Rozdelenie dedičstva a s tým súvisiace spory

Dedičské spory vznikajú častokrát ešte pred samotným úmrtím blízkej osoby a môžu sa ťahať dlhé roky po tom, čo poručiteľ zomrel (zákon nazýva poručiteľom toho, kto zomrel a koho majetok sa prejednáva na dedičskom konaní).

 

Spravidla sa dedí na základe zákonných podmienok, kde zákon hovorí kto a koľko zdedí. Pred zákonom má ale prednosť závet alebo listina o vydedení, ktoré by poručiteľ za života spísal. Preto v prípade narušených súrodeneckých vzťahov (napríklad z dôvodu potreby doopatrovať rodičov a finančne im prispievať), vznikajú situácie, kedy za nejasných okolností dochádza k prevodom majetku už za života na niektoré z detí, prípadne sa po smrti poručiteľa objaví listina s poslednou vôľou alebo vydedením, ktorých obsah sa nemusí zhodovať či už s realitou alebo s predstavou ukrátených dedičov.

 

Spory o budúce dedičstvo preto môžu vznikať ešte za života poručiteľa, pričom takéto spory môžu mať až fatálne následky na zdravie opatrovaného rodiča. Už v prípade náznakov takýchto sporov možno osloviť mediátora, ktorý ako nezávislá a nestranná osoba sprostredkuje komunikáciu nielen medzi rozhádanými deťmi, ale v prípade potreby zabezpečí aj rovnocennú účasť rodiča na tomto dialógu.

 

Spory o dedičstvo najčastejšie vznikajú po smrti poručiteľa, kedy opadáva aj posledná snaha o zdržanlivosť a začína sa tvrdé vyjednávanie o majetok.

Čo môže byť v konaní o dedičstvo sporné

 

čo do dedičstva patrí – v prípade, ak bol poručiteľ zosobášený, prvým krokom po smrti je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V ďalšom rade sú to sporné situácie, ktoré veci, práva, peniaze, ale aj záväzky a dlhy, patrili poručiteľovi a ktoré nie;

 

hodnota majetku – rozdelenie majetku je prioritne na dohode dedičov. Ak v závete poručiteľ neurčil konkrétne veci komu majú pripadnúť (napríklad hodnotné zbierky zanechal konkrétnym dedičom, ktorý k nim majú vzťah), dedičia si majetok medzi sebou podelia alebo sa dohodnú, že jeden dedič vyplatí druhého. Spornou býva určenie hodnoty;

 

spôsob rozdelenia – sporným býva aj spôsob rozdelenia majetku, kedy napríklad o jednu konkrétnu vec majú záujem viacerí dedičia kvôli citovému vzťahu;

 

spochybnenie právnych úkonov poručiteľa – nezriedka sa stáva, že v rámci dedičského konania sú napadnuté nielen závet alebo vydedenie, ale aj zmluvy o prevode majetku (darovacia, kúpna, a i.), ktorými poručiteľ už za života previedol svoj majetok, čím znížil hodnotu dedičstva. Prípadný súdny spor môže oddialiť výsledok dedičského konania o celé roky;

 

okruh dedičov – v dedičskom konaní sa stáva, že dedičia spochybňujú dedičské právo jedného z prizvaných dedičov alebo že sa niekto cíti byť dedičom, aj keď zo strany súdneho komisára k dedeniu prizvaný nebol.

 

Možnosti notára pri riešení sporov

 

Notári, ktorí sú súdom poverení na prejednanie dedičstva, nemajú zo zákona právomoc riešiť dedičské spory. Každý spor, ktorý by bránil formálne pokračovať v dedičskom konaní, môže samotné dedenie nepriaznivo ovplyvniť.

 

V prípade sporu týkajúceho sa dedičstva majú všetky strany právo obrátiť sa na advokáta, ktorý bude hájiť ich záujmy a práva, a v neposlednom rade obrátiť sa na súd, ktorý spor autoritatívne rozhodne.

 

Z dôvodu všeobecného povedomia o dĺžke a nákladnosti súdnych konaní je možné obrátiť sa aj na mediátora, ktorý vytvorí dedičom vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Mediátori vykonávajú svoju činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a sú registrovaní Ministerstvom spravodlivosti SR.

