Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva podľa zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Napriek tomu, že záujem na určení alebo neurčení otcovstva môže mať otec aj matka, netreba zabúdať najmä na právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov. Aj keď existuje možnosť neuviesť v rodnom liste otca, a de facto ho takto už na začiatku vymazať zo života dieťaťa, nemusí byť toto konečné riešenie.

Určiť alebo zaprieť otcovstvo je možné aj dodatočne, a to aj na návrh samotného dieťaťa. Dieťa má v každom prípade právo nielen na väzieb na biologických rodičov, ale aj právo napríklad na výživu od oboch rodičov alebo právo na dedičský podiel.

Zákon pozná vyvrátiteľné domnienky, podľa ktorých sa otcovstvo určuje. Nevyžaduje sa teda pri narodení automaticky test DNA. Ak bolo otcovstvo určené podľa jednej z týchto domnienok, tento otec bude zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Tým, že ide o vyvrátiteľné domnienky, v budúcnosti je možné otcovstvo zaprieť, ak sa preukáže, že zapísaný otec nie je skutočným otcom.

Otcovstvo manžela matky

V prvom rade sa za otca považuje manžel matky. S ohľadom na dĺžku tehotenstva, manžel matky sa za otca považuje aj v prípade, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva (alebo po jeho vyhlásení za neplatné). Ak by sa matka v tejto dobe znova vydala, za otca by sa už považoval nový manžel.

Napriek tomu, že zákon o rodine dáva manželov povinnosť vernosti, zo skúsenosti vieme, že dieťa môže byť v manželstve počaté aj iným mužom, ako manželom. Preto má právo manžel na súde otcovstvo zaprieť, a to do troch rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnosti spochybňujúce, že je otcom. Môže sa tak stať napríklad, ak pri testoch zhody darcov (otca a dieťaťa) zistí, že je nepravdepodobný ich rodičovský vzťah. Od tohto momentu mu plynú tri roky a zapretie otcovstva na súde.

Z pohľadu dokazovania pri zapretí otcovstva sú tri situácie:

• pri dieťati narodenom medzi stoosemdesiatym dňom od sobáša a trojstým dňom po zániku manželstva, je možné zaprieť otcovstvo iba v prípade, ak je vylúčené, že manžel matky mohol byť otcom dieťaťa;
• v rovnakej lehote, ale v prípade, ak dieťa bolo počaté vykonaním zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky, takéto otcovstvo nemožno zaprieť. Bolo by ho možné zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka otehotnela inak;
• ľahšie je to v prípade, ak sa dieťa narodí pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva. V takom prípade postačí samotné zapretie otcovstva a manžel nebude považovaný za otca. To ale neplatí, ak s matkou súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.

Matka môže zaprieť otcovstvo určené na základe tejto domnienky otcovstva do troch rokov od narodenia dieťaťa.

Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov

Ak otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky otcovstva (otcovstvo manžela matky), je možné ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Toto vyhlásenie musí byť urobené na matrike alebo pred súdom, a možno ho urobiť už počas tehotenstva.

Za otca sa v takom prípade považuje muž, ktorého rodičia súhlasne označili rodičia. Vyhlásenie matky by nebolo potrebné, ak by pre duševnú poruchu nevedela posúdiť význam svojho konania alebo zadováženie takéhoto vyhlásenia by bolo spojené s ťažko preukázateľnou prekážkou.

Muž, ktorého otcovstvo bolo takto určené, ale aj matka, môže v lehote troch rokov od vyhlásenia otcovstva zaprieť, ak je vylúčené, že označený muž je otcom dieťaťa.

Určenie otcovstva rozhodnutím súdu

V prípade, ak nebolo otcovstvo určené predošlými dvoma spôsobmi (alebo bolo zapreté), na súd sa môže obrátiť dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí že je otcom a požiadať súd aby určil otcovstvo.

Súd za otca určí muža, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Ak toto je možné vyvrátiť, ak otcovstvo vylučujú závažné okolnosti.

Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.

Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa

Ak má dieťa záujem na zapretí otcovstva, ale rodičom uplynula lehota na zapretie, súd môže na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Súd v takom prípade dieťaťu ustanoví kolízneho opatrovníka.

Ak súd rozhodne, že zapretie je v záujme dieťaťa, môže dieťa po takomto rozhodnutí súdu podať návrh na zapretie. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Zapretie otcovstva pri asistovanej reprodukcii

Podľa § 87 ods. 2 zákona o rodine otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

Slovenská právna úprava nemyslí na prípady asistovanej reprodukcie pri nezosobášených partneroch, a to spôsobom, ako je tomu v prípade manželov.

Krajský súd v Prešove (sp. zn.: 24CoP/151/2020) riešil prípad, kedy matka mala záujem na zapretí otcovstva, ktoré bolo určené súhlasným vyhlásením s jej partnerom po zákroku asistovanej reprodukcie (s anonymným darcom spermií). Návrh na zapretie otcovstva prišiel až v čase rozpadu partnerstva a záujme na vylúčení otca zo života dcéry.

„Asistovaná reprodukcia je vysoko špecifickým prípadom splodenia dieťaťa, ktorý prirodzene vyžaduje odklon od všeobecných podmienok zapretia otcovstva podľa § 93 zákona o rodine. Odôvodnenie súdu prvej inštancie bolo v tejto súvislosti pomerne presvedčivé, preto sa s nim odvolací súd stotožnil. V predmetnom prípade totižto nie je možné, aby mal. dieťa malo v rodnom liste zapísaného biologického otca, vylučuje to samotná podstata asistovanej reprodukcie, založená na použití biologického materiálu tretej osoby, v tom prípade anonymného muža.

V dôsledku absencie právnej úpravy asistovanej reprodukcie nezosobášených rodičov, súd prvej inštancie správne hľadal právnu normu, čo do obsahu úpravy najbližšiu. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky sa účastníci konania po vykonaní asistovanej reprodukcie de facto nachádzajú rovnakom postavení ako by tomu bolo v prípade manželov. Predpoklady zapretia otcovstva k mal. dieťaťu je preto potrebné abstrahovať z dikcie ust. § 87 ods. 2 zákona o rodine, a teda otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom partnera matky možno zaprieť, len ak by sa preukázalo, že matka otehotnela inak.„