Rozdiel medzi mediáciou a arbitrážou (rozhodcovským konaním)

arbitráž

V príspevku stručne a v prehľadnej forme prinášame rozdiel medzi mediačným konaním a rozhodcovským konaním, inak známym ako arbitráž. Základný rozdiel je potrebné poznať z dôvodu, že mediátorom sú častokrát vyčítané menšie právomoci, ako strany sporu predpokladali. Uvedené je mnohokrát spôsobené nesprávnym výberom (ale nesprávnou kombináciou) alternatívneho spôsobu riešenia sporu.

Mediácia

Mediačné konanie upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Ide o neformálne konanie, ktoré je vedené nezávislou a nestrannou osobou – mediátorom, a má za cieľ vytvoriť stranám sporu vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, ktoré zohľadňuje ich záujmy. V praktickom význame ide o asistované vyjednávanie podmienok zmieru za aktívnej účasti mediátora.

Základným predpokladom začatia mediácie je vôľa strán sporu začať mediačné konanie a následná vôľa strán sporu vyriešiť konkrétny spor spôsobom dohodnutým na mediácii. Vychádzajúc z uvedeