loading

Zmierovacie konanie a zmierovateľ

zmierovateľ

V praxi sa stretávame s dopytom po „zmierovateľoch“ alebo „zmierovačoch“. Náš právny poriadok takúto funkciu exaktne nedefinuje. Z podstaty činnosti zmierovateľa (niekto, kto sa pokúša o zmierenie dvoch protivníkov) vyplýva, že za zmierovateľa zákon považuje najmä mediátora.

Tým nie je vylúčené, aby zmierlivo pôsobil ktokoľvek, či už v rámci svojej profesie (advokát, notár, sudca, kolízny opatrovník, a i.) alebo v rámci súkromných vzťahov (rodinný príslušník, blízky priateľ). Z pohľadu profesie ale budeme hovoriť o mediátoroch, ktorí sú štátom registrovaní a oprávnení riešiť spory cestou zmierenia – dosiahnutia dohody o urovnaní sporu.

Rozdiel medzi mediátorom a realitným agentom

Mediátor nie je sudca. Nemá právo vo veci rozhodnúť alebo označiť vinníka situácie. V takom prípade by nešlo o zmierovanie, ale o meritórne rozhodovanie. Čo ale mediátor vo svojej podstate robí?

Vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Je všeobecne známe, že väčšina sporov vznikla zlou alebo nedostatočnou komunikáciou. Mediácia preto vytvára podmienky pre obnovu komunikácie a napomáha k hľadaniu riešenia, vedie k zmieru.

Činnosť mediátora sa približuje skôr k činnosti realitného agenta, ako k činnosti sudcu. Zatiaľ čo sudca má autoritu a právo (aj povinnosť) vo veci vyniesť rozsudok, mediátor, podobne ako realitný agent, svojim klientom vytvára podmienky, aby spolu uzatvorili zmluvu/dohodu.

Realitný agent vytvára podmienky dvom stranám – kupujúcemu a predávajúcemu – ktorí medzi sebou uzatvoria zmluvu o prevode nehnuteľnosti, mediátor vytvára podmienky stranám sporu, aby medzi sebou uzatvorili dohodu o urovnaní, dohodu o vyriešení sporu.

Súdny zmier a zmierovacie konanie

Ešte pred pár rokmi (za režimu Občianskeho súdneho poriadku) bolo možné súd požiadať o vykonanie zmierovacieho konania. Nešlo o klasickú žalobu. Išlo o dobrovoľné konanie, kde sudca mal pôsobiť ako zmierovateľ. Nemal rozhodovať, mal strany sporu doviesť k dohode, ktorú by následne schválil vo forme rozsudku. Tento inštitút bol zrušený a v súčasnosti súdy takúto službu neposkytujú.

V novom sporovom poriadku ale zostala možnosť ukončiť súdne konanie schválením zmieru. Pred tým je potrebné vo veci podať oficiálnu žalobu a pokiaľ v priebehu súdneho procesu dôjde k dohode, súd túto dohodu môže schváli. Schválená dohoda má povahu právoplatného rozsudku.

Podľa zákona je základnou povinnosťou súdu viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Dokonca v rámci predbežného prejednania sporu má súd povinnosť, ak je to možné a účelné, pokúsiť sa o vyriešenie sporu zmierom alebo odporučiť stranám, aby sa o zmier  pokúsili mediáciou.

Ak by strany sporu mali záujem o mediáciu, súdy sú naklonené konanie odročiť na nevyhnutnú dobu.

Mediátor ako zmierovateľ

Prečo využiť mediátora, keď sa súd už pokúsil o zmier?

Štandardne v rámci súdnych konaní nie je časový priestor na reálne zmierovanie. Mediácia je proces, ktorý si vyžaduje hodiny práce, počas ktorých môžu strany sporu vysloviť svoje postoje a záujmy, pochopiť záujmy, postoje a situáciu protistrany a najmä hľadať obojstranne vhodné riešenia vzniknutej situácie.

V tom sa mediácia odlišuje od súdneho konania, ktoré je zamerané na preukázanie tvrdení a situácie, určenie „vinníka“ a vynesenie rozhodnutia bez ohľadu na splniteľnosť rozhodnutia.

Príkladom môže byť nezaplatená faktúra. Obchodný partner zažaluje odberateľa za nezaplatenie faktúry za dodaný tovar. Na pojednávaní sa súd dopytuje, či je možný zmier a strany sporu túto možnosť vylučujú. Jeden má nárok na zaplatenie a druhý nemá financie na zaplatenie. Vec sa zdá byť jasná.

Na mediácii sa ale zisťuje, aký je dôvod neuhradenia faktúry. V rámci dôverného mediačného konania (zákonná mlčanlivosť) je možné „ukázať karty“ a povedať, že je firma dočasne platobne neschopná z dôvodu iných splatných pohľadávok z neuhradených faktúr.

Zatiaľ čo v prípade prehry súdneho sporu a  exekúcie by sa k svojej pohľadávke z nezaplatenej faktúry veriteľ nikdy nedostal a finančne by to zlikvidovalo dlžníka, v rámci mediácie je možné pri vzájomnom pochopení situácie nájsť riešenie. Napríklad nastavenie odloženej splatnosti s dojednaním úrokov a zároveň zabezpečenie tejto pohľadávky dočasným postúpením iných pohľadávok alebo záložným právom.

V rámci zmierovacieho procesu preto mediácia predstavuje proces pochopenia a hľadania riešenia situácie, pričom výsledkom takéhoto procesu môže byť záväzná dohoda medzi sporovými stranami. Dohodu je navyše možné spísať vo forme notárskej zápisnice s priamou vykonateľnosťou alebo v prípade prebiehajúceho súdneho procesu je možné dohodu dať schváliť vo forme súdneho zmieru. Obe formy majú silu právoplatného a vykonateľného rozsudku.

_

MÁTE OTÁZKY? KONTAKTUJTE NÁS

BlogO mediácii

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.