Každý rodič má voči svojmu dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Tá trvá až do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Vyživovacia povinnosť teda nezaniká automaticky dovŕšením plnoletosti dieťaťa. Výživné súd určuje pri rozvode manželstva alebo ak sa nezosobášení rodičia rozídu a požiadajú súd o určenie výživného. V neposlednom rade to môže byť aj v prípade, ak si jeden z manželov neplní vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu.
Výživné je možné určiť aj dohodou rodičov. Aby bola takáto dohoda vykonateľná, teda aby mala silu exekučného titulu, musí byť schválená súdom. Súd aj v prípade konania o schválení dohody rodičov má právo skúmať finančné možnosti rodičov a potreby dieťaťa. Dohoda rodičov má preto reflektovať na práva a nároky dieťaťa.
Je potrebné podotknúť, že súd môže zmeniť výšku výživného aj v prípade, ak o to nepožiada ani jeden z rodičov.
Rozhodnutie o výživnom
Súd rozhoduje o výške výživného, prípadne schvaľuje dohodu o výške výživného, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, a majetkové pomery rodičov. Zároveň prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. Súd zohľadňuje aj skutočnosti, ktorými sa povinný alebo oprávnený rodič môže snažiť ovplyvniť výšku výživného. Napríklad, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo si neodôvodnene navyšuje náklady v podnikaní a tým si optimalizuje účtovníctvo. Súd prihliada tiež na neprimerané majetkové riziká a neodôvodnenú zadĺženosť.
Zmena výšky výživného
Samotná skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov zistil relevantné skutočnosti pre určenie výšky výživného neznamená, že takto určené výživné je už v budúcnosti nemenné. V prípade, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, alebo ak sa zmenia potreby dieťaťa, odôvodňuje to zmenu výšky výživného. To isté platí aj v prípadoch, ak výživné bolo dohodnuté dohodou medzi rodičmi.
Určenie novej výšky výživného opätovne môže byť predmetom súdneho konania, alebo môže byť vyjednané rodičmi a schválené súdom. Aby súd mohol deklarovať zmenu pomerov a teda zmenu výšky výživného, musí mať v súdnom konaní preukázané nielen aktuálne pomery, ale aj pomery, z ktorých vychádzalo predošlé rozhodnutie o výživnom.
Ak súd v minulosti rozhodol o výživnom na základe vykonaného dokazovania, odôvodnenie rozsudku obsahuje podrobné zdôvodnenie minulých pomerov. Sťažená situácia môže byť v prípade schválenej dohody rodičov o výške výživného. Nie je podstatnou náležitosťou dohody o výške výživného popis finančného stavu, z ktorého rodičia vychádzali. Tento popis neobsahuje ani rozsudok o schválení dohody rodičov.
Napriek tomu to nie je prekážkou súdneho konania. Predmetom dokazovania ale budú nielen súčasné pomery, ale aj pomery rodičov z ktorých sa vychádzalo pri prvotnom rozhodnutí. Preto aj v tomto prípade je vhodnejšie novú rodičovskú dohodu o výživnom vyjednať a nechať si schváliť súdom.
Dôvody na zmenu výživného
Najčastejšími dôvodmi na zmenu výšky výživného je zmena finančných možností rodičov. Nielen ak sa jeden z rodičov zamestná vo výrazne lepšie ohodnotenom zamestnaní, ale aj v prípade dlhodobej straty zamestnania alebo dlhodobej práceneschopnosti. V neposlednom rade je to pri zmene finančných potrieb dieťaťa. Napríklad nástup na vysokú školu.
Pri výživnom na maloleté dieťa je možné zmeniť výšku výživného spätne tri roky od podania návrhu, ale iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Ak by došlo k zníženiu výšky výživného, spotrebované výživné sa povinnému rodičovi nevracia.
