Rozdelenie dedičstva a s tým súvisiace spory

dedicstvo

Dedičské spory vznikajú častokrát ešte pred samotným úmrtím blízkej osoby a môžu sa ťahať dlhé roky po tom, čo poručiteľ zomrel (zákon nazýva poručiteľom toho, kto zomrel a koho majetok sa prejednáva na dedičskom konaní).

 

Spravidla sa dedí na základe zákonných podmienok, kde zákon hovorí kto a koľko zdedí. Pred zákonom má ale prednosť závet alebo listina o vydedení, ktoré by poručiteľ za života spísal. Preto v prípade narušených súrodeneckých vzťahov (napríklad z dôvodu potreby doopatrovať rodičov a finančne im prispievať), vznikajú situácie, kedy za nejasných okolností dochádza k prevodom majetku už za života na niektoré z detí, prípadne sa po smrti poručiteľa objaví listina s poslednou vôľou alebo vydedením, ktorých obsah sa nemusí zhodovať či už s realitou alebo s predstavou ukrátených dedičov.

 

Spory o budúce dedičstvo preto môžu vznikať ešte za života poručiteľa, pričom takéto spory môžu mať až fatálne následky na zdravie opatrovaného rodiča. Už v prípade náznakov takýchto sporov možno osloviť mediátora, ktorý ako nezávislá a nestranná osoba sprostredkuje komunikáciu nielen medzi rozhádanými deťmi, ale v prípade potreby zabezpečí aj rovnocennú účasť rodiča na tomto dialógu.

 

Spory o dedičstvo najčastejšie vznikajú po smrti poručiteľa, kedy opadáva aj posledná snaha o zdržanlivosť a začína sa tvrdé vyjednávanie o majetok.

Čo môže byť v konaní o dedičstvo sporné

 

čo do dedičstva patrí – v prípade, ak bol poručiteľ zosobášený, prvým krokom po smrti je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V ďalšom rade sú to sporné situácie, ktoré veci, práva, peniaze, ale aj záväzky a dlhy, patrili poručiteľovi a ktoré nie;

 

hodnota majetku – rozdelenie majetku je prioritne na dohode dedičov. Ak v závete poručiteľ neurčil konkrétne veci komu majú pripadnúť (napríklad hodnotné zbierky zanechal konkrétnym dedičom, ktorý k nim majú vzťah), dedičia si majetok medzi sebou podelia alebo sa dohodnú, že jeden dedič vyplatí druhého. Spornou býva určenie hodnoty;

 

spôsob rozdelenia – sporným býva aj spôsob rozdelenia majetku, kedy napríklad o jednu konkrétnu vec majú záujem viacerí dedičia kvôli citovému vzťahu;

 

spochybnenie právnych úkonov poručiteľa – nezriedka sa stáva, že v rámci dedičského konania sú napadnuté nielen závet alebo vydedenie, ale aj zmluvy o prevode majetku (darovacia, kúpna, a i.), ktorými poručiteľ už za života previedol svoj majetok, čím znížil hodnotu dedičstva. Prípadný súdny spor môže oddialiť výsledok dedičského konania o celé roky;

 

okruh dedičov – v dedičskom konaní sa stáva, že dedičia spochybňujú dedičské právo jedného z prizvaných dedičov alebo že sa niekto cíti byť dedičom, aj keď zo strany súdneho komisára k dedeniu prizvaný nebol.

 

Možnosti notára pri riešení sporov

 

Notári, ktorí sú súdom poverení na prejednanie dedičstva, nemajú zo zákona právomoc riešiť dedičské spory. Každý spor, ktorý by bránil formálne pokračovať v dedičskom konaní, môže samotné dedenie nepriaznivo ovplyvniť.

 

V prípade sporu týkajúceho sa dedičstva majú všetky strany právo obrátiť sa na advokáta, ktorý bude hájiť ich záujmy a práva, a v neposlednom rade obrátiť sa na súd, ktorý spor autoritatívne rozhodne.

 

Z dôvodu všeobecného povedomia o dĺžke a nákladnosti súdnych konaní je možné obrátiť sa aj na mediátora, ktorý vytvorí dedičom vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Mediátori vykonávajú svoju činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a sú registrovaní Ministerstvom spravodlivosti SR. Napriek tomu, že mediátor nemá zo zákona právomoc autoritatívne spor rozhodnúť, efektívna komunikácia vedúca ku konštruktívnym návrhom riešení vo väčšine prípadov napomôže k čiastkovému alebo konečnému riešeniu.

 

Je potrebné mať na pamäti, že notár je v jedinečnom postavení ako úradná osoba poverená súdom na prejednanie dedičstva. V prípade, ak sa dedičia u notára nevedia dohodnúť a nechcú sa s vecou obracať na súd (z časového a finančného hľadiska), majú možnosť využiť mediačné služby. Mediačná dohoda (dohoda, ktorá je výsledkom mediácie) nie je ale konečná a musí prejsť schválením v rámci dedičského konania. Mediátor teda nevykonáva prenesený výkon štátnej správy v rámci dedičských konaní, tak ako je to u notárov.

 

Kedy je vhodný mediátor a kedy advokát

 

 

Základným rozdielom medzi mediátorom a advokátom je, že zatiaľ čo mediátor vytvára vhodné podmienky pre komunikáciu a zmier všetkým účastníkom sporu (dedičom), advokát presadzuje práve a záujmy jednotlivých dedičov. Napriek tomu, že advokát môže zastupovať aj viacerých dedičov (napr. jednu skupinu dedičov proti druhej), vždy je viazaný pokynmi svojho klienta a nemôže ísť proti jeho záujmu. Preto, v prípade sporných situácií v rámci dedičského konania odporúčame vec vždy minimálne skonzultovať so svojim advokátom.

 

Mediátora je možné osloviť tiež v každej spornej situácií. Netreba ale zabúdať, že jeho úloha je odlišná – nemá presadzovať individuálne záujmy jednotlivých dedičov, ani právne zhodnotiť stav, ale má vytvárať podmienky, ktoré budú viesť k mimosúdnej dohode o dedičstve.. A zároveň treba mať na pamäti, že mediátor môže do konania vstúpiť iba so súhlasom všetkých zúčastnených. Advokáta si môžeme prizvať aj proti vôli druhej strany.

 

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

 

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

 

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

24 komentárov

  • Dobrý deň, pani Viktória, pokiaľ viem, nie je priamou zákonnou povinnosťou v rámci dedičského konania disponovať znaleckým posudkom na určenie hodnoty majetku. Napriek zhode dedičov dohodnúť sa na cene nemôže ísť ale o hodnotu „od brucha“, keďže notár má povinnosť zistiť všeobecnú hodnotu majetku. Ak by napríklad bol laický predpoklad, že firma môže mať hodnotu radovo v miliónoch, nemôže notár akceptovať dohodu dedičov, že dohodnutá hodnota je 10 000 Eur. O tom, či poverený notár neprekračuje svoje kompetencie máte možnosť dopytovať sa na notárskej komore.

  • Dobry den, chcem sa spytat, ze ak sucastou dedenia je firma, musime ako dedici dat firmu ohodnotit alebo sa mozme dohodnut na jej hodnote medzi sebou? Notar nas tlaci, aby sme dali ohodnotit firmu, firme, ktora si uctuje 1500eur, my ako dedici s tym nesuhlasime a podla nas je to zbytocne. Dakujem za odpoved.Viktoria

  • Dobrý deň, pán Adam, aj keď je v rámci dedičského konania odporúčaná dohoda, niekedy je potrebné na dosiahnutie takejto dohody viac úsilia a času. Nie je vylúčené využiť mediačné služby, a v prípade ak k dohode dôjde, túto dohodu predložíte notárovi. Uvádzate, že sestra nekomunikuje. Práve mediátor je osoba, ktorá má komunikáciu zabezpečiť. Zároveň, obmedzenie Vášho brata na právne úkony nie je taktiež prekážkou, keďže má ustanoveného opatrovníka, ktorý ho zastupuje v právnej rovine. Preto odporúčame navrhnúť súrodencom mediáciu.

