Konkurz a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Jedným zo zákonných dôvodov zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je vyhlásenie konkurzu na majetok jedného z manželov podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

Spôsob vyporiadania BSM

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii odlišuje prípad, kedy došlo k vyhláseniu konkurzu v čase trvania BSM a prípad, kedy k zániku BSM došlo pred vyhlásením konkurzu, ale BSM nebolo ešte vyporiadané. V prvom prípade vyhlásením konkurzu zaniká BSM a následne treba BSM vyporiadať. V druhom prípade k zániku došlo z iného titulu, ale napriek tomu pri procese vyporiadania figuruje správca, ktorý má povinnosť zabezpečiť vyporiadanie BSM.

Správca môže uzavrieť s druhým manželom dohodu o vyporiadaní BSM alebo ak k dohode nedôjde, má právo podať návrh na vyporiadanie BSM súdom.

Schválenie dohody o vyporiadaní BSM

Osobitosťou pre vyporiadanie BSM dohodou (kde za úpadcu koná správca) je, že túto dohodu je možné uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom. V tomto prípade je teda nevyhnutný osobitný krok, na rozdiel od možnosti uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM medzi manželmi bez potreby zásahu súdu.

Neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že ak došlo medzi manželmi k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM a až následne došlo k vyhláseniu konkurzu, každá takáto dohoda uzavretá v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu, je neplatná.

Obdobné pravidlo platí aj pre dohody, ktoré rozširujú alebo zužujú rozsah BSM úpadcu, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

Manžel, ktorému hrozí úpadok, teda nemôže bezprostredne pred vyhlásením konkurzu, takýmto spôsobom znížiť svoju hodnotu majetku.

Mediačné konanie

Manžel, ktorý má záujem na vyporiadaní BSM dohodou, má právo iniciovať s druhým manželom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.[1]

Veci a financie patriace do BSM teda patria rovnako obom manželom, bez ohľadu na to, na koho bankovom účte sa nachádzajú alebo kto tieto veci a financie získal. Čo v prípade, ak jeden z manželov odmieta informovať druhého manžela o aktívach alebo mu ich sprístupniť?

Užívanie vecí v BSM

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. § 144 OZ

V prípade, ak počas trvania manželstva, resp. trvania BSM dôjde k nezhodám manželov o spôsobe užívania vecí v BSM (vrátane financií), môžu sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade nerozhoduje o zrušení BSM, ale o spôsobe užívania BSM.

Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. § 146 OZ

Vyporiadanie BSM

Ak dôjde k zániku BSM (rozvodom, zrušením súdom), je nevyhnutné BSM vyporiadať, a to dohodou alebo súdnym rozhodnutím, inak nastane nevyvrátiteľná právna domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ:

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Zabezpečenie výpisov z účtov

Jeden z najpotrebnejších a najfrekventovanejších dôkazov sú práve výpisy z bankových účtov, z ktorých možno zistiť skutočné obraty na účtoch manželov, poukázané príjmy aj výdavky na tieto účty.

Samotný fakt, že bankový účet je vedený na meno jedného z manželov neznamená, že prostriedky na tomto účte nepatria do BSM. Na druhej strane, nie každý príjem na tomto účte nevyhnutne musí byť predmetom BSM. Ak jeden z manželov obdržal do daru finančnú čiastku alebo ide o zdedenú čiastku, je z BSM vylúčená. Aby bolo ale možné posúdiť, či konkrétna suma patrí alebo nepatrí do BSM, je nevyhnutné mať o týchto pohyboch prehľad, pričom najspoľahlivejším dôkazom je výpis z bankového účtu.

V prípade, ak jeden z manželov odmieta súdu predložiť výpisy z účtov, je možné podať súdu návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku.

Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. § 345 ods. 1 Civilného sporového poriadku

Okrem zabezpečovacej funkcie plní zabezpečenie aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keby sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Skutočnosť, že nebude možné neskôr vykonať vôbec, možno odôvodniť napr. obavou, že žalovaný alebo iná osoba, ktorá má vo svojej dispozícií dôkazný prostriedok, ho zničí alebo, že by išlo o zabezpečenie dôkazu pre jeho neskoršie vykonanie len s veľkými ťažkosťami. Súd vydá uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku aj bez výsluchu strán, pričom nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale len osvedčuje, či sú skutočne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie v prospech navrhovateľa. Vychádza pritom primárne zo skutočností a dôkazov, ktoré vo svojom návrhu uvedie sám navrhovateľ.[2]

[1] § 143 Občianskeho zákonníka

[2] Rozsudok Krajského súdu Bratislava 4Co/129/2020

Poškodzovanie cudzej veci je trestným činom, ktorého základnú kvalifikáciu v § 245 definuje trestný zákon:

Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím až na jeden rok.

Trest v rozsahu pol roka až tri roky súd môže uložiť, ak takýmto trestným činom bola spôsobená väčšia škoda alebo ak bol spáchaný z osobitného motívu.

Pri značnej škode, závažnejšom spôsobe konania alebo ak ide o vec, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, sa sadzba zvyšuje na tri až osem rokov. Napokon, sedem až desať rokov je možné udeliť páchateľovi, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu alebo ako člen nebezpečného zoskupenia.

Pod skutkovú podstatu tohto trestného činu spadá rovnako sprejerstvo: „Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Výška škody

Škodou Trestný zákon rozumie ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom. Rovnako pôjde o získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom alebo aj ujma na zisku, na ktorý by inak poškodený mal nárok s prihliadnutím na okolnosti a svoje pomery alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

Malou škodou sa rozumie suma prevyšujúca 266,- Eur. Pri škode väčšieho rozsahu ide o najmenej desaťnásobok tejto sumy. Značná škoda dosahuje minimálne stonásobok a škoda veľkého rozsahu päťstonásobok uvedenej sumy.

Pri hodnotení výšky škody sa berie do úvahy cena, za ktorú sa poškodená vec v čase a mieste činu obvykle predáva. Alternatívne sa vychádza z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu.

Trestnoprávna a občianskoprávna rovina

Poškodzovanie cudzej veci má svoju trestnoprávnu, aj občianskoprávnu rovinu. Jednak je páchateľ trestne zodpovedný za spáchanie trestného činu a môže mu byť zo strany štátu udelený trest.

Zároveň, samotné udelenie trestu nezbavuje páchateľa povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, čo predstavuje občianskoprávnu rovinu.

Nie je vylúčená ani situácia, kedy pôjde o čin, ktorý má známky trestného činu, ale páchateľ nebude napríklad trestne zodpovedný alebo nepoškodil cudziu vec úmyselne. V rovine trestnoprávnej páchateľ bude oslobodený. To opäť nevylučuje povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.

Právne dopady náhrady škody

Náhradou spôsobenej škody jednak páchateľ splní svoj záväzok, a rovnako môže mať nahradenie škody pozitívny dopad na trestné konanie.

