Otázka prípustnosti dôkazov vo forme zvukových a videonahrávok súkromných, pracovných alebo úradných rozhovorov, nie je v teórii, ani praxi úplne zjednotená. Kedy môžeme tajne nahrať súkromný rozhovor bez súhlasu druhého a použiť takýto záznam ako dôkaz v občiansko-právnom alebo trestno-právnom konaní?

Nezákonne získaný dôkaz

Nebudeme sa venovať dôkazom, ktoré boli získané v súlade s právom. Legálne získané dôkazy sú prijateľné vždy. Konkrétne pri zvykových a obrazových nahrávkach to bude najmä v prípade súhlasu druhej strany s nahrávaním, prípadne iným legálnym spôsobom získania nahrávky, ktorý zákon pripúšťa.

Občiansky zákonní chráni osobnosť každej fyzickej osoby v ustanoveniach § 11 a nasl.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. (§ 11 a 12 Občianskeho zákonníka)

Vo všeobecnosti platí, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Výnimočne preto súd môže prihliadať aj na nelegálnej získaný dôkaz. Bude to práve v prípadoch, kedy dôkaz prejde testom proprocionality.

Test proporcionality

V rámci testu proporcionality pri strete záujmu práv predkladateľa nelegálne získaného dôkazu a osoby, ktorej práva boli porušené, súd musí skúmať vhodnosť, potrebnosť a primeranosť zásahu do práv druhej strany.

Vhodnosť sa skúma posúdením dôkazu, či je vhodný na preukázanie tvrdenej skutočnosti. V rámci skúmania potrebnosti sa zisťuje, či nie je možné danú skutočnosť dokázať inak, legálne získaným dôkazom. A zároveň pri primeranosti je skúmané, či záujem strany, ktorá dôkaz prekladá, prevyšuje záujem protistrany, ktorej práva boli porušené.

Test proporcionality vykonal napríklad Krajský súd Bratislava v rámci súdneho konania vedeného pod sp. zn. 4Cob/51/2019, predmetom ktorého bola prípustnosť nahrávky z obchodného rokovania, získanej bez súhlasu nahrávanej osoby:

Súd prvej inštancie rešpektoval test proporcionality, podrobil dôkaz navrhnutý žalobcom a posúdil, či spĺňa kritéria vhodnosti, potrebnosti a primeranosti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré v sebe zahŕňa aj nárok na náležité zistenie skutkového stavu za právo majúce prednosť pred právom osôb zúčastnených na ochranu súkromia osôb zachytených na predloženej zvukovej nahrávke. K tomuto záveru dospel súd najmä s ohľadom na skutočnosť, že nahrávka zachycuje obchodné rokovanie medzi žalobcom a žalovaným, teda zachytáva prejavy, ktoré nemožno považovať za prejavy súkromnej povahy, čo značne oslabuje intenzitu zásahu do ich osobnostných práv a predmetný zvukový záznam prehral. Odvolací súd je toho názoru, že vykonanie dôkazu vypočutím zvukovej nahrávky bolo zákonné, nakoľko ho vykonal súd priamo na pojednávaní. K námietke žalovaného, že mu zvukový záznam, resp. jeho kópia nebola napriek jeho žiadosti doručená pred pojednávaním, poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa s obsahom nahrávky oboznámil priamo na pojednávaní, pričom k jej obsahu sa mal možnosť vyjadriť aj písomne.

Najvyšší súd  SR (sp. zn. 3Asan/32/2019) sa v rozhodnutí o kasačnej žalobe zaoberal obdobnou témou, kedy bol vyhotovený obrazovo-zvukový záznam, zachytávajúci suseda poškodeného, ktorý sa mal dopúšťať slovného útoku, pričom v rozhodnutí potvrdil potrebu vykonania testu proporcionality:

Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mal správny orgán v rámci testu proporcionality posúdiť, či sa v danom prípade jedná o natoľko výnimočné okolnosti, že iný postup nie je možný a nepripustením takéhoto dôkazu by hrozila zrejmá nespravodlivosť, či napriek pripusteniu dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, budú zachované garancie spravodlivého procesu vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a či v danom prípade bude s ohľadom na princíp proporcionality odôvodniteľné uprednostnenie verejného záujmu, resp. záujmu poškodenej strany, pred ochranou záujmu subjektov dotknutých takýmto dôkazom. Zodpovedanie týchto otázok a s tým spojená možnosť prípustnosti nezákonného dôkazu však môže nastať až po posúdení toho, či obstaraný záznam vôbec predstavuje zásah do osobnostných práv dotknutej osoby a za predpokladu, že takýto dôkaz zaobstarala súkromná osoba a teda nie v prípade, ak túto nezákonnosť spôsobil konajúci správny orgán alebo iný orgán verejnej moci pri výkone svojich právomocí. Tieto orgány sú totiž prísne viazané zákonom na základe tzv. legálnej licencie v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.