 

Napriek tomu, že mediátor nemá zo zákona právomoc autoritatívne spor rozhodnúť, efektívna komunikácia vedúca ku konštruktívnym návrhom riešení vo väčšine prípadov napomôže k čiastkovému alebo konečnému riešeniu.

 

Každá dohoda dedičov, ktorá neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, má pre pokračovanie dedičského konania rovnaký účinok ako súdne rozhodnutie v konkrétnom spore. Dedičská dohoda je ale neporovnateľne rýchlejšie dosiahnuteľná a spravidla náklady na jej dosiahnutie sú len zlomkové, oproti nákladom na súdne konanie.

 

Kedy je vhodný mediátor a kedy advokát

 

 

Základným rozdielom medzi mediátorom a advokátom je, že zatiaľ čo mediátor vytvára vhodné podmienky pre komunikáciu a zmier všetkým účastníkom sporu (dedičom), advokát presadzuje práve a záujmy jednotlivých dedičov. Napriek tomu, že advokát môže zastupovať aj viacerých dedičov (napr. jednu skupinu dedičov proti druhej), vždy je viazaný pokynmi svojho klienta a nemôže ísť proti jeho záujmu. Preto, v prípade sporných situácií v rámci dedičského konania odporúčame vec vždy minimálne skonzultovať so svojim advokátom.

 

Mediátora je možné osloviť tiež v každej spornej situácií. Netreba ale zabúdať, že jeho úloha je odlišná – nemá presadzovať individuálne záujmy jednotlivých dedičov, ani právne zhodnotiť stav, ale má vytvárať podmienky, ktoré budú viesť k mimosúdnej dohode o dedičstve.. A zároveň treba mať na pamäti, že mediátor môže do konania vstúpiť iba so súhlasom všetkých zúčastnených. Advokáta si môžeme prizvať aj proti vôli druhej strany.

12 komentárov

  • dobry den, ziadam o radu. nas otec 93 rocny, ktoremu sice zravie uz nesluzi ale rozmyslanie ma v poriadku, chce aby sme si so surodencami podelili jeho majetok a aby sme ho doopatrovali. teraz je v domove dochodcov a uz sa vratit nechce. s bratom a sestrou sa teraz hadame o toto dedistvo. chcela by som navrhnut mediatora, ale brat stale vravi, ze dedistvo musi riesit iba notar. viete mi k tomu dat radu?

  • Dobrý deň, pani Maja, Váš brat má pravdu v tom, že v dedičskom konaní býva poverený súdom práve notár, ktorý vedie dedičské konanie. Podľa Vášho popisu ale Váš otec ešte žije, a preto nepôjde o dedičský spor v právnom význame (aj keď ho tak možno vnímate) a preto notár, ako súdny komisár určite nezačal (a kým otec nezomrie), ani nezačne dedičské konanie. Váš “spor” so súrodencami je možné vyriešiť dohodou, súčasťou ktorej by bol nevyhnutne aj Váš otec. Určite by bolo vhodné využiť mediačné služby, aby ste sa najprv so súrodencami predbežne dohodli (keďže Vám otec dal mandát, aby ste si majetok “podelili”) a následne by bola Vaša súrodenecká dohoda prezentovaná Vášmu otcovi, ktorý by ju mohol akceptovať alebo neakceptovať.

  • chcem sa spytat ci mozeme s bratom ist za mediatorom hned alebo musime pockat na pridelenie notara a on nas posle? mama nam zomrela minuly tyzden a uz teraz je jasne ze sa nedohodneme. nechceme aby to rozhodoval notar obaja to chceme vyriesit

  • Dobrý deň, pán Karol, mediačné konanie a dedičské konanie (vedené notárom) sú od seba nezávislé. S bratom iste poznáte základnú situáciu čo sa týka majetku a dlhov po nebohej mame, preto aj predbežne môžete osloviť mediátora a predbežne sa dohodnúť. To ale neznamená, že by nemuselo prebehnúť štandardné dedičské konanie – a teda najmä zisťovanie rozsahu majetku a dlhu a okruhu dedičov. Tým chcem povedať, že aj keby ste sa predbežne s bratom dohodli u mediátora, ako si dedičstvo rozdelíte, pokiaľ by sa v dedičskom konaní zistilo napríklad, že mama zanechala závet alebo listinu o vydedení, Vaša dohoda by nemusela byť notárom akceptovaná.