Trestné stíhanie je možné podmienečne zastaviť, ak ide o prečin, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov (napr. aj pri základnej skutkovej podstate trestného činu poškodzovanie cudzej veci) v prípade, ak sa páchateľ prizná a nahradí spôsobenú škodu, uzavrie s poškodeným dohodu o náhrade alebo urobil potrebné kroky na náhradu škody. Takýto procesný postup je možný aj bez súhlasu poškodeného.

Trestné stíhanie je možné zastaviť schválením zmieru, ktorý uzavrie obvinený a poškodený, ak (okrem iného) nahradil škodu, urobil opatrenia na náhradu škody alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom. Tento postup je možno tiež iba v prípade trestných činov, pri ktorých horná hranica neprevyšuje päť rokov.

Možnosti uzavretia zmieru

Prokurátor, sudca, poškodený, ale aj obvinený môže iniciovať zmierovacie konanie pred probačným a mediačným úradníkom, vykonávajúcim činnosť na základe zákona o probačných a mediačných úradníkoch. Probačný a mediačný úradník vytvára medzi poškodeným a obvineným vhodné podmienky, za zachovania nestrannosti a dôvernosti, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu zmieru, predmetom ktorého má byť prioritne náhrada škody. Nie sú vylúčené aj ďalšie body, ktoré považujú účastníci takéhoto konania za podstatné, napríklad ospravedlnenie, nahradenie nemajetkovej ujmy a pod. Takéto konanie je viazané na trestné konanie a jeho fázy.

Bez ohľadu na štádium trestného konania, na fakt, či trestné konanie vôbec bolo začaté alebo preukázané konkrétnej osobe, poškodený a osoba, ktorá škodu mala spôsobiť, majú možnosť sa kedykoľvek pokúsiť o zmier prostredníctvom mediátora, vykonávajúceho činnosť na základe zákona o mediácii. Mediátor má oprávnenie riešiť všetky občianskoprávne, obchodnozáväzkové, pracovnoprávne a rodinné spory. Náhrada škody spadá pod spor občianskoprávny. V prípade, potreby použitia dohody o náhrade škody dosiahnutej pred mediátorom v trestnom konaní, v závislosti od obsahu dohody a zákonných požiadaviek na možnosť podmienečného zastavenia alebo zastavenia trestného stíhania, bude musieť dohoda prejsť formálnym procesom v trestnom konaní.

Samotný fakt, že zmier nebol dosiahnutý pred probačným a mediačným úradníkom, žiadnym spôsobom negatívne nevplýva a nemôže vplývať na možnosť postupovať podľa trestného poriadku vo vzťahu k možnosti zastavenia trestného stíhania. Rovnako nespornou výhodou mediácie vedenej mediátorom je, že sa nemusí obmedzovať iba predmet trestného konania, ale môže sa venovať aj sekundárnym otázkam.

Návrh na mimosúdne riešenie

Osoba, ktorej bol poškodený majetok, alebo osoba ktorá škodu spôsobila, má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie. Obsah mediačného konania zostáva neznámy aj orgánom činným v trestnom konaní a súdu.

Podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Štát, rovnako ako iné právne subjekty (fyzické a právnické osoby), zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri výkone verejnej moci. Postup náhrady takejto škody sa riadi ustanoveniami osobitného zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Kto a kedy nesie zodpovednosť za škodu

Štát nesie zodpovednosť za každú škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom.

Za orgán verejnej moci sa považuje každý štátny orgán, ale tiež orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Za výkon verejnej moci je potrebné považovať rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

Predbežné prerokovanie nároku

Ak sa ktokoľvek domáha náhrady škody voči štátu, je nevyhnutné takýto nárok vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

V žiadosti musí byť uvedené, kto náhradu škody žiada, akej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku domáha, opis spôsobu vzniku škody a čoho sa poškodený domáha.

V prípade, ak príslušný orgán takýto deklarovaný nárok poškodeného neuspokojí, alebo ho uspokojí iba čiastočne, je možné obrátiť sa na súd.

Spôsob a rozsah náhrady škody

Okrem samotnej škody a ušlého zisku, je v odôvodnených prípadoch možné žiadať aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Pritom sa prihliada na osobu poškodeného, jeho dovtedajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. Zohľadňuje sa tiež závažnosť ujmy a okolnosti vzniku, závažnosť následkov, ktoré poškodenému vznikli nielen v súkromnom živote, ale aj spoločenskom uplatnení.

Mimosúdna obrana

Poškodená osoba, ale aj štát, má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v prípade, ak je vedené konanie o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Je potrebné upozorniť, že prípadná dohoda, ktorá by bola výsledkom mediácie o náhrade škody, podlieha zverejneniu v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

V príspevku stručne a v prehľadnej forme prinášame rozdiel medzi mediačným konaním a rozhodcovským konaním, inak známym ako arbitráž. Základný rozdiel je potrebné poznať z dôvodu, že mediátorom sú častokrát vyčítané menšie právomoci, ako strany sporu predpokladali. Uvedené je mnohokrát spôsobené nesprávnym výberom (ale nesprávnou kombináciou) alternatívneho spôsobu riešenia sporu.

Mediácia

Mediačné konanie upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Ide o neformálne konanie, ktoré je vedené nezávislou a nestrannou osobou – mediátorom, a má za cieľ vytvoriť stranám sporu vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, ktoré zohľadňuje ich záujmy. V praktickom význame ide o asistované vyjednávanie podmienok zmieru za aktívnej účasti mediátora.

Základným predpokladom začatia mediácie je vôľa strán sporu začať mediačné konanie a následná vôľa strán sporu vyriešiť konkrétny spor spôsobom dohodnutým na mediácii. Vychádzajúc z uvedeného princípu, dosiahnutie záverečnej dohody nemožno mediátorom garantovať.

Mediáciou možno riešiť všetky spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, vrátane sporov cezhraničných. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že mediácia, ktorej výsledkom je písomná dohoda – zmier medzi stranami sporu, môže byť vedená pri všetkých vzťahoch, s ktorými legislatíva nevylučuje stranám sporu voľne nakladať. Touto formou nemožno riešiť napríklad uzavretie manželstva, osvojenie dieťaťa alebo uloženie trestu za trestný čin.

Rozhodcovské konanie

Rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na ktorom môžu byť riešené všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Rozhodca nemôže rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia a spory, ktoré vznikajú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Základným predpokladom arbitráže je, že sa strany sporu dohodnú, že zveria kompetenciu rozhodnúť ich spor rozhodcovskému súdu, resp. určenému rozhodcovi.

Rozdiel medzi arbitrážou a mediáciou

Obe formy riešenia sporov možno radiť pod formy alternatívneho riešenia sporov, a teda pod sústavu mimo štátneho súdneho systému. Tak rozhodca, ako aj mediátor, nemajú prenesenú výkonnú štátnu moc. Ide o súkromné podnikateľské subjekty.

