Čo je to diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie alebo neoprávnený postih a aké možnosti právnej obrany proti takémuto konaniu definuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou – antidiskriminačný zákon.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Zásada rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu:

• pohlavia (vrátane diskriminácie z dôvodu tehotenstva alebo materstva alebo z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie)
• náboženského vyznania alebo viery (vrátane, ak je dôvodom na diskrimináciu vzťah k osobe určitého náboženského vyznania)
• príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine (vrátane, ak je dôvodom na diskrimináciu vzťah k osobe určitého rasového, národnostného alebo etnického pôvodu)
• zdravotného postihnutia (vrátane predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo ak by u osoby na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím)
• veku
• sexuálnej orientácie
• manželského stavu alebo rodinného stavu
• farby pleti
• jazyka
• politického alebo iného zmýšľania
• národného alebo sociálneho pôvodu
• majetku
• rodu alebo iného postavenia
• z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti

Zákon definuje povinnosť prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva rovnako v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou, t. j. prevenčná povinnosť.

Pri posudzovaní, či je konanie diskriminačné, sa neprihliada na prípadné mylné domnienky porušovateľa v dôvodoch na diskrimináciu práv dotknutej osoby. A teda, ak sa osoba dopúšťala diskriminácie napríklad z dôvodu sexuálnej orientácie, no dodatočne sa zistí, že domnienka o sexuálnej orientácii bola mylnou, postihuje sa takéto konanie rovnako, ako keby táto domnienka bola pravdivá.

Čo je to diskriminácia

Pod pojmom diskriminácia je potrebné rozumieť priamu, aj nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih. Za diskrimináciu sa tiež považuje pokyn alebo nabádanie na diskrimináciu.

Priamou diskrimináciou je také konanie (vrátane opomenutia konania, tzn. nekonanie, keď sa konať má), kedy sa s diskriminovanou osobou zaobchádza menej priaznivo v porovnaní s inou osobou v porovnateľnej situácii. Pre porovnanie situácie postačuje aj, že s inou osobou sa odlišne zaobchádzalo v minulosti alebo by sa s ňou odlišne mohlo zaobchádzať.

Nepriamou diskrimináciou sa rozumie navonok všeobecný predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré nepriamo znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou. To neplatí, pokiaľ týmito aktmi sú sledované oprávnené záujmy, sú primerané a nevyhnutné, a zároveň sú objektívne odôvodnené.

Pod pojmom obťažovanie zákon definuje také správanie, ktoré má za dôsledok (alebo môže mať za dôsledok) zastrašujúce, nepriateľské, zahanbujúce, ponižujúce, potupujúce, zneucťujúce alebo urážajúce prostredie, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Za sexuálne obťažovanie sa považuje verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Pokynom na diskrimináciu je každé konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

Nabádaním na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

Za neoprávnený postih sa považuje každé konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé alebo priamo súvisí s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby, s podaním svedeckej výpovede alebo vysvetlenia vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania alebo so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

Diskriminovanou môže byť aj právnická osoba, ak ide o diskrimináciu v súvislosti s osobami členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, alebo inej fyzickej osoby konajúcej v mene právnickej osoby.

Kedy je povinnosťou dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania

Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania má každý v oblasti pracovnoprávnych (a obdobných) právnych vzťahoch, v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Pod oblasťou pracovnoprávnych vzťahov je potrebné okrem faktického pracovného pomeru rozumieť aj oblasť prístupu k zamestnaniu, odbornému vzdelávaniu, a členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov.

Antidiskriminačný zákon sa nevzťahuje na:

• rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z podmienok vstupu a zdržiavania sa cudzincov na území Slovenskej republiky vrátane zaobchádzania s nimi, ktoré ustanovujú osobitné predpisy, okrem občanov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie, osôb bez štátnej príslušnosti a ich rodinných príslušníkov
• rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru; to neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu
• rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich prípravu na obranu štátu vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravu na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky a plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh

pozri tiež Šikana na pracovisku a možnosti obrany

Kedy je rozdielne zaobchádzanie prípustné

Prípustné je rozdielne zaobchádzanie, ak je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú. To ale iba za podmienky, že tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie a tento cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Taktiež je prípustné odlišné zaobchádzanie z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, ak sa jedná registrované cirkvi a náboženské spoločnosti (v postavení zamestnávateľa) a konkrétne náboženstvo alebo viera zamestnanej osoby tvorí základnú oprávnenú a odôvodnenú požiadavku na výkon povolania.

V určitých prípadoch je prípustné rozdielne zaobchádzanie aj z dôvodu veku, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Rovnako v systéme sociálneho zabezpečenia nie je diskrimináciou z dôvodu veku, ak ide rôzne vekové hranice na vznik nároku na dôchodok.

Prípustným odlišným zaobchádzaním je objektívne odlišné zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia v prístupe k zamestnaniu alebo podmienok na výkon určitých zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti.

Ďalšou oblasťou s prípustným a odôvodneným rozdielnym zaobchádzaním z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia je oblasť poisťovacích služieb, ak takéto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z rozdielnej miery rizika overiteľnej štatistickými alebo obdobnými údajmi a podmienky poisťovní sú primerané tomuto riziku.

O diskrimináciu z dôvodu pohlavia nejde ani v prípade:

• rozdielneho dôchodkového veku pre mužov a ženy;
• rozdielneho zaobchádzania pri ochrane tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien;
• rozdielneho zaobchádzania pri poskytovaní tovarov a služieb výlučne alebo prednostne príslušníkom jedného pohlavia, ak sleduje legitímny cieľ a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné.

Za diskrimináciu sa nepovažuje ani prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.

Právna ochrana

Každá osoba má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Ak sú tieto práva porušované alebo porušené boli, každý má právo obrátiť sa na súd a žiadať najmä:

• upustenie od konania porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania
• nápravu protiprávneho stavu
• poskytnutie primeraného zadosťučinenia
• vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu (ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená), v prípade nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti
• náhradu škody
• žiadať ochranu svojich práv mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie

Právo domáhať sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie patrí aj právnickej osobe, ktorej takéto oprávnenie priznáva osobitný zákon alebo ktorej cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou, ak mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem. Takáto právnická osoba môže zastupovať aj jednotlivca.

V sporoch medzi jednotlivcami sa možno priamo dovolávať zásady rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia, zakotvenej v práve Európskej Únie, tak v prípade „rovnakej práce“, ako aj„práce rovnakej hodnoty“ Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-624/19

Mimosúdna obrana

Osoba, ktorej práva mali byť porušené, má právo iniciovať s označeným rušiteľom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán. Mediačné konanie môže iniciovať aj tretia osoba, napríklad zamestnávateľ.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.