Neplatenie výživného sa okrem možnej exekúcie častokrát skloňuje aj v trestnoprávnej rovine – trestný čin zanedbanie povinnej výživy. Spravidla ide o neplatenie výživného na dieťa, aj keď aplikácia trestného zákona je možná pri všetkých formách vyživovacej povinnosti.
Kto si neplní, čo i len z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Kto sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Zvýšenú trestnú sadzbu až na päť rokov môže dostať ten, kto týmto činom vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, spraví tak závažnejším spôsobom konania alebo bol v posledných dvoch rokoch za takýto čin odsúdený alebo podmienečne prepustený z výkonu trestu.
Novelizácia trestného zákona od januára 2020
Zatiaľ čo sa do decembra 2019 vyžadovalo, aby si páchateľ vyživovaciu povinnosť neplnil aspoň tri mesiace v priebehu dvoch rokov, od januára 2020 bude postačovať, ak výživné riadne nezaplatí dva mesiace v priebehu dvoch rokov.
Táto zmena bola prijatá novelou zákona o náhradnom výživnom. Zmenené boli zároveň aj podmienky na poskytnutie náhradného výživného.
Účinná ľútosť
Druhá podstatná zmena sa prejavila v možnosti zániku trestnosti formou účinnej ľútosti. Počas účinnosti zákona pred novelizáciou (t. j. do decembra 2019) bolo možné vyjadriť účinnú ľútosť a tak sa zbaviť trestnosti, a to dvoma spôsobmi:
- ak páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu;
- ak páchateľ uhradil úradu práce, sociálnych vecí a rodiny náhradu za poskytnuté náhradné výživné (ak úrad poskytol náhradné výživné v plnej výške) skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Pri oboch podmienkach sa vyžadovalo, že trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.
Od januára 2020 sa páchateľ nebude môcť zbaviť viny podľa druhého bodu. Teda, ak vo veci bolo poskytnuté náhradné výživné, páchateľ sa nevyviní, ak úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradí náhradu za poskytnuté náhradné výživné.
Možnosť účinnej ľútosti podľa prvého bodu (ak dodatočne povinnosť zaplatiť výživné splní) zostala zachovaná.
Dlh páchateľa
Dlh páchateľa z titulu nezaplateného výživného nie je považovaný za škodu spôsobenú trestným činom, ale je dlhom z titulu nesplatenia zákonnej povinnosti. Nie je teda možné nárok na výživné uplatniť v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody. Súd ale môže aj v trestnom konaní uložiť odsúdenému povinnosť, aby podľa svojich síl nahradil zmeškané výživné.