Zatiaľ čo na začatie súdneho konania (na štátnom súde) sa nevyžaduje obojstranná vôľa strán sporu – postačuje žaloba jednej zo strán (druhá strana sporu je zapojená nedobrovoľne), na rozhodcovské aj mediačné konanie sa vyžaduje vôľa všetkých strán sporu.

Základným rozdielom medzi mediáciou a arbitrážou je, že dohodou strán sporu o predložení veci na rozhodnutie rozhodcovi sa strany sporu vzdávajú možnosti ovplyvniť výsledné rozhodnutie a budú sa musieť podvoliť rozhodnutiu rozhodcu. Takéto rozhodnutie sa stáva záväzným a vykonateľným bez ohľadu na to, či sa strany sporu s konečným rozhodnutím stotožňujú alebo nie.

Naproti tomu, dohodou o začatí mediácie sa strany sporu nevzdávajú práva ovplyvniť výsledok mediácie. Zverujú právomoc mediátorovi viesť mediačné konanie, ktoré má strany sporu doviesť ku konsenzu, prípadne aspoň ku kompromisu. Napriek tomu, že v závislosti od dojednaných podmienok vedenia mediácie má mediátor v určitej forme právo vysloviť svoj subjektívny názor alebo navrhnúť možnosti riešenia sporu, nemá právo strany sporu nútiť ním navrhované riešenie prijať, ani spor autoritatívne rozhodnúť.

V skratke možno definovať, že pri rozhodcovskom konaní sa strany sporu vzdávajú práva ovplyvniť proces aj výsledné rozhodnutie, zatiaľ čo pri mediácii strany sporu spolurozhodujú o procese mediácie, a zároveň majú plne v rukách výsledok mediácie. Minimálne v rovine autonómie ich rozhodnutia o pristúpení alebo nepristúpení k vyjednaným podmienkam riešenia sporu.

Rozdiel medzi týmito dvoma inštitútmi sa prejavuje v účele konaní. Mediačné konanie je zamerané na záujmy strán sporu a hľadanie obojstranne prijateľného riešenia, zatiaľ čo rozhodcovské konanie je zamerané na právne posúdenie sporu. Rozhodcovské konanie garantuje výsledné rozhodnutie, mediačné konanie takúto garanciu neposkytuje.

Príkladom môže byť dodávateľsko-odberateľský vzťah a neuhradené faktúry. Zatiaľ čo účelom rozhodcovského konanie je posúdenie, ktorá strana sporu je v práve a vydanie rozhodnutia o povinnosti uhradiť dlh v určenej lehote, pri mediačnom konaní sú zohľadňované aj osobitné skutočnosti, ako vôľa dlh splatiť, finančné a časové možnosti splatenia dlhu, možnosti novácie záväzku a ďalšie. A na základe týchto okolností je dojednaná výsledná a realizovateľná dohoda.

Čo sa týka účinnosti rozhodcovského rozsudku – takéto rozhodnutie je záväzné a vykonateľné, tzn. môže slúžiť ako exekučný titul. Mediačná dohoda – dohoda, ktorá je výsledkom mediácie, s ohľadom na autonómiu strán sporu, môže byť spísaná vo forme (obyčajnej) záväznej dohody alebo vo forme notárskej zápisnice, kedy aj mediačná dohoda má formu exekučného titulu. Rovnako je to v prípade, ak je mediačná dohoda predložená súdu alebo rozhodcovskému súdu na schválenie zmieru. Vtedy sa mediačná dohoda stáva súčasťou rozsudku, ktorým je schválený zmier.

Kombinácia mediácie a rozhodcovského konania

S ohľadom na zmluvnú voľnosť strán sporu nie je vylúčená ani kombinácia mediačného a rozhodcovského konania. Strany sporu sa môžu záväzne dohodnúť, že sa spor pokúsia vyriešiť mediáciou a pokiaľ mediačné konanie nebude úspešné, predložia spor na rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Je pritom vylúčené, aby v totožnej veci vystupovala ako mediátor a rozhodca totožná osoba. Prípustné sú aj ďalšie dojednania, ktoré neodporujú zákonu.

Návrh na mimosúdne riešenie

Každá fyzická aj právnická osoba má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Autori a ich diela požívajú osobitnú právnu ochranu, najmä na základe Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. Tento zákon sa vzťahuje na všetky vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu a tiež v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Zákon neopomína ani počítačové programy a databázy. Chráni práva a oprávnené záujmy nielen autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového alebo audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa.

Čo je predmetom autorského práva

Predmetom autorského práva je každé dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy. Musí spĺňať požiadavku na jedinečnosť z pohľadu výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľnú zmyslami. Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel, forma jeho vyjadrenia alebo miera jeho dokončenia.

Čo sa za predmet autorského práva nepovažuje? Najmä myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Tiež texty právnych predpisov a úradných alebo súdnych rozhodnutí, štátne a obecné symboly, znalecké posudky a podobne.

Kedy autorské právo vzniká

Právo autora vzniká v momente vytvorenia diela. Zákon nevyžaduje žiadnu registráciu diela, ani povolenie na jeho vytvorenie. Zároveň nie je rozhodujúce, v súvislosti s akou činnosťou toto dielo vzniklo. Či ako súčasť vlastnej umeleckej činnosti, podnikania, výskumu, štúdia, zamestnania.

K dielu, resp. označeniu diela je možné umiestniť symbol ©, príp. text upozorňujúci na autorské právo.

Autorské práva v krajinách EÚ sú chránené 70 rokov po smrti autor (príp. od smrti posledného spoluautora). V krajinách mimo EÚ, ktoré podpísali Bernský dohovor, trvá minimálne 50 rokov po smrti autora. Dĺžka je závislá od legislatívy konkrétneho štátu.

Aké má autor práva

Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva autora a výhradné majetkové práva.

Pod výhradnými osobnostnými právami autora rozumieme najmä právo na samotné autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení alebo nezverejnení diela, právo na označenie autora alebo na nedotknuteľnosť diela. Týchto práv sa autor nemôže vzdať, ani previesť na iného a smrťou autora zanikajú. Nikto si po smrti autora nesmie prisvojiť autorstvo k dielu.

Výhradné majetkové práva zahŕňajú právo použiť dielo a udeliť súhlas na použitie. Za každé použitie diela má autor právo na odmenu. Ani majetkové práva nie sú prevoditeľné, nemožno sa ich vzdať alebo nemôžu byť postihnuté exekúciou. Sú ale predmetom dedičstva.

Ochrana autorského práva

Autor, ktorý sa domnieva, že bolo zasiahnuté do jeho práv, alebo takýto zásah hrozí, sa môže domáhať najmä:

• určenia svojho autorstva
• zákazu ohrozenia svojho práva
• zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva
• odstránenie následkov zásahu do autorského práva
• náhrady nemajetkovej ujmy
• náhrady škody
• vydania bezdôvodného obohatenia.