„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach skonštatoval, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu.“ Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/20/2020
„V individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy sú povinné pri posudzovaní a hodnotení zákonom ustanovených východísk postupovať v každom špecifickom prípade vždy diferencovane a bez striktného zotrvávania v určitých hraniciach. Z toho vyplýva, že posúdenie otázky, či v konkrétnom prejednávanom prípade dovolateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť a či v tom dôsledku zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej, je natoľko individuálne, že vo vzťahu k nej sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.“ Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/20/2020
Súdne konanie o zmene výšky výživného je oslobodené od súdneho poplatku.
Možnosti mediácie pri potrebe zmeny výšky výživného
Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania – mediačná dohoda – taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa. Najčastejším problémom, prečo rodičia nemajú záujem znova otvárať súdne konanie o výživnom je, že si myslia, že prvotné rozhodnutie je nemenné. Druhým problémom je, že v dôsledku minimálnej „porozvodovej“ komunikácie nemajú predstavu o vzájomných finančných možnostiach, ani o skutočných nákladoch dieťaťa.
Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. nárokov a potrieb dieťaťa, majú obaja možnosť vyhnúť sa súdnemu konaniu a potrebe dokazovania.
Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu
V prípade, ak spor o výživné hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.
V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.
Žiadosť o zvýšenie/zníženie výživného
Vzor návrhu na zvýšenie/zníženie výživného je len inšpiratívny a nie je zaručená jeho vhodnosť pre Váš konkrétny prípad, prípadne využite vzory Ministerstva spravodlivosti SR.
Okresný súd Bratislava I
Záhradnícka 1
812 44 Bratislava
Návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa
Otec: Adam Košút, nar. 1.1.1923, bytom Prešovská 325, Senec, štátne občianstvo SR
Matka: Alica Košútová, nar. 2.2.1932, bytom Hornozelenecká 5, Senec, štátne občianstvo SR
Maloletá: Karolína Košútová, nar. 3.3.2005, bytom Hornozelenecká 5, Senec, štátne občianstvo SR
I.
Manželstvo Otca a Matky bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava, č. k. 5C/5/2007-102 zo dňa 06.06.2008. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2008. Súčasťou rozhodnutia o rozvode bola aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode tak, že Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti Matky a Otec bol zaviazaný platiť na Maloletú výživné vo výške 250 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám Matky.
Stanovená suma výživného vychádzala zo vtedajších príjmových a majetkových možností rodičov a z potrieb Maloletej. Kompletné zhodnotenie majetkových pomerov obsahuje odôvodnenie rozhodnutia o rozvode manželstva.
Dôkaz:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava, č. k. 5C/5/2007-102
II.
Maloletá v súčasnosti nastúpila na súkromnú umeleckú strednú školu, pričom Otec s výberom školy súhlasil a s finančnými nákladmi na štúdium bol oboznámený. Mesačné školné predstavuje 300 EUR. Zároveň, Otec v roku 2015 nastúpil do nového zamestnania, kde sa jeho príjem približne zdvojnásobil. Priemerný mesačný príjem Matky predstavuje 1 050 EUR/brutto. Náklady na stravu, ošatenie, drogériu, školu a mimoškolské aktivity Maloletej predstavujú mesačne priemerne 650 EUR. Podľa vedomosti Matky súčasný priemerný mesačný príjem Otca je v rozmedzí 2 000 – 2 500 EUR/brutto.
Dôkazy:
Výsluch účastníkov
Potvrdenie o úhrade školného
Podrobný rozpis výdavkov na Maloletú s daňovými dokladmi
III.
Z dôvodu, že od stanovenia výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane Maloletej ako aj na strane Otca, navrhujem, aby súd vydal tento
rozsudok:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava, č. k. 5C/5/2007-102 v časti o určení vyživovacej povinnosti Otca sa mení tak, že Otec Maloletej je povinný platiť Maloletej Karolíne Košútovej, nar. 3.3.2005, bytom Hornozelenecká 5, Senec, výživné vo výške 430 EUR mesačne, počnúc dňom 01.09.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk Matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2019 do rozhodnutia súdu je Otec povinný platiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V Senci, dňa 02.02.2020
podpis matky
Konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.
