkou umiestnenia podpisu závetu, kedy poručiteľka nad svoj podpisu uviedla dátum svojho narodenia a dátum podpisu bol uvedený pod podpisom.
„Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§ 476a Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho napísal priamo poručiteľ a to písaným písmom, ktoré je prejavom jeho osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môže ísť preto o akúkoľvek abecedu, aj o použitie tlačeného písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických písacích pomôcok (holografné aj alografné) a písmo musí byť čitateľné. Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať pisateľa a musí obsahovať dátum, kedy bol podpísaný.
Ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuvádza, ako musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný. Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach, ktoré upravujú spôsob zriadenia jednotlivých zákonných foriem závetu. Tak, ako je zrejmé, že v závete zriadenom formou notárskej zápisnice musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, uvedený v notárskom zápise a že pri závete zriadenom v inej písomnej forme (alografnej) so svedkami musí byť uvedený v texte závetu napísanom poručiteľom, prípadne pisateľom, je nepochybné, že pri holografnom závete musia byť všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V prípade, že by dátum (deň, mesiac a rok), kedy bol závet podpísaný, bol v závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet, ktorý nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľa (§ 476a Občianskeho zákonníka), je neplatný.
Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ani z iného zákonného ustanovenia výslovne nevyplýva miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať.
Z relevantných ustanovení možno dovodiť, pokiaľ ide o podpis, že tento má byť umiestnený na úplnom konci závetu, pretože sa ním dovršuje obsah závetu a potvrdzuje ním poručiteľ totožnosť jeho prejavu vôle; uvedenie dátumu je však pre význam závetu úplne odlišný, nakoľko sa ním nedovršujú obsahové náležitosti závetu, ale jeho uvedenie má vypovedať o tom, kedy poručiteľ závet podpísal, teda kedy z hľadiska vymedzenia obsahu bol závet ukončený a tým má umožniť prípadné rozlíšenie skoršieho závetu poručiteľa od neskoršieho závetu, ktorým by mohol byť pôvodný závet zrušený. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dátum podpísania závetu môže byť uvedený na začiatku závetu alebo umiestnený aj na konci závetu, avšak vždy musí byť uvedený priamo v závete takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický a zrozumiteľný celok. Podpis poručiteľa musí byť umiestnený na úplnom konci závetu; to neplatí pre umiestnenie dátumu podpisu.
Právna premisa, na ktorej založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, že umiestnenie dátumu podpisu závetu pod podpisom poručiteľa nevyhovuje § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, vyplýva aj z nesprávnej interpretácie a tým aj aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za účelom zabezpečenia právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p.); hodno podotknúť, že rozhodnutia, z ktorých súd prvej inštancie tento nesprávny právny názor abstrahoval (nepriamo z nich prevzal iba dielčie právne závery), riešili odlišné skutkové a právne situácie, nakoľko v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2013, sp. zn. 2 Cdo 5/2003, bola riešená právna otázku umiestnenia podpisu poručiteľa iba na osvedčovacej doložke notára alebo iného úradu oprávneného osvedčovať pravosť podpisu na listinách a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2008, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, ktorý riešil odlišnú situáciu týkajúcu sa (ne)platnosti závetu zriadeného formou notárskej zápisnice, ale celkom opomenul, že (v poradí druhé citované) rozhodnutie síce jednoznačne konštatuje, že „právna teória a prax sa ustálili, že na konci závetu musí byť podpis, pretože sa ním dovršuje obsah závetu“, ale vzápätí pokračuje argumentujúc, že „inak je tomu ale s dátumom podpisu závetu, ktorý má celkom odlišný význam od podpísania závetu…nedovršujú sa ním obsahové náležitosti závetu…uvedenie dňa, mesiaca a roku podpísania závetu iným spôsobom (technikou) než je vyhotovený závet, by mohlo mať význam pre jeho platnosť iba vtedy, ak by tu boli pochybnosti, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný alebo iný.“
Pokiaľ v rozhodnutí súdu prvej inštancie je zmienený aj sekundárny (podporný) argument pre neplatnosť predmetného závetu spočívajúci v zistení, že závet je napísaný dvomi druhmi písma, z čoho vyvodil, že závet nebol napísaný vlastnoručne, žalovaná správne v odvolaní poukázala na to, súd prvej inštancie k tomuto žalobnému tvrdeniu (námietke) žalobcov nevykonal žiadne dokazovanie, nakoľko si žalobcovia nesplnili svoju povinnosť prostredníctvom prostriedkov procesného útoku, t.j. návrhom na vykonanie dôkazu, preukázať toto tvrdenie, čím neuniesli dôkazné bremeno; napriek tomuto procesnému nedostatku, ktorý činí jeho záver arbitrárnym, je aj celkom nelogický, nakoľko je bežnou praxou, keď pisateľ vlastnoručného textu jedným typom (technikou, spôsobom) písma vyjadrí obsah vôle, napríklad tlačeným písmom a druhým typom písma, väčšinou písaným, sa pod obsah prejavu vôle vlastnoručne podpíše, teda práve takým spôsobom akým poručiteľka vyjadrila obsah svojej poslednej vôle v posudzovanom závete.“