Správa práv a riešenie sporov

Správu práv autorov vykonáva nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy. Licenciou na výkon organizácie kolektívnej správy disponuje napríklad Slovenská asociácia producentov v audiovízii, LITA, autorská spoločnosť, OZIS – Ochranné združenie interpretov Slovenska, SLOVGRAM alebo SOZA.

Z dôvodu, že organizácie kolektívnej správy majú zákonom zverené právomoci a oprávnenia, zákon im definuje aj určité postupy pre riešenie sťažností a sporov.

Autorský zákon definuje, že organizácie kolektívnej správy môže využiť na riešenie sporov s inou organizáciou kolektívnej správy, nositeľom práv, používateľom alebo právnickou osobou združujúcou používateľov postupy podľa zákona o rozhodcovskom konaní alebo zákona o mediácii. Organizácia kolektívnej správy iniciuje na riešenie sporov s právnickou osobou združujúcou používateľov mediáciu podľa zákona o mediácii.

Ak ide o riešenie sporu s nositeľom práv, používateľom alebo právnickou osobou združujúcou používateľov, organizácia kolektívnej správy je povinná vždy sa pokúsiť o riešenie tohto sporu predovšetkým dohodou.

Súdne a mimosúdne riešenie

Autori, prípadne subjekty vykonávajúce správu nad autorskými právami, majú právo obrátiť sa na súd, ktorý môže priznať uvedené práva na ochranu autorských práv. Autor sa môže domáhať nielen práv vyplývajúcich z autorského zákona, ale aj z licenčnej zmluvy, ak bola uzavretá.

Mimosúdna obrana

Autor, správca práv alebo iná osoba zainteresovaná v prípadnom autorskom spore, má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Má súd právo nariadiť predaj bytu bez vôle vlastníka bytu, ak vlastník bytu svojim konaní zasahuje do práv susedov?

Práva a povinnosti vlastníkov bytov

Byt, ale aj nebytový priestor, má každý vlastník povinnosť udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Najmä byt udržiavať a opravovať. Zároveň to musí robiť na vlastné náklady a pri užívaní bytu, pri jeho udržiavaní a zmenách, a tiež pri prenajatí bytu nesmie rušiť a ohrozovať ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

V prípade, ak správca bytového spoločenstva, jeho zástupca, alebo osoba oprávnená na výkon opravy a údržby požiada o vstup do bytu alebo nebytového priestoru, vlastník je povinný umožniť takýto vstup, na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere. Ak by toto neumožnil, zodpovedal by za škody, ktoré by jeho nečinnosťou vznikli.

Úpravy bytu alebo nebytového priestoru nie je možné vykonávať, ak by tým ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu. Tiež, ak by tým menil vzhľad domu bez súhlasu ostatných vlastníkov.

Každý vlastník bytu má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondov. S vlastníctvom bytov a nebytových priestorov  je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku. Tieto spoločné časti má vlastník a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, právo užívať.

Ďalšie práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ustanovuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Súdom nariadený predaj bytu alebo nebytového priestoru

Súd má právo nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru, za splnenia nasledovných podmienok:

1. vlastník svojim konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome;
2. intenzita zásahu obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené súdom;
3. niektorý z vlastníkov alebo spoločenstvo vlastníkov podal na súd dôvodný návrh na nariadenie predaja bytu alebo nebytového priestoru.

Mimosúdna obrana

Vlastník alebo spoločenstvo vlastníkov, ktorých práva mali byť porušené alebo sú porušované, majú právo iniciovať s označeným rušiteľom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Mediačné konanie je možné začať aj po podaní žaloby na súd a súdne konanie ukončiť zmierom.

Súdna obrana

V prípade, ak možnosť mimosúdnej dohody zlyhala a je nevyhnutné podať návrh na nariadenie predaja bytu, je možné nechať sa právne zastúpiť advokátom. Advokátov registruje Slovenská advokátska komora.

Pre osoby v materiálnej núdzi poskytuje bezplatnú právnu pomoc Centrum právnej pomoci. Pod právnou pomocou možno rozumieť aj mediačné služby.

pozri tiež Ochrana zo strany obce pri susedských sporoch

Praktické príklady, kedy súd nariadil predaj bytu

Krajský súd Banská Bystrica, 13Co/38/2020:

„Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že  žalovaná dlhodobo  narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, a to  rušením nočného kľudu (vykonávaním stavebných prác v byte žalovanej vo večerných a v nočných hodinách, svietením svetla zo svetlometu z okna žalovanej  do bytov ostatných vlastníkov bytov), hlasnou hudobnou produkciou v denných hodinách, opakovaným vytápaním bytu nielen  žalobkyne, ale aj  bytu vo vlastníctve Márie B., v dôsledku čoho vzniká škoda na majetku žalobkyne i Márie B., žalovaná ohrozuje  bezpečnosť ostatných vlastníkov bytov (napr. založením otvoreného ohňa v byte z dôvodu pálenia šišiek, resp. papierov,  vypadnutím sklenených výplní z okien bytu žalovanej, pričom došlo ku  skratovému konaniu žalovanej s prejavmi suicidiálneho správania prezentovaného verejne), ďalej žalovaná porušuje dobré mravy v dome, a to arogantným správaním voči ostatným vlastníkov bytov, používaním vulgárnych nadávok, žalovaná taktiež poškodzuje  byt v jej vlastníctve, ktorý je v dezolátnom stave i spoločné priestory v dome (vystriekaním steny v pivničných priestoroch vodou, v dôsledku čoho voda zatiekla do pivníc ostatných vlastníkov bytov).“

Okresný súd Bratislava II, 12C/20/2017:

„Z  citovaných  zákonných  ustanovení  a  vykonaného  dokazovania  vyplýva,  že  žalovaná  opakovane  a neprimerane  svojím  konaním  zasahuje  do  výkonu  vlastníckeho  práva  ostatných  vlastníkov  bytov  a nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje ich výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo porušuje ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, najmä tým, že na požiadanie,  na  nevyhnutný  čas  a  v  nevyhnutnej  miere  neumožňuje  vstup  do  bytu  alebo  nebytového priestoru  správcovi  a  osobe  oprávnenej  vykonávať  opravu  a  údržbu  za  účelom  vykonania  obhliadky alebo opravy plynového zariadenia, meračov tepla ako aj ďalších meracích zariadení. Žalovaná zároveň svojim konaním narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov a ohrozuje ich bezpečnosť, pričom neprimeraným  spôsobom  obťažuje  ostatných  vlastníkov  hlukom  a  zápachom,  čím  sú  plne  naplnené predpoklady rozhodnutia súdu stanovené v §11 ods. 5 ZOVB.11.  Vzhľadom  na  uvedené,  keď  žalovaná  neprejavila  žiadny  záujem  na  riešení  vzniknutej  situácie a  neposkytla  ostatným  vlastníkom  bytov  a  nebytových  priestorov  ako  ani  správcovi  bytového  domu potrebnú  súčinnosť  a  sústavne  dlhodobo  ohrozuje  a obmedzuje nerušený  výkon  vlastníckych  práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, súd rozhodol ta nerušený  výkon  vlastníckych  práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a nariadil predaj bytu č. XX nachádzajúcom sa na ulici X. Č.. X, na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, v obci J. – C. Č. O..12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd o nariadení predaja bytu“

