Prvý marcový deň nadobúda účinnosť prvá časť zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.
Okrem toho, že pribudli určité výnimky pre možnosť práce detí starších ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky, došlo k doplneniu definície „zamestnanca trvale starajúceho sa o dieťa„.
„Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.“
Dané ustanovenie zákonodarca mal potrebu doplniť z dôvodu potrieb aplikačnej praxe pri určení, kto je zamestnancom trvalo starajúcim sa o dieťa pre účely uplatňovania príslušných práv v Zákonníku práce. Zároveň sa vymedzilo, že ide o starostlivosť o neplnoleté dieťa, ako aj vznik a zánik tohto statusu zamestnanca (a oznamovanie tejto skutočnosti).
Tiež bolo spresnené ustavenie, ktorým sa predlžuje skúšobná doba vzhľadom na nemožnosť zamestnávateľa si po istý čas odskúšať zamestnanca (a naopak).
„Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.“
Detailne špecifikované boli aj podmienky domáckej práce a telepráce, vzhľadom na potrebu prispôsobiť sa meniacim sa návykom a prehodnocovaním potreby trvalej prítomnosti zamestnancov na pracovisku.
Upravená bola aj definícia pružného pracovného času a jeho uplatnenia počas pracovnej cesty, ako aj podmienky poskytovania príspevku na stravovanie.
V neposlednom rade novela priniesla aj nový výpovedný dôvod pre zamestnávateľa, a to v prípade, ak „zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.“ Táto časť nadobudne účinnosť aj v druhej fáze, od 1. januára 2022 (pozn. v súčasnosti je účinnosť daného ustanovenia pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu SR o pozastavení účinnosti, a to do skončenia konania o súlade ustanovenia s ústavou).
