Povinnosť predchádzať hroziacim škodám

škoda

Každá jedna osoba, či už fyzická alebo právnická, má povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Škodou pritom rozumieme nielen škodu na majetku, ale aj škodu na zdraví, na prírode a na životnom prostredí.

Ide o všeobecnú zákonnú prevenčnú povinnosť.

Povinnosť zakročiť pri hroziacej škode

Zároveň, ak niekomu hrozí škoda, je povinný aktívne zakročiť na jej odvrátenie, a to spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Konkrétny spôsob zakročenia zákon nestanovuje, musí ale zodpovedať povahe a stupňu ohrozenia, a tiež k osobným možnostiam a schopnostiam ohrozeného subjektu.

Príkladom môže byť vytopenie bytu susedom o poschodie vyššie. Ak nás sused vytopí, zodpovedá nám za spôsobenú škodu. Ak ale vytopený byt opustíme a nezakročíme za účelom zmiernenia škôd, za vzniknutú škodu môžeme spoluzodpovedať. Napríklad, ak sme napriek možnosti nezavolali poruchovú službu alebo neuzavreli hlavný prívod vody v bytovom dome a nechali sme vodu ďalej vytápať nehnuteľnosť.

V prípade vážneho ohrozenia má právo ohrozená osoba domáhať sa na súde, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Napríklad môže ísť o nakláňajúci sa stĺp vysokého napätia, ktorý môže pádom spôsobiť škodu na majetku alebo zdraví, ktorého poškodenie správca ignoruje. Nie je pritom podmienkou vyčísliť budúcu škodu, ktorá sa prakticky vyčísliť ani nedá.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri odvracaní hroziaceho nebezpečenstva

Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť zakročiť primeraným spôsobom pri hroziacej škode, môže takýmto konaním určitú škodu spôsobiť. Napríklad v horiacom dome sa bude nachádzať osoba v bezvedomí, rozbije dvere a osobu vytiahne, za škodu spôsobenú rozbitými dverami zodpovedať nebude, lebo použil primerané prostriedky. Za škodu by ale zodpovedal, ak by sa horiaci dom snažil uhasiť odpálením vodnej priehrady.

„Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.“ § 418 Občiansky zákonník

Nárok na náhradu vynaložených nákladov

Ak niekto odvracia hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ale aj na náhradu škody, ktorú pri odvracaní škody utrpel. Tento nárok si môže uplatniť proti tomu, v koho záujme konal. Nárok je limitovaný do výšky škody, ktorá bola odvrátená.

A teda, ak niekto odvracal určitú škodu, ale spôsobil pritom vyššiu škodu, má nárok na náhradu škody iba do výšky odvrátenej škody.

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

V prípade hroziacej škody a nároku ohrozenej osoby na podanie návrhu na súd, je možné pokúsiť sa vec vyriešiť mimosúdnou cestou – formou mediácie – so záväzným výsledkom.

Protistrane je možné navrhnúť mediáciu, a to vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý protistrane zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.