  • ako sa prosim mame dohodnut ako surodenci na deciskom konani, ked sestra vobec nekomunikuje a druhy brat je obmedzeny na pravne ukony. zastupuje ho jeho manzelka. notar povedal, ze nema cas na taketo konania a ze to bude rozhodovat sud ak sa nedohodneme. co prosim mozeme urobit aby sme sa k dedicstvu dostali cim skor. dom chatra

  • Dobrý deň, pán Robert, ak máte záujem o zhodnotenie Vašich individuálnych práv a nárokov, je potrebné sa obrátiť na advokáta. Z pozície mediátora Vám odporúčam navrhnúť bratovi mediáciu, aby ste sa o rozdelení dedičstva dohodli a následne dohodou uzavreli dedičské konanie. Ak sa nedohodnete a notárka rozdelí dom na polovicu, vznikne Vám obom ďalší problém, lebo budete spoluvlastníci a buď sa o užívaní alebo predaji dohodnete, alebo opäť budete musieť požiadať o rozhodnutie súd.

  • Dobrý deň chcem sa spýtať ako postupovať v tomto prípade: spolu s bratom sme zdedili po matke rodinný dom a práve prebieha dedičské konanie a už teraz sa nevieme dohodnúť. Brat býva od narodenia v tomto rodinnom dome a chce tam zostať bývať aj naďalej. Cenu domu odhadli na 70000 Eur. S bratom sme sa predbežne dohodli že mi vyplatí 25000eur ale zrazu sa mu to zdá veľa a chce vyplatiť len 20000eur ,ale mne sa to zdá veľmi málo, nakoľko tento rok tam matka dala urobiť novú terasu so strechou za cca 5000eur a asi pred dvoma rokmi bola opravovaná strecha. Notárka chce dom rozdeliť na polovicu podľa zákona. Môže tam brat zostať bývať bez toho aby mi platil nájom,resp.ako môžem dostať moje peniaze za dom keď brat ho nechce predať a chce tam bývať? On do toho domu neinvestoval ani cent a ani neinvestuje, nakoľko je chorobný lakomec a mám obavu že dom začne chátrať lebo on ani nekuri lebo to veľa stojí.Dakujem za radu, prajem vám pekný deň

  • Dobrý deň, pán František, po každom úmrtí je súdom poverený notár povinný vyporiadať majetok po poručiteľovi v dedičskom konaní. Dedičské konanie sa riadi zákonom. Preto okruh dedičov je závislý od objektívnych podmienok, nie od vôle určitých osôb. Ak dedičské konanie bolo skončené, je možné navrhnúť obnovu dedičstva, ak sú opätovne na to splnené zákonné podmienky.

  • Ako začať dedičské konanie po starom otcovi keď keď štyria pozostalý nechcú otvárať konanie?
    Štyria dediči vnuci sa chcú dostať k majetku starého otca. Ďakujem. Fero.

  • Dobrý deň, pani Mária, odporúčam Vám využiť mediačné služby, keďže očividne základ problému spočíva vo vzájomnom nepochopení a v komunikácii. Ak sa nedohodnete a niekto z Vás požiada o rozhodnutie súd, po vykonanom dokazovaní určí Vaše finančné nároky na vyporiadanie a tiež spôsob vzájomného vyplatenia. Takýto spor je nielen časovo nákladný, ale najmä finančne. Základný súdny poplatok je 6% z hodnoty majetku, v ktorom ešte nie sú zarátané napríklad trovy advokáta, znalečné a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

ZAVOLAŤ