V prípade, ak bol dôkaz v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotovený v rozpore so zákonom, je potrebné ešte pred vykonaním testu proporcionality v prvom rade posúdiť, či vykonanie takéhoto dôkazu je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby, pričom uvedené treba posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Relevantným tak napríklad je, či bol záznam vyhotovený na mieste, ktoré samo o sebe prezumuje zabezpečenie súkromia dotknutej osoby. Je totiž zásadný rozdiel v tom, či bol záznam vyhotovený napr. v obydlí dotknutej osoby, alebo na verejnom priestranstve, kde je miera súkromia objektívne znížená či už z dôvodu zákonom
aprobovaného monitorovania verejných priestranstiev alebo pohybu okoloidúcich osôb. Vychádzať treba aj zo samotnej intenzity (krik počuteľný v širšom okolí oproti šepotu) zaznamenaného prejavu. Ďalším relevantným faktorom je identifikovateľnosť dotknutej osoby na základe obstaraného záznamu. Absencia identifikovateľnosti osoby totiž vylučuje spôsobilosť záznamu zasiahnuť do práv takejto osoby.

Pokiaľ je jednoznačné, že záznam vyhotovený v rozpore so zákonom zasiahol do práv dotknutej osoby, je potrebné prihliadať na subjekt, ktorý takýto záznam vyhotovil. Ak je totiž zhotoviteľ záznamu a dotknutá osoba v rovnocennom právnom postavení (t. j. nejde o rozdielne postavenie, o aké ide v prípade štátneho orgánu a fyzickej osoby), nemožno automaticky vylúčiť možnosť jeho použitia aj napriek tomu, že nebol vyhotovený v súlade so zákonom.

Možné následky nelegálneho nahrávania

Je potrebné si uvedomiť, že napriek tomu, že nahrávanie telefonických alebo osobných rozhovor sa stáva národným športom, ak je tak robené bez súhlasu druhej strany a v rozpore so zákonom, druhá strana bude mať možnosť dožadovať sa nielen upustenia od takéhoto konania, odstránenia následkov a primeraného zadosťučinenia, ale ak nebude takéto zadosťučinenie postačujúce, bude sa môcť domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Preto nie je v hre iba možné nepripustenie dôkazu, v určitých prípadoch sa nelegálnym záznamom a nevhodným použitím záznamu osoba môže dopustiť až trestného činu.

Túto problematiku treba riešiť vždy s prihliadnutím na konkrétny prípad. Nejde o problematiku, ktorú by bolo možné riešiť vo všeobecnej rovine. Súdy zdôrazňujú, že sú odlišné situácie tajného nahrávania súkromných rozhovorov (ktoré sú nielen protizákonné, ale vytvárajú aj atmosféru podozrievavosti a nedôvery) a situácie, kedy si napríklad obeť trestného činu zadováži nahrávku bez súhlasu páchateľa, ktorou chce dokázať spáchanie trestného činu.

Odporúčaný postup

Napriek tomu, že aj odborníci môžu iba predpokladať, či súd nelegálne získaný dôkaz prijme alebo nie, použitie takýchto dôkazov je potrebné vždy vopred konzultovať s advokátom. Aj v prípade, ak osoba získala nelegálne dôkaz a porušila tým právo, advokát je viazaný mlčanlivosťou, takže sa takouto konzultáciou nemôže osoba vystaviť riziku občiansko-právnych následkov alebo trestného stíhania. Naproti tomu neuvážené použitie nelegálne nahrávky môže mať vážne následky.

Je potrebné tiež upozorniť, že samotný súhlas na záznam rozhovoru treba odlíšiť od súhlasu na použitie. Aj v prípade, ak bude náš záujme na „nelegálnom“ nahraní vyšší a teda oprávnený, môžeme takýto záznam použiť výlučne na uplatnenie si svojich práv, resp. na svoju obranu. V žiadnom prípade nie je možné takýto záznam napríklad zverejniť.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.