Okresný súd Veľký Krtíš, 3C/76/2016:

Vykonaným  dokazovaním,  najmä  z  výsluchu  svedkov,  samotného  žalovaného,  štatutárneho zástupcu  žalobcu  ako  aj  z  predložených  listinných  dôkazov  súd  zistil,  že  vlastníci  bytov  správanie žalovaného namietajú a sťažujú sa sústavne najmä od roku 2015. Z obsahu sťažností vyplýva, že žalovaný opakovane narušuje ich pokojné bývanie, keď požíva alkoholické nápoje spolu so svojou družkou, pod ich vplyvom v denných, ale najmä v nočných hodinách vykrikuje, nadáva, používa vulgárne výrazy, búcha, pričom v bytovom dome bývajú aj rodiny s deťmi a aj starší občania, či dôchodcovia. Vzhľadom na vzniknutú situáciu bolo správanie žalovaného ako aj konflikty medzi žalovaným a ostatnými vlastníkmi  bytov  prejednávané  Okresným    úradom  Veľký  Krtíš,  odborom  vnútornej  správy  v rámci priestupkových  konaní,  tiež  v  blokovom  konaní  Mestskou  políciou  Veľký  Krtíš  ako  aj  Obvodným oddelením PZ Veľký Krtíš. Správanie žalovaného, ktorým sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov bolo aj predmetom zhromaždenia vlastníkov bytov žalobcu dňa 22. 02. 2016, ktorí jednoznačne rozhodli, aby žalobca podal predmetnú žalobu proti žalovanému. Súd mal preukázané, že byt žalovaného sa nachádza na 4. poschodí, pričom z výsluchu svedkov vyplynulo, že žalovaný pod vplyvom alkoholu v noci alebo cez deň vykrikuje, nadáva, vodí si do bytu bezdomovcov, s ktorými v byte požívajú alkoholické nápoje, nedodržiavajú zásady hygieny a slušnosti, správa sa nevhodne k ostatným vlastníkom bytov, ktorí sa ho dokonca boja. Tiež družka žalovaného v byte vrieska, mláti so všetkým čo jej príde do ruky, správa sa agresívne a vulgárne. Takéto správanie žalovaného trvá najmenej dva roky. Tým žalovaný opakovane a sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, keď v denných aj v nočných hodinách, ako bolo už uvedené vykrikuje, pričom používa vulgárne slová a búcha v byte, ktoré zvuky vnímajú veľmi rušivo najmä vlastníci bytov, ktorí bývajú v bytoch na poschodí pri žalovanom alebo sa ich byty nachádzajú pod bytom žalovaného, čo potvrdili svedkovia Z., V., T..13. Súd zdôrazňuje, že hoci je žalovaný vlastníkom predmetného bytu, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou, v súlade s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka je pre neho ako vlastníka bytu, ako nositeľa subjektívneho vlastníckeho práva, daný zákonný obsah vlastníckeho práva, na základe ktorého má ako vlastník právnu možnosť jednak vec držať, užívať, disponovať s ňou na základe vlastného rozhodovania. Pritom však s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov, je však ako vlastník bytu povinný správať sa tak, aby svojim konaním ostatných vlastníkov bytov neobmedzoval vo výkone ich vlastníckeho práva a to tým, že by sústavne narušoval ich pokojné bývanie a porušoval dobré mravy v dome. V odseku 11. Odôvodnenia tohto rozsudku súd poukázal na to, že predmetom Zákona o vlastníctve bytov sú okrem iného aj vzájomné vzťahy vlastníkov bytov a v zmysle § 11 ods. 1 je vlastníkovi  uložená  povinnosť  konať  tak,  aby  pri  nakladaní  s  bytom  v  dome  nerušil  a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych práv a v § 11 ods. 5 je vymedzená sankcia za to, ak vlastník svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov, za zákonom stanovených závažných okolností, ktorou je nariadenie predaja bytu súdom. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov tým, že v byte pod vplyvom alkoholu vykrikuje a to cez deň aj v noci, vulgárne nadáva, ruší nočný kľud, uráža ostatných vlastníkov  bytov,  búcha,  čím  ako  vlastník  bytu  ruší  a  ohrozuje  vlastníkov  bytov  v  bytovom  dome, ktorí nemôžu riadne svoje byty užívať. Okrem toho si vodí do bytu bezdomovcov, s ktorými požívajú alkoholické nápoje, pod ich vplyvom sú hluční, vulgárni, ohrozujú ostatných vlastníkov bytov a rušia ich aj zápachom a znečisťuje smradom spoločné priestory. Žalovaný bol upozornený na uvedený stav, bol vyzvaný, aby sa pokúsil túto situáciu riešiť, bol pozvaný na zasadnutia orgánov žalobcu, kde prisľúbil zlepšenie svojho správania. Z dokazovania však vyplynulo, že svoje sľuby nedodržiava, a opakovane, takmer denne prípadne ako sám uviedol 3 krát týždenne, svojim správaním napĺňa obsah citovaného ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov. Hoci žalovaný tvrdil, že nastúpil na protialkoholickú

