Tento príspevok bude zameraný na priblíženie problematiky porúch osobnosti a správania v súvislosti s procesom mimosúdneho riešenia právnych sporov. Percento problematických (najmä) rozvodov a rozchodov, kde je prítomnosť alebo podozrenie na poruchu osobnosti a správania jedného alebo viacerých účastníkov mediačného konania, je nezanedbateľné. Tieto spory tiež spravidla nevyhnutne vyústia aj do následného sporu o rozdelenie spoločného majetku.
Úloha mediátora
V rámci mediačného procesu mediátor zo svojej pozície nie je oprávnený diagnostikovať, ani inak riešiť podozrenie na poruchu osobnosti a správania účastníka mediácie. Zo svojej pozície je mediátor ale povinný vytvoriť účastníkom mediácie vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie sporu, ktoré zohľadňuje ich záujmy.
Na rozdiel od párovej terapie v rámci narušenia vzťahov alebo individuálnej psychologickej alebo psychiatrickej intervencie v prípade diagnostikovanej poruchy osobnosti alebo správania, mediácia je ohraničená iba na riešenie konkrétneho právneho sporu. Zatiaľ čo jedným z cieľov liečby poruchy osobnosti alebo správania je tiež lepšie zvládanie konfliktov, v prípade mediácie ide o jednorazové vyriešenie konkrétneho sporu, ktorého cieľom by mala byť vzájomná dobrovoľná dohoda strán sporu.
V prípade, ak je v rámci mediačného konania diskutované, či už priamo zo strany dotknutého účastníka mediácie alebo zo strany druhého účastníka, že porucha osobnosti alebo podozrenie na poruchu osobnosti má vplyv na možnosť dosiahnutia zmieru, je potrebné v mediačnom konaní s týmto bodom aktívne pracovať a stanoviť vhodný spôsob vedenia mediačného konania.
Ako príklad možno uviesť paranoidnú poruchu v kombinácii s agresívnym správaním. Ak má mediátor vedomosť o takejto skutočnosti, neznamená to automaticky nevhodnosť mediácie. Bude ale povinný navrhnúť a presadiť také opatrenia, ktoré minimalizujú napríklad riziko fyzického útoku.
Povinnosti mediátora v súvislosti s poruchami osobnosti a správania
Povinnosťou mediátora je zhodnotiť možnosť riešenia konkrétneho sporu pred začatím mediácie, ale aj vhodnosť prípadného predčasného ukončenia mediácie v jej priebehu. Vychádzajúc zo základných princípov mediácie, aj osoba s diagnostikovanou poruchou osobnosti a správania, pokiaľ nebola obmedzená na právne úkony, má právo na mediačné služby a vyriešenie svojho právneho sporu formou zmieru – uzatvorením mediačnej dohody. Nehovoriac, že toto právo má aj osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, kde môže byť v mediačnom konaní zastúpená svojim opatrovníkom.
Existuje široká škála možností vytvorenia vhodných podmienok na mimosúdne riešenie sporu pri podozrení alebo preukázaní poruchy osobnosti a správania sporovej strany. Spravidla je nevyhnutná priama alebo nepriama spolupráca s odborníkom z danej oblasti.
Poruchy osobnosti a správania dospelých
Poruchy osobnosti a správania dospelých sú definované v piatej kapitole Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 v časti Duševné poruchy a poruchy správania. Ide o významné odchýlky a formy správania, ktoré sú dlhodobého charakteru v individuálnom životnom štýle jednotlivca. Spravidla tieto odchýlky negatívne vníma viac okolie, ako samotná dotknutá osoba.
V rámci časti Špecifické poruchy osobnosti sú definované:
- paranoidné poruchy osobnosti
- sychizoidná osobnosť
- osobnosť s poruchou sociability
- emočne nestabilná osobnosť
- histriónska osobnosť
- anakastická osobnosť
- anxiózna osobnosť
- závislá osobnosť
Ďalšími časťami sú Zmiešané a iné poruchy osobnosti, Pretrvávajúce zmeny osobnosti nepripísateľné poškodeniu alebo chorobe mozgu, Poruchy návykov a impulzov, Poruchy sexuálnej identity, Poruchy voľby sexuálneho objektu, Poruchy psychiky a správania združené so sexuálnym vývinom a orientáciou, Iné poruchy osobnosti a správania dospelých a Nešpecifikovaná porucha osobnosti a správania dospelých.
Iné duševné poruchy a poruchy správania podľa MKCH-10
- Organické duševné poruchy vrátane symptomatických
- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alebo užívaním psychoaktívnych látok
- Schizofrénia, schyizotypové poruchy a poruchy s bludmi
- Afektívne poruchy
- Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy
- Poruchy správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi
- Duševná zaostalosť – mentálna retardácia
- Poruchy psychického vývinu
- Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania
- Nešpecifikovaná duševná porucha
