Zodpovednosť štátu za škodu a možnosti mimosúdneho riešenia

zodpovednosť za škodu

Podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Štát, rovnako ako iné právne subjekty (fyzické a právnické osoby), zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri výkone verejnej moci. Postup náhrady takejto škody sa riadi ustanoveniami osobitného zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Kto a kedy nesie zodpovednosť za škodu

Štát nesie zodpovednosť za každú škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom.

Za orgán verejnej moci sa považuje každý štátny orgán, ale tiež orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Za výkon verejnej moci je potrebné považovať rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

Predbežné prerokovanie nároku

Ak sa ktokoľvek domáha náhrady škody voči štátu, je nevyhnutné takýto nárok vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

V žiadosti musí byť uvedené, kto náhradu škody žiada, akej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku domáha, opis spôsobu vzniku škody a čoho sa poškodený domáha.

V prípade, ak príslušný orgán takýto deklarovaný nárok poškodeného neuspokojí, alebo ho uspokojí iba čiastočne, je možné obrátiť sa na súd.

Spôsob a rozsah náhrady škody

Okrem samotnej škody a ušlého zisku, je v odôvodnených prípadoch možné žiadať aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Pritom sa prihliada na osobu poškodeného, jeho dovtedajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. Zohľadňuje sa tiež závažnosť ujmy a okolnosti vzniku, závažnosť následkov, ktoré poškodenému vznikli nielen v súkromnom živote, ale aj spoločenskom uplatnení.

Mimosúdna obrana

Poškodená osoba, ale aj štát, má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v prípade, ak je vedené konanie o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Je potrebné upozorniť, že prípadná dohoda, ktorá by bola výsledkom mediácie o náhrade škody, podlieha zverejneniu v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.