Kritériá pre určenie obvyklého pobytu dieťaťa

obvyklý pobyt

Krajský súd Trnava rozhodoval o odvolaní voči rozhodnutiu o zverení dieťaťa od náhradnej osobnej starostlivosti babke maloletej a o nariadení neodkladného opatrenia. Okrem iného boli v rozhodnutí posudzované kritériá obvyklého pobytu dieťaťa. Zahraničným prvkom v spore bolo bydlisko otca maloletej, ktoré mal v Švajčiarsku. Otec má pritom slovenské občianstvo. Z dôvodu, že matka maloletej zomrela, z dôvodu rodinných a citových väzieb maloletej v rámci aktuálneho bydliska na území Slovenskej republiky, babka maloletej žiadala súd o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti.

Z dôvodu, že Švajčiarska konfederácia nie je členom Európskej únie, nebolo možné na danú vec aplikovať nariadenie Brusel IIa.

Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu je na základe Haagskeho dohovoru (čl.5) obvyklý pobyt dieťaťa. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Podľa čl. 5 ods. 2 Haagskeho dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ust. čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. Citovaný Haagsky dohovor neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.

Obvyklý pobyt dieťaťa

Obvyklý pobyt dieťaťa je určovaný na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia.

Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti).

Pokiaľ ide o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Obvyklý pobyt dieťaťa nie je nemenný a môžu nastať skutočnosti, s ktorými je spojený právny následok zmeny obvyklého pobytu dieťaťa.

Celé rozhodnutie 23CoP/43/2019