Manželia majú medzi sebou vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Od vyživovacej povinnosti medzi manželmi treba odlíšiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). V manželstve majú mať obaja manželia rovnakú životnú úroveň a výživné na manžela má toto zabezpečiť.
Nie je pritom rozhodujúce, či manželia spolu žijú alebo nežijú. Ani či majú alebo nemajú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V prípade, ak nedosahujú rovnakú životnú úroveň, majú voči sebe povinnosť solidárne zabezpečiť rovnakú životnú úroveň pre oboch manželov.
Výška príspevku na výživu
Vzhľadom na charakter tohto právneho inštitútu je zrejmé, že žiadať výživné môže manžel, ktorý ma nižšiu životnú úroveň, a povinným manželom bude ten s lepšou životnou úrovňou. Príspevky na výživu majú byť v takej výške, aby sa ich životné úrovne vyrovnali.
Nemusí ísť teda iba o príspevok na nevyhnutnú výživu alebo na primeranú životnú úroveň, ako je to pri iných typoch výživného.
V živote môže vzniknúť situácia, kedy napríklad jeden z manželov zdedí značný majetok a tým pádom sa mu zvýši životná úroveň. Výživné na manžela neznamená, že musí polovicu majetku prepísať na manžela, ale že mu má poskytovať pravidelné príspevky, aby sa na jeho životnej úrovni mohol spolupodieľať.
Do kedy vyživovacia povinnosť platí
Vyživovaciu povinnosť majú manželia medzi sebou do právoplatného zániku manželstva, a to buď rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné alebo smrťou manžela (alebo vyhlásením na mŕtveho).
Starostlivosť o domácnosť
Súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada okrem iného a na to, kto a akou mierou sa stará o spoločnú domácnosť.
Výživné na manžela má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom, tzn. najprv treba žiadať výživné od manžela, až pri neúspechu od svojich detí.
Aj na vyživovaciu povinnosť medzi manželmi sa vzťahujú všeobecné ustanovenia zákona pre problematiku výživného.
Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie
V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.
V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.
