Keďže nie je výnimkou, že aj maloleté deti majú určitý majetok, či už hnuteľné veci, nehnuteľnosti alebo úspory, je povinnosťou rodičov tento majetok spravovať s náležitou starostlivosťou. Tento majetok dieťa nadobúda darmi, dedením, vytváraním úspor alebo napríklad z honorárov v rámci účinkovania v seriáloch.
Výnosy z majetku dieťaťa
Ak rodičia spravujú majetok s náležitou starostlivosťou, je pravdepodobné, že zo správy majetku vzniknú výnosy. Napríklad úroky z vkladov alebo výnosy z prenájmu nehnuteľnosti. Rodičia majú právo takéto výnosy použiť na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. To ale neznamená, že by rodičia nemali vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
Čo ak je dieťa bohatšie ako rodičia
Môže nastať aj situácia, kedy vznikne hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi dieťaťa, na uspokojovanie potrieb rodiny možno použiť nielen výnosy z majetku dieťaťa, ale aj samotný majetok. Použitie ale má byť primerané. Tiež je predpokladom, že hrubý nepomer medzi majetkami nevnikol zavinením rodičov.
Odovzdanie majetku deťom
Rodičia musia dieťaťu odovzdať celý majetok, ktorý mu spravovali, a to do 30 dní odo dňa dosiahnutia plnoletosti.
Dieťa má právo požiadať rodičov, alebo inú osobu, ktorá mu majetok spravovala, o vyúčtovanie. Toto právo má do troch rokov po skončení správy majetku.
Zodpovednosť rodičov za správu majetku
Keďže je správa majetku zákonnou povinnosťou rodičov, voči dieťaťu nesú aj zodpovednosť za prípadnú škodu alebo bezdôvodné obohatenie. Nie každá škoda ale bude na zodpovednosti rodičov. Zo zákona majú rodičia
povinnosť spravovať majetok s náležitou starostlivosťou. Zodpovedali by teda za škodu, ktorú spôsobili tým, že majetok nespravovali vôbec, bez náležitej starostlivosti, alebo v rozpore so zákonom.
Ak by si nejaký majetok dieťaťa ponechali alebo by ho použili pre svoje potreby v rozpore so zákonom, zodpovedali by dieťaťu za bezdôvodné obohatenie.
Majetkový opatrovník
Sú má právo dieťaťu ustanoviť majetkového opatrovníka, ktorý bude spravovať majetok dieťaťa namiesto rodičov. Musia byť splnené ale viaceré podmienky. Jednak musia byť záujmy maloletého dieťaťa súvisiace s majetkom ohrozené. Jednak rodičia neurobili alebo nevedia urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku dieťaťa. Zároveň, pred ustanovením opatrovníka musí súd rodičom obmedziť rodičovské práva a povinnosti v tomto bode.
Za majetkového opatrovníka môže súd ustanoviť akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá s tým súhlasí, je spôsobilá na právne úkona a je predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať dobre, a to v záujem maloletého dieťaťa. Ak by sa takáto osoba nenašla, môže súd za majetkového opatrovníka ustanoviť obec alebo inú právnickú osobu.
V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka bude potrebné uviesť rozsah majetku, spôsob nakladania s ním a lehoty na predkladanie správ súdu. Za takúto činnosť má majetkový opatrovník právo na náhradu nákladov a primeranú odmenu z výnosu.
Zánik funkcie majetkového opatrovníka
- keď dieťa dosiahne plnoletosť
- ak by dieťa zomrelo
- ak by zomrel alebo zanikol majetkový opatrovník
- rozhodnutím súdu, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol opatrovník ustanovený
- rozhodnutím súdu o pozbavení opatrovníka funkcie alebo rozhodnutím o jeho odvolaní
Ak to majetkový opatrovník navrhne, súd ho pozbaví funkcie. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon tejto funkcie, alebo svoje práva zneužíva.
Z rozhodnutí súdov
K hradeniu nákladov súvisiacich so správou majetku dieťaťa v prípade, že časť majetku užíva jeden z rodičov
Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25CoP/36/2016: „Z ustanovenia § 32 ods. 2 Zákona o rodine (aplikovaného aj súdom prvej inštancie) o spravovaní majetku dieťaťa vyplýva, že je nevyhnutné rozlišovať kmeňový majetok a výnosy vzniknuté spravovaním tohto majetku. Ods. 2 upravuje nakladanie s výnosmi z majetku maloletého dieťaťa. Pokiaľ rodičia riadne plnia svoju povinnosť spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, je pravdepodobné, že kmeňový majetok bude prinášať výnosy ako napríklad úroky, nájomné, dividendy, zisk a podobne. Spravovanie týchto výnosov patrí rodičom. Rovnako sú povinní pri správe kmeňového majetku zabezpečovať, aby tento majetok prosperoval a netratil na hodnote (údržba, opravy). Keďže neexistuje povinnosť rodičov investovať do majetku dieťaťa vlastný majetok, je predpoklad, že sa tieto náklady budú hradiť z výnosov majetku dieťaťa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičia sú povinní v prvom rade z výnosov majetku dieťaťa zabezpečiť udržanie kmeňového majetku v minimálne pôvodnom množstve a stave. Osobné potreby dieťaťa sú kryté výživným, ktoré sú rodičia povinní dieťaťu poskytovať v zmysle druhej vety citovaného ustanovenia aj naďalej. Až následne po uspokojení majetkových a osobných potrieb dieťaťa, ktoré sú nad rámec vyživovacej povinnosti, za situácie, že dieťa je majetnejšie než rodičia, môžu rodičia rozhodnúť o použití výnosov z majetku dieťaťa v prospech rodiny ako celku. Miera použitia výnosov pre účely rodiny pritom musí byť primeraná vo vzťahu k výške výnosov, pomerom dieťaťa, pomerom rodiny ako celku. Bežné nakladanie s výnosmi, vrátane ich spotrebovania nevyžaduje schválenie súdu.
Pod výnosom z majetku dieťaťa podľa vyššie uvedeného je potrebné rozumieť nielen priamy finančný výnos – nárast majetku (napríklad v danom prípade ak by bol byt prenajímaný tretej osobe vo forme zisku z nájomného), ale i nepriamy výnos – tu prospech rodiča spočívajúci v možnosti bezodplatne predmetný byt užívať. Tento nepriamy majetkový prospech v danom prípade užíva – konzumuje výlučne matka, v polovici z titulu, že dieťa s ňou pri striedavej starostlivosti v byte býva. Výnos z majetku dieťaťa má tak fakticky k dispozícii výlučne matka. Z neho potom preto ona musí pokrývať prioritne výdavky na správu majetku dieťaťa a prebytok použiť na uspokojovanie potrieb dieťaťa, ktoré sú nad rámec výživného. Až príp. ďalší prebytok by bolo možné použiť v primeranom rozsahu na uspokojovanie potrieb rodiny.
V prípade poskytnutia predmetného bytu do nájmu tretej osobe, pri zabezpečení náležitej starostlivosti, by výnos musel zodpovedať výške obvyklého nájomného za obdobný byt v danom mieste a čase, teda výške trhového nájomného, ktoré nesporne musí presahovať náklady vlastníka na byt a zároveň vytvárať pre vlastníka aj primeraný zisk. Keďže za daných okolností výnos z tohto majetku dieťaťa v podobe nepriameho prospechu z bezodplatného užívania bytu získava výlučne matka (nie otec), iba sčasti spolu s dieťaťom, a podľa vyššie uvedeného náklady spojené so správou majetku dieťaťa majú byť prioritne hradené z jeho výnosov, je dôvodné a spravodlivé, aby ich v danom prípade hradila výlučne matka.“