liečbu, súd však neuveril žalovanému v tom, že má záujem sa liečiť, pretože psychiatra vyhľadal len v deň súdneho pojednávania, hoci mu súd doporučil tak urobiť ešte pred otvorením pojednávania v septembri 2016 a deň pred pojednávaním bol žalovaný znovu pod vplyvom alkoholu a dopúšťal sa všetkých konaní, ako v minulosti.14.  Žalovaný  na  pojednávaní  tvrdil,  že  zmenil  svoje  správanie,  prestal  požívať  alkoholické  nápoje, upustil od zásahov do pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov, súd by však na túto skutočnosť nemohol prihliadnuť, vzhľadom na to, že žalovaný by od svojho protiprávneho konania mohol v čase súdneho konania a rozhodnutia súdu skutočne upustiť, či už účelovo, alebo objektívne, tým by však bola znemožnená reálna ochrana vlastníckych práv ostatných vlastníkov v zmysle § 11 ods. 5 Zákona o  vlastníctve  bytov.  Súd  poukazuje  na  to,  že  v  prípade,  ak  by  súd  prihliadol  na  zmenu  správania žalovaného počas súdneho konania, tento by ako vlastník bytu tak nebol postihnutý za opakované a dlhodobo trvajúce nežiaduce a rušivé správanie voči ostatným vlastníkom bytov a to len preto, že by tento protiprávny stav netrval aj v čase rozhodnutia súdu. Tým by fakticky bolo znemožnené takéhoto vlastníka bytu postihnúť a tým by účel citovaného ustanovenia Zákona o vlastníctve bytu bol znegovaný. Ako však vyplynulo z dokazovania, žalovaný nezmenil fakticky svoje správanie, svojim správaním i naďalej zasahuje do vlastníckych práv ostatných vlastníkov a to tým, že pod vplyvom alkoholu narušuje ich pokojné bývanie v denných ale najmä v nočných hodinách, hoci je povinný správať sa tak, aby ostatní vlastníci bytov neboli vo výkone svojho vlastníckeho práva obmedzovaní. Preto súd dospel k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná, žalobca nariadenie predaja bytu skutkovo odôvodnil a preukázal, že žalovaný ako vlastník bytu svojím správaním a konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov v dome a závažným spôsobom obmedzuje výkon ich vlastníckeho práva tým, že sústavne, hrubo narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov. Z dôvodu, že súd vyhovel primárnemu petitu žalobcu, o sekundárnom petite, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa pri užívaní predmetného bytu konania a to hlasitého vykrikovania, búchania, rušenia nočného pokoja a konania, ktorým sa porušujú dobré mravy, súd nerozhodoval. Súd konštatuje, že obsah sekundárneho petitu by ani neviedol k náprave, pretože jeho výkon by bolo možné zabezpečiť v zmysle § 192 Exekučného poriadku len ukladaním pokút, až do úhrnnej sumy 30 000,-Eur, žalovaný je však nezamestnaný a pokuty, ktoré by mu boli uložené súdnym exekútorom, by boli nevymožiteľné a minuli by sa účinku.15.

Praktické príklady, kedy súd nenariadil predaj bytu

Okresný súd Banská Bystrica, 7C/18/2012:

„V zmysle zákona je vlastníkom vecí, príp. iným osobám poskytovaná ochrana proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Ak ide o zásahy, ktoré neprekračujú mieru primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, nie je to neoprávnený zásah. Pokiaľ ide o rušenie  napr. hlukom alebo pachom, treba vziať do úvahy intenzitu hluku alebo pachu, ako aj to, či ide o takéto rušenie jednorazové, opakované, úmyselné alebo pod., pričom toto treba hodnotiť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. V prípade, že ide o také rušenie, ktoré je nad mieru primeraným pomerom, vždy je možná obrana voči vlastníkovi – odporcovi domáhať  sa  toho,  aby  mu  súd  uložil  povinnosť  zdržať  sa  presne  vymedzeného  rušenia,  t.  j.  napr. obťažovaniu hlukom alebo pachom. Navrhovatelia sa nedomáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa určitých úkonov, ktoré podľa ich tvrdenia ich obmedzujú v ich vlastníckych právach, t. j. zasahujú do výkonu ich vlastníckych práv tým, že ich obmedzujú alebo znemožňujú vo výkone vlastníckych práv. Navrhovatelia sa  domáhali  v súlade s § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb., aby súd nariadil predaj bytu odporcu vzhľadom na jeho správanie, čo môže nariadiť súd vtedy, ak by odporca hrubo poškodzoval byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory a príslušenstvo.

Súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k hrubému poškodzovaniu týchto priestorov. Ďalej súd môže nariadiť predaj bytu v prípade, že by odporca porušoval dobré mravy v dome, alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozoval bezpečnosť alebo porušoval dobré mravy v dome. Súd má za to, že takéto skutočnosti v konaní odporcu neboli preukázané v takej miere a intenzite, že by to malo za následok vyhovenie návrhu na nariadenie predaja bytu. Súd z vykonaného dokazovania, vrátane dotazu na políciu nezistil, že by v konaní odporcu boli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by mohli ohrozovať bezpečnosť iných vlastníkov bytov. Odporca po začatí konania tiež urobil určité opatrenia s tým, aby nedochádzalo k narušovaniu pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov tým, že obmedzil vo svojom byte návštevy, zároveň ako bolo preukázané, odporca už neruší nočný kľud, nechodí za ním toľko návštev, ktoré by susedov obťažovali, tiež si opravil zámok na dverách a svoj byt uzamkýna. Na spoločnej chodbe boli síce v poslednom čase nájdené prázdne plastové fľaše, avšak toto znečistenie nie je v takom rozsahu, aby to zasahovalo do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov do takej miery, ktorá by zodpovedala rozhodnutiu súdu o nariadení predaja bytu a príslušenstva.“

Okresný súd Martin, 7C/12/2014:

„Podľa  §  11  ods.  5  Zákona  č.  182/1993  Z. z.  ak  vlastník  bytu  alebo  nebytového  priestoru  v dome svojim konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné  nebytové  priestory,  príslušenstvom,  alebo  sústavne  porušuje  pokojné  užívanie  vlastníkov bytov, porušuje dobré mravy v dome alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.

Súd  vychádzajúc  z  citovaného  zákonného  ustanovenia,  vzhľadom  na  vykonané  dokazovanie  návrh navrhovateľky  zamietol,  lebo  táto  neuniesla  dôkazné  bremeno.  Nepreukázala,  že  by  sa  odporkyňa správala takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval nariadenie predaja jej bytu. Z vykonaného rozsiahleho dokazovania  podľa  názoru  súdu  vyplynul  opak,  teda  že  navrhovateľka  sa  neprimerane  správa  voči odporkyni.  Ruší  jej  pokojné  užívanie  bytu  a  tiež  ruší  aj  obyvateľov  blízkych  bytov,  čo  jednoznačne svedkovia  preukázali  vo  svojich  výpovediach.  Takéto  jej  správanie  bolo  preukázané  aj  právoplatným rozhodnutím o priestupku. Z celého konania podľa názoru súdu vyplynulo, že navrhovateľka má určité zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú v jej neprimeraných reakciách. Tieto sa bezdôvodne zamerali na odporkyňu. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne ako aj v ich vzájomných súvislostiach návrh navrhovateľky ako nepreukázaný zamietol.“

Čo je to diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie alebo neoprávnený postih a aké možnosti právnej obrany proti takémuto konaniu definuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou – antidiskriminačný zákon.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Zásada rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu:

• pohlavia (vrátane diskriminácie z dôvodu tehotenstva alebo materstva alebo z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie)
• náboženského vyznania alebo viery (vrátane, ak je dôvodom na diskrimináciu vzťah k osobe určitého náboženského vyznania)
• príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine (vrátane, ak je dôvodom na diskrimináciu vzťah k osobe určitého rasového, národnostného alebo etnického pôvodu)
• zdravotného postihnutia (vrátane predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo ak by u osoby na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím)
• veku
• sexuálnej orientácie
• manželského stavu alebo rodinného stavu
• farby pleti
• jazyka
• politického alebo iného zmýšľania
• národného alebo sociálneho pôvodu
• majetku
• rodu alebo iného postavenia
• z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti

Zákon definuje povinnosť prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva rovnako v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou, t. j. prevenčná povinnosť.

Pri posudzovaní, či je konanie diskriminačné, sa neprihliada na prípadné mylné domnienky porušovateľa v dôvodoch na diskrimináciu práv dotknutej osoby. A teda, ak sa osoba dopúšťala diskriminácie napríklad z dôvodu sexuálnej orientácie, no dodatočne sa zistí, že domnienka o sexuálnej orientácii bola mylnou, postihuje sa takéto konanie rovnako, ako keby táto domnienka bola pravdivá.

Čo je to diskriminácia

Pod pojmom diskriminácia je potrebné rozumieť priamu, aj nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih. Za diskrimináciu sa tiež považuje pokyn alebo nabádanie na diskrimináciu.

Priamou diskrimináciou je také konanie (vrátane opomenutia konania, tzn. nekonanie, keď sa konať má), kedy sa s diskriminovanou osobou zaobchádza menej priaznivo v porovnaní s inou osobou v porovnateľnej situácii. Pre porovnanie situácie postačuje aj, že s inou osobou sa odlišne zaobchádzalo v minulosti alebo by sa s ňou odlišne mohlo zaobchádzať.

Nepriamou diskrimináciou sa rozumie navonok všeobecný predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré nepriamo znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou. To neplatí, pokiaľ týmito aktmi sú sledované oprávnené záujmy, sú primerané a nevyhnutné, a zároveň sú objektívne odôvodnené.

Pod pojmom obťažovanie zákon definuje také správanie, ktoré má za dôsledok (alebo môže mať za dôsledok) zastrašujúce, nepriateľské, zahanbujúce, ponižujúce, potupujúce, zneucťujúce alebo urážajúce prostredie, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Za sexuálne obťažovanie sa považuje verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Pokynom na diskrimináciu je každé konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

Nabádaním na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

Za neoprávnený postih sa považuje každé konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé alebo priamo súvisí s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby, s podaním svedeckej výpovede alebo vysvetlenia vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania alebo so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

Diskriminovanou môže byť aj právnická osoba, ak ide o diskrimináciu v súvislosti s osobami členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, alebo inej fyzickej osoby konajúcej v mene právnickej osoby.

Kedy je povinnosťou dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania

Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania má každý v oblasti pracovnoprávnych (a obdobných) právnych vzťahoch, v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Pod oblasťou pracovnoprávnych vzťahov je potrebné okrem faktického pracovného pomeru rozumieť aj oblasť prístupu k zamestnaniu, odbornému vzdelávaniu, a členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov.

Antidiskriminačný zákon sa nevzťahuje na:

• rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z podmienok vstupu a zdržiavania sa cudzincov na území Slovenskej republiky vrátane zaobchádzania s nimi, ktoré ustanovujú osobitné predpisy, okrem občanov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie, osôb bez štátnej príslušnosti a ich rodinných príslušníkov
• rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru; to neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu
• rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich prípravu na obranu štátu vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravu na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky a plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh

pozri tiež Šikana na pracovisku a možnosti obrany

Kedy je rozdielne zaobchádzanie prípustné

Prípustné je rozdielne zaobchádzanie, ak je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú. To ale iba za podmienky, že tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie a tento cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Taktiež je prípustné odlišné zaobchádzanie z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, ak sa jedná registrované cirkvi a náboženské spoločnosti (v postavení zamestnávateľa) a konkrétne náboženstvo alebo viera zamestnanej osoby tvorí základnú oprávnenú a odôvodnenú požiadavku na výkon povolania.

V určitých prípadoch je prípustné rozdielne zaobchádzanie aj z dôvodu veku, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Rovnako v systéme sociálneho zabezpečenia nie je diskrimináciou z dôvodu veku, ak ide rôzne vekové hranice na vznik nároku na dôchodok.

Prípustným odlišným zaobchádzaním je objektívne odlišné zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia v prístupe k zamestnaniu alebo podmienok na výkon určitých zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti.

Ďalšou oblasťou s prípustným a odôvodneným rozdielnym zaobchádzaním z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia je oblasť poisťovacích služieb, ak takéto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z rozdielnej miery rizika overiteľnej štatistickými alebo obdobnými údajmi a podmienky poisťovní sú primerané tomuto riziku.

O diskrimináciu z dôvodu pohlavia nejde ani v prípade:

• rozdielneho dôchodkového veku pre mužov a ženy;
• rozdielneho zaobchádzania pri ochrane tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien;
• rozdielneho zaobchádzania pri poskytovaní tovarov a služieb výlučne alebo prednostne príslušníkom jedného pohlavia, ak sleduje legitímny cieľ a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné.

Za diskrimináciu sa nepovažuje ani prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.

Právna ochrana

Každá osoba má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Ak sú tieto práva porušované alebo porušené boli, každý má právo obrátiť sa na súd a žiadať najmä:

• upustenie od konania porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania
• nápravu protiprávneho stavu
• poskytnutie primeraného zadosťučinenia
• vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu (ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená), v prípade nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti
• náhradu škody
• žiadať ochranu svojich práv mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie

Právo domáhať sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie patrí aj právnickej osobe, ktorej takéto oprávnenie priznáva osobitný zákon alebo ktorej cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou, ak mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem. Takáto právnická osoba môže zastupovať aj jednotlivca.

V sporoch medzi jednotlivcami sa možno priamo dovolávať zásady rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia, zakotvenej v práve Európskej Únie, tak v prípade „rovnakej práce“, ako aj„práce rovnakej hodnoty“ Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-624/19

Mimosúdna obrana

Osoba, ktorej práva mali byť porušené, má právo iniciovať s označeným rušiteľom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán. Mediačné konanie môže iniciovať aj tretia osoba, napríklad zamestnávateľ.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

V prípade, ak sa rozhodnete prenajať byt alebo dom, alebo naopak, ak uvažujete o tom, že si nehnuteľnosť prenajmete, je potrebné poznať jednotlivé zmluvné typy, na základe ktorých toto možno urobiť. Častokrát sa skloňujú pojmy nájom, prenájom, podnájom, výpožička, krátkodobý prenájom a ďalšie. V stručnosti vysvetlíme, aké možnosti právny poriadok prináša.

Nájomná zmluva

Klasický nájom upravuje Občiansky zákonník v § 663 a nasl. Pod pojmom nájom možno rozumieť odplatné prenechanie veci druhému, aby ju dočasne v dohodnutej dobe užíval alebo z nej bral úžitky. Na základe všeobecnej nájomnej zmluvy možno prenajať akúkoľvek vec, nie len nehnuteľnosť. Občiansky zákonník od § 685 definuje osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o prenájom bytu.

Komplikovaná podstata nájomného vzťahu a zvýšená právna ochrana, ak je predmetom nájmu byt, vyplýva z princípu, že prenajatá vec sa z praktického pohľadu stane nájomcovým domovom. Preto je takýto nájomný vzťah osobitne chránený (obdobne ako zamestnanec v pracovnoprávnych vzťahoch a spotrebiteľ pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv).

To sa najviac prejavuje v obmedzenej možnosti prenajímateľa vypovedať nájomnú zmluvu, prípadne v práve na náhradu bývania.

Zmluva o krátkodobom nájme bytu

Tento zmluvný inštitút je zjednodušenou formou prenájmu bytu, ak má nájom krátkodobý charakter, maximálne v trvaní 6 rokov. V zmluve musí byť jednoznačne uvedené, že sa nájom uzatvára podľa zákona o krátkodobom nájme bytu.

Táto zmluva prináša jednoduchšiu možnosť vypovedať zmluvu, menšiu právnu ochranu nájomcu a všeobecne odzrkadľuje krátkodobý charakter nájmu.

Výpožička

Zmluva o výpožičke sa vyznačuje svojou bezodplatnosťou. Zmluvou o výpožičke je možné prenechať do užívania aj nehnuteľnosť, nie je možné ale žiadať protihodnotu. Definovaná je v Občianskom zákonníku v § 659 a nasl.

Podnájomná zmluva

Na základe podnájomnej zmluvy rovnako jedna osoba druhej prenecháva do užívania byt alebo jeho časť. Osoba, ktorá byt dáva do podnájmu, ju ale nevlastní – má ju prenajatú. Preto podnájomný vzťah je závislý od vzťahu nájomného.

Typickým príkladom je, keď si jedna osoba prenajme byt a voľnú izbu dá do podnájmu ďalšej osobe. Výhodou je, že má právo vybrať si podnájomníka. Nevýhodou je, že celý záväzok vyplývajúci z nájomnej zmluvy znáša sama.

Čo sa deje s domácimi miláčikmi po rozchode alebo rozvode ich majiteľov? Domáce zvieratá majú v našom právnom poriadku osobitné postavenie, napriek tomu, že sú z právneho hľadiska považované za hnuteľné veci.

Domáce zvieratá po rozchode alebo rozvode

V prípade rozchodu alebo rozvodu páru, zákon vyžaduje upraviť určité oblasti. Najmä je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k spoločným maloletým deťom. Tiež je potrebné rozdeliť si majetok – či už bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (obligatórne) alebo podielové spoluvlastníctvo (fakultatívne). Pes, mačka alebo iný domáci miláčik je osobitnou kategóriou, pri ktorej sa síce uplatňujú ustanovenia o hnuteľných veciach, je ale nevyhnutné zohľadniť citový vzťah majiteľov k zvieraťu a zároveň citový vzťah zvieraťa k majiteľom.

„Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.“ § 119 ods. 3 Občianskeho zákonníka

V praxi to znamená, že sa na domáce zviera nazerá ako na vlastníctvo, ktoré môže byť výlučné vlastníctvo jedného z páru, spoločné podielové vlastníctvo alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak domáceho miláčika vlastní len jeden z páru, je problém s vlastníctvom po rozchode prakticky vyriešený. Nie je pritom vylúčená dohoda bývalých partnerov o návštevách alebo spoločnej starostlivosti.

V prípade, ak zviera patrí do podielového spoluvlastníctva, môže takýto vlastnícky stav zotrvať aj po rozchode a dohodnúť spoločnú starostlivosť. Tiež je možné spoluvlastníctvo dohodou zrušiť a domáci miláčik sa tak stane majetkom len jedného z majiteľov. Ani v takom prípade nie je vylúčená dohoda medzi bývalými partnermi.

Obdobne to je pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré ale na rozdiel od podielového spoluvlastníctva zaniká rozvodom manželstva a je nevyhnutné tento majetok vyporiadať. Konkrétnu otázku psa alebo mačky možno riešiť opätovne buď vlastníctvom len jedného z páru alebo môže byť zviera v podielovom spoluvlastníctve a spoločnej starostlivosti.

Zviera je člen rodiny, ktorého zákon za člena rodiny nepovažuje

Napriek tomu, že domáci miláčikovia sú vo väčšine prípadov z citového hľadiska považovaní za člena rodiny, zákon o rodine takúto úpravu ale neobsahuje. Zákon o rodine hovorí výlučne o ľudských členoch rodiny. Platne dohodnúť (alebo súdne nariadiť) striedavú starostlivosť alebo výlučnú starostlivosť s možnosťami stretávania sa je možné podľa zákona o rodine iba vo vzťahu k maloletým deťom. Nie vo vzťahu k domácemu miláčikovi.

Nie je vylúčené obdobnú úpravu dohodnúť v občianskoprávnej rovine, ktorá ale nebude mať účinky podľa zákona o rodine. A teda aj prípadné sankcie za nedodržanie takejto dohody sú prípustné iba podľa všeobecnej civilnoprávnej úpravy. Tento fakt ale neznamená neúčelnosť takejto dohody.

Vychádzajúc z princípu osobitného postavenia živého zvieraťa (§ 119 ods. 3 občianskeho zákonníka) nie je možná akákoľvek dohoda o zvierati, ale iba dohoda zohľadňujúca osobitný význam a hodnotu zvieraťa ako živého tvora, ktoré je schopné vnímať vlastnými zmyslami.

Podľa zákona si bývalí partneri môžu svoj bežný spoločný majetok rozdeliť rozpílením, ak sa na tom dohodnú. V prípade zvierat by takáto dohoda ale odporovala zákonu. A teda napriek tomu, že živé zviera je zo zákona považovaná za vec a vlastníctvo, nemá voči nemu vlastník absolútnu svojvôľu.

Trestnoprávna ochrana psov a mačiek

Búrlivé rozchody a rozvody môžu byť sprevádzané rôznymi úmyselnými naschválmi, napr. obídenie auta neverníka kľúčom alebo úprava „milovanej“ elektroniky krompáčom. Zatiaľ čo trestný zákon takéto „poďakovanie“ bývalému partnerovi môže postihovať s prihliadnutím na ustanovenia chrániace majetok, ak by takéto konanie smerovalo proti zvieraťu (spoločnému miláčikovi), zákon by takéto konanie hodnotil prísnejšie, napriek tomu, že je zviera považované za hnuteľnú vec.

Okrem trestného činu týrania zvierat má trestný zákon aj ďalšie paragrafy na ochranu zvierat – zanedbanie starostlivosti o zviera a organizovanie zápasov zvierat. Tieto ustanovenia je možné aplikovať v súvislosti so psami, mačkami, hospodárskymi zvieratami a chránenými živočíchmi.

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

V prípade potreby osobitnej dohody vlastníctva alebo starostlivosti o domáceho miláčika je možné pokúsiť sa vec vyriešiť mimosúdnou cestou – formou mediácie – so záväzným výsledkom.

Protistrane je možné navrhnúť mediáciu, a to vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý protistrane zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.