Medzi darcom a obdarovaným vzniká právny vzťah na základe ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich darovaciu zmluvu. Základným princípom darovania je, že darca obdarovanému niečo prenechá alebo sľúbi, a to bezplatne. Akonáhle by malo dôjsť k protiplneniu, nepôjde o darovaciu zmluvu, ale o iný zmluvný vzťah.

Či ide o vzťah založený na základe darovacej zmluvy, je dôležité najmä z pohľadu možnosti darcu domáhať sa vrátenia daru. A práve v bode zhodnotenia, či sú splnené podmienky na domáhanie sa vrátenia daru, vzniká aj najviac sporov.

Darovacia zmluva

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému. Obdarovaný zároveň má vôľu tento dar prijať. Nepôjde o darovaciu zmluvu, ak obdarovaný o dar nestojí alebo ho odmieta.

Darovacia zmluva môže byť aj ústna alebo konkludentná, pokiaľ pri uzavretí zmluvy dôjde aj k odovzdaniu veci. V ostatných prípadoch a pri nehnuteľnostiach musí byť darovacia zmluva písomná.

Nie je možné uzavrieť darovaciu zmluvu s odkladacou podmienkou pre prípad smrti. Išlo by o obchádzanie ustanovení zákona o dedení.

Zodpovednosť za vady

Napriek tomu, že darca nemá nárok na protihodnotu za dar, je darca povinný obdarovaného upozorniť na vady darovanej veci, o ktorých vie. V prípade, ak sa dodatočne zistia vady, o ktorých darca vedel, má obdarovaný právo dar vrátiť.

Právo na vrátenie daru

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podstatné ale je, aby išlo o objektívne porušovanie dobrých mravov. Nemôže ísť iba o vnútorné presvedčenie darcu.

Výzva na vrátenie daru

Darovacia zmluva zaniká a darca má právo na vrátenie daru za splnenia dvoch podmienok:

1. objektívne porušenie dobrých mravov obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine;
2. doručenie výzvy darcu obdarovanému na vrátenie daru.

Forma výzvy na vrátenie daru nie je zákonom daná. Má z nej byť ale zrejmé, že darca žiada vrátiť dar a opis skutočností, na základe takúto výzvu zasiela. V každom prípade sa odporúča písomná forma výzvy na vrátenie daru.

Hrubé porušovania dobrých mravov

Za hrubé porušovanie dobrých mravov zákon a ustálená judikatúra považuje také správanie, ktoré dosahuje značnú intenzitu alebo sústavnosť. Nejde teda o akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného. Intenzita porušovania dobrých mravov bude vždy hodnotená so zreteľom na individuálny prípad. Zároveň k tomuto porušovaniu dobrých mravov musí dôjsť pri alebo po odovzdaní daru. Na porušenie dobrých mravov pred uzavretím darovacej zmluvy sa neprihliada.

Členovia rodiny darcu

Pôjde najmä o manžela darcu, deti darcu, súrodencov darcu, príbuzných v priamom rade, prípadne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu pociťoval ako vlastnú ujmu. Občiansky zákonník nedefinuje „členov rodiny“, preto je potrebné vychádzať analogicky z najbližšej definície „blízkej osoby“.

Nárok na vrátenie daru vzniká darcovi teda nielen vtedy, ak sa obdarovaný správa zle voči nemu, ale aj voči ktorémukoľvek členovi rodiny darcu.

Zrušenie darovacej zmluvy

Ak sú splnené objektívne predpoklady vrátenia daru, darovacia zmluva zaniká momentom doručenia výzvy na vrátenie daru obdarovanému. Týmto momentom má obdarovaný povinnosť vrátiť dar.

Ak by obdarovaný po doručení výzvy na vrátenie daru darovanú vec predal alebo daroval ďalšej osobe, tento prevod by bol neplatný a pôvodný darca by mal právo na vrátenie daru. Ak by vec bola scudzená ešte pred doručením výzvy na vrátenie daru, darca by mal nárok na finančnú náhradu za darovanú vec.

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

Samotná výzva na vrátenie daru (pri splnení objektívnych podmienok) ruší darovaciu zmluvu, ale nezaručuje, že dar bude aj skutočne vrátený. Obdarovaný nemusí súhlasiť s naplnením objektívnych dôvodov na vrátenie daru alebo môže mať iný dôvod, prečo dar nevie, nechce, alebo nemôže vrátiť.

Odporúča sa pred samotným podaním žaloby na súd pokúsiť sa o dosiahnutie mimosúdnej dohody medzi darcom a obdarovaným. Nielen z časového hľadiska, kde je mediácia flexibilnejším a rýchlejším konaním, ale najmä z dôvodu finančnej úspory. Súdny poplatok predstavuje 6 % z hodnoty daru. V tom nie sú zarátané ďalšie výdavky, ako sú trovy právneho zastupovania, trovy súdnych znalcov a ďalšie.

Protistrane je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý protistrane zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.

Návrh na súd

Ak obdarovaný nevrátil dar darcovi alebo sa domnieva, že neboli splnené objektívne podmienky na vrátenie daru (a teda, že nedošlo k porušovaniu dobrých mravov), má sa obdarovaný právo obrátiť na súd, aby súd rozhodol o povinnosti vydať vec alebo o poskytnutí náhrady v prípade, ak vec už obdarovaný nemá.

V prípade nehnuteľností ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k daru. Prípadný určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva katastrom nehnuteľností.

Právo žiadať vrátenie daru neprechádza na dedičov

Právo žiadať vrátenie daru je osobným právom darcu a neprechádza na dedičov darcu. Jeho smrťou toto právo zaniká. Ak k zrušeniu darovacej zmluvy došlo ešte za života darcu, samotné právo na vydanie daru prechádza na dedičov darcu.

Príklady zo súdnych rozhodnutí

Nevera druha ako dôvod na vrátenie darcu

Rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/132/2018: „Prípadná nevera je porušením zákona v manželskom spolužití, je aj sankcionovaná. Ak dve osoby žijú vo vzťahu mimo manželstva, nemôžu očakávať ochranu, ktorá je upravená v Zákone o rodine. Veď často práve z dôvodu vyhnutia sa povinnostiam upraveným v Zákone o rodine muž a žena neuzatvoria manželstvo, keď už vopred kalkulujú s problémami pri rozchode, aby sa vyhli rozvodovému konaniu, majetkovým sporom. Manželský zväzok predpokladá trvalosť a zodpovednosť, vzťah druha a družky je nezáväzný a voľnejší. Nevera medzi nemanželmi nemôže požívať takú ochranu ako v manželskom zväzku. Zákon pojem dobrých mravov spája s inými skutkovými okolnosťami založenými na skutočných morálnych hodnotách, čomu nasvedčuje aj bohatá judikatúra a prax súdov. Ak žalobkyňa zakladá svoje tvrdenia na tzv. partnerskej vernosti a v prípade jej porušenia odvodzuje v zmysle § 630 OZ nárok na vrátenie daru poukazujúc na porušenie dobrých mravov, nemožno s týmto tvrdením súhlasiť a priznať mu ochranu. V praktickej rovine teda ide o hrubé porušenie dobrých mravov napríklad vtedy, ak sa obdarovaný dopúšťa fyzického násilia, hrubých urážok a pod. voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Pokiaľ by súd prihliadol na výklad žalobkyne, potom by žalovaný bol v pozícii „rukojemníka“ vzťahu a nikdy by nemohol „opustiť“ žalobkyňu pre hrozbu straty bývania, majetku.“

Dobré mravy

Uznesenie Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 249/97: „Dobré mravy“ jsou souhrnem etických, obecně zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je mnohdy zajišťováno i právními normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními zásadami demokratické společnosti. Tento obecný horizont, který vývojem společnosti rozvíjí i svůj morální obsah v prostoru a času, musí být posuzován z hlediska konkrétního případu také právě v daném čase, na daném místě a ve vzájemném jednání účastníků právního vztahu.

Takovéto hodnocení přísluší výhradně obecným soudům, není ani v možnostech Ústavního soudu vnikat do oněch subtilních vztahů jednotlivců, pokud jejich jednání nesignalizuje porušení základních práv a svobod.“

Provokácia darcu

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 25Co/89/2018: „Pri aplikácii § 630 Občianskeho zákonníka, súdy prihliadajú aj na to, či správanie obdarovaného nebolo vyprovokované samotným darcom. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba podľa tohto názoru vychádzať z princípu vzájomnosti. Treba preto brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V takomto prípade by sa totiž darca úspešne domáhať vrátenia daru nemohol, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola niekedy nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného.“

Nevďačnosť obdarovaného

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/81/1997: Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

Blízke osoby obdarovaného

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 103/2020: „Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá.“

Správanie obdarovaného

Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6Co/55/2019: „Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania – súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré sa vyznačuje značnou intenzitou alebo sústavnosťou/ opakovateľnosťou/, pričom vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci, hrubý nezáujem, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.“