loading

Rozdelenie dedičstva a s tým súvisiace spory

Dedičské spory vznikajú častokrát ešte pred samotným úmrtím blízkej osoby a môžu sa ťahať dlhé roky po tom, čo poručiteľ zomrel (zákon nazýva poručiteľom toho, kto zomrel a koho majetok sa prejednáva na dedičskom konaní).

 

Spravidla sa dedí na základe zákonných podmienok, kde zákon hovorí kto a koľko zdedí. Pred zákonom má ale prednosť závet alebo listina o vydedení, ktoré by poručiteľ za života spísal. Preto v prípade narušených súrodeneckých vzťahov (napríklad z dôvodu potreby doopatrovať rodičov a finančne im prispievať), vznikajú situácie, kedy za nejasných okolností dochádza k prevodom majetku už za života na niektoré z detí, prípadne sa po smrti poručiteľa objaví listina s poslednou vôľou alebo vydedením, ktorých obsah sa nemusí zhodovať či už s realitou alebo s predstavou ukrátených dedičov.

 

Spory o budúce dedičstvo preto môžu vznikať ešte za života poručiteľa, pričom takéto spory môžu mať až fatálne následky na zdravie opatrovaného rodiča. Už v prípade náznakov takýchto sporov možno osloviť mediátora, ktorý ako nezávislá a nestranná osoba sprostredkuje komunikáciu nielen medzi rozhádanými deťmi, ale v prípade potreby zabezpečí aj rovnocennú účasť rodiča na tomto dialógu.

 

Spory o dedičstvo najčastejšie vznikajú po smrti poručiteľa, kedy opadáva aj posledná snaha o zdržanlivosť a začína sa tvrdé vyjednávanie o majetok.

Čo môže byť v konaní o dedičstvo sporné

 

čo do dedičstva patrí – v prípade, ak bol poručiteľ zosobášený, prvým krokom po smrti je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V ďalšom rade sú to sporné situácie, ktoré veci, práva, peniaze, ale aj záväzky a dlhy, patrili poručiteľovi a ktoré nie;

 

hodnota majetku – rozdelenie majetku je prioritne na dohode dedičov. Ak v závete poručiteľ neurčil konkrétne veci komu majú pripadnúť (napríklad hodnotné zbierky zanechal konkrétnym dedičom, ktorý k nim majú vzťah), dedičia si majetok medzi sebou podelia alebo sa dohodnú, že jeden dedič vyplatí druhého. Spornou býva určenie hodnoty;

 

spôsob rozdelenia – sporným býva aj spôsob rozdelenia majetku, kedy napríklad o jednu konkrétnu vec majú záujem viacerí dedičia kvôli citovému vzťahu;

 

spochybnenie právnych úkonov poručiteľa – nezriedka sa stáva, že v rámci dedičského konania sú napadnuté nielen závet alebo vydedenie, ale aj zmluvy o prevode majetku (darovacia, kúpna, a i.), ktorými poručiteľ už za života previedol svoj majetok, čím znížil hodnotu dedičstva. Prípadný súdny spor môže oddialiť výsledok dedičského konania o celé roky;

 

okruh dedičov – v dedičskom konaní sa stáva, že dedičia spochybňujú dedičské právo jedného z prizvaných dedičov alebo že sa niekto cíti byť dedičom, aj keď zo strany súdneho komisára k dedeniu prizvaný nebol.

 

Možnosti notára pri riešení sporov

 

Notári, ktorí sú súdom poverení na prejednanie dedičstva, nemajú zo zákona právomoc riešiť dedičské spory. Každý spor, ktorý by bránil formálne pokračovať v dedičskom konaní, môže samotné dedenie nepriaznivo ovplyvniť.

 

V prípade sporu týkajúceho sa dedičstva majú všetky strany právo obrátiť sa na advokáta, ktorý bude hájiť ich záujmy a práva, a v neposlednom rade obrátiť sa na súd, ktorý spor autoritatívne rozhodne.

 

Z dôvodu všeobecného povedomia o dĺžke a nákladnosti súdnych konaní je možné obrátiť sa aj na mediátora, ktorý vytvorí dedičom vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Mediátori vykonávajú svoju činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a sú registrovaní Ministerstvom spravodlivosti SR.

 

Napriek tomu, že mediátor nemá zo zákona právomoc autoritatívne spor rozhodnúť, efektívna komunikácia vedúca ku konštruktívnym návrhom riešení vo väčšine prípadov napomôže k čiastkovému alebo konečnému riešeniu.

 

Každá dohoda dedičov, ktorá neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, má pre pokračovanie dedičského konania rovnaký účinok ako súdne rozhodnutie v konkrétnom spore. Dedičská dohoda je ale neporovnateľne rýchlejšie dosiahnuteľná a spravidla náklady na jej dosiahnutie sú len zlomkové, oproti nákladom na súdne konanie.

 

Kedy je vhodný mediátor a kedy advokát

 

 

Základným rozdielom medzi mediátorom a advokátom je, že zatiaľ čo mediátor vytvára vhodné podmienky pre komunikáciu a zmier všetkým účastníkom sporu (dedičom), advokát presadzuje práve a záujmy jednotlivých dedičov. Napriek tomu, že advokát môže zastupovať aj viacerých dedičov (napr. jednu skupinu dedičov proti druhej), vždy je viazaný pokynmi svojho klienta a nemôže ísť proti jeho záujmu. Preto, v prípade sporných situácií v rámci dedičského konania odporúčame vec vždy minimálne skonzultovať so svojim advokátom.

 

Mediátora je možné osloviť tiež v každej spornej situácií. Netreba ale zabúdať, že jeho úloha je odlišná – nemá presadzovať individuálne záujmy jednotlivých dedičov, ani právne zhodnotiť stav, ale má vytvárať podmienky, ktoré budú viesť k mimosúdnej dohode o dedičstve.. A zároveň treba mať na pamäti, že mediátor môže do konania vstúpiť iba so súhlasom všetkých zúčastnených. Advokáta si môžeme prizvať aj proti vôli druhej strany.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.