  • Dobrý deň, viete pomôcť aj v prípade, ak naša mama zomrela a zanechala starší rodinný dom a so sestrou sa nevieme dohodnúť čo s ním spraviť. Ja si myslím, že nemá žiadnu hodnotu, resp. že oprava alebo zbúranie by stálo viac, ako má hodnotu pozemok. Ona ho ale chce zachovať. Čo s tým môžem robiť?

  • Dobrý deň, v prípade, ak so sestrou neviete dosiahnuť dohodu, je vhodné využiť služby mediátora, ako tretej nezávislej a nestrannej osoby. Ak by ste sa nedohodli, prípadné súdne konanie by bolo časovo a finančne náročné. Zároveň, súd by v rozhodnutí pravdepodobne nemohol zohľadniť nároky oboch z Vás.

  • Dobrý deň viete mi poradiť čo robiť ak chcem aby dve nehnuteľnosti boli len moje a nemusela by som sa s nimi deliť s dvoma sestrami. Kedže obom sestrám rodičia zaplatili prerábku bytu, nábytok v celom byte a jednej aj byt kúpili v ktorom aj žije. Takže si myslím že ostatné dve nehnuteľnosti by nemali mať alebo poprípade čo by som mala urobiť aby boli len moje.

  • Dobrý deň, pani Judita, občiansky zákonník v časti o dedení uvádza, čo všetko vrámci dedenia je potrebné zohľadniť (napríklad dary za života), ale najmä to, akým spôsobom treba pristupovať k vôli poručiteľa (toho kto zomrel). V prípade, ak žiadate individuálne rady ako maximalizovať svoj podiel v dedičstve, je potrebné obrátiť sa na advokáta. V prípade, ak máte záujem sa so sestrám na rozdelení dedičstva dohodnúť, máte možnosť spoločne osloviť mediátora. V prípade sporu o dedičstvo by notár pravdepodobne konanie prerušil a odkázal Vás na súd.

  • Dobrý deň,
    chcela by som sa spýtať otázku. Zomrela nám mama, pozemky po nej sa predali, starý dom ešte za života sme nechali bratovi s tým, že doopatruje mamu. Aj tak bolo. Celých 20 rokov od smrti otca ju opatrovali aj so ženou.
    Dvaja bratia sa o ňu nezaujímali celý život. Preto by som sa chcela spýtať, či pri delení finanicií majú nárok všetky deti dediť rovným dielom, alebo sa zohľadňuje aj starostlivosť o mamu, kto jej platil bývanie, výdavky, lek.starostlivosť a podobne.

  • Dobrý deň, v rámci dedičského konania sa zohľadňuje viacero faktorov, prioritne posledná vôľa toho, kto zomrel (poručiteľa). Z Vami poskytnutých informácií nie je možné spraviť relevantný záver. Na zhodnotenie je potrebné disponovať podrobnejšími informáciami a ideálne osobnú konzultáciu.

  • Pan Biskupic,chcem sa predbezne informovat,kolko stoja sluzby mediatora. Jedna sa o vysporiadanie dedicskeho podielu po zosnulom otcovi. Dakujem za odpoved.

  • Vážená pani Gabriela, aktuálny cenník mediačných služieb našej mediačnej kancelárie nájdete na https://martinbiskupic.sk/cennik Zároveň je vždy možná osobitná dohoda o cene mediácie. Napríklad v prípade majetkových sporov (kedy dedičia vopred nevedia čo a koľko zdedia a nemajú na zaplatenie odmeny mediátora) sa zvykne dojednať percentuálna odmena mediátora z hodnoty dedičstva. V prípade záujmu odporúčam vyžiadať si konkrétnu cenovú ponuku za mediačné služby.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.