Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.[1]
Veci a financie patriace do BSM teda patria rovnako obom manželom, bez ohľadu na to, na koho bankovom účte sa nachádzajú alebo kto tieto veci a financie získal. Čo v prípade, ak jeden z manželov odmieta informovať druhého manžela o aktívach alebo mu ich sprístupniť?
Užívanie vecí v BSM
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. § 144 OZ
V prípade, ak počas trvania manželstva, resp. trvania BSM dôjde k nezhodám manželov o spôsobe užívania vecí v BSM (vrátane financií), môžu sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade nerozhoduje o zrušení BSM, ale o spôsobe užívania BSM.
Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. § 146 OZ
Vyporiadanie BSM
Ak dôjde k zániku BSM (rozvodom, zrušením súdom), je nevyhnutné BSM vyporiadať, a to dohodou alebo súdnym rozhodnutím, inak nastane nevyvrátiteľná právna domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ:
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Zabezpečenie výpisov z účtov
Jeden z najpotrebnejších a najfrekventovanejších dôkazov sú práve výpisy z bankových účtov, z ktorých možno zistiť skutočné obraty na účtoch manželov, poukázané príjmy aj výdavky na tieto účty.
Samotný fakt, že bankový účet je vedený na meno jedného z manželov neznamená, že prostriedky na tomto účte nepatria do BSM. Na druhej strane, nie každý príjem na tomto účte nevyhnutne musí byť predmetom BSM. Ak jeden z manželov obdržal do daru finančnú čiastku alebo ide o zdedenú čiastku, je z BSM vylúčená. Aby bolo ale možné posúdiť, či konkrétna suma patrí alebo nepatrí do BSM, je nevyhnutné mať o týchto pohyboch prehľad, pričom najspoľahlivejším dôkazom je výpis z bankového účtu.
V prípade, ak jeden z manželov odmieta súdu predložiť výpisy z účtov, je možné podať súdu návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku.
Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. § 345 ods. 1 Civilného sporového poriadku
Okrem zabezpečovacej funkcie plní zabezpečenie aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keby sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Skutočnosť, že nebude možné neskôr vykonať vôbec, možno odôvodniť napr. obavou, že žalovaný alebo iná osoba, ktorá má vo svojej dispozícií dôkazný prostriedok, ho zničí alebo, že by išlo o zabezpečenie dôkazu pre jeho neskoršie vykonanie len s veľkými ťažkosťami. Súd vydá uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku aj bez výsluchu strán, pričom nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale len osvedčuje, či sú skutočne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie v prospech navrhovateľa. Vychádza pritom primárne zo skutočností a dôkazov, ktoré vo svojom návrhu uvedie sám navrhovateľ.[2]
Mimosúdna obrana
Osoba, ktorej práva mali byť porušené, má právo iniciovať s označeným rušiteľom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.
Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.
Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.
[1] § 143 Občianskeho zákonníka
[2] Rozsudok Krajského súdu Bratislava 4Co/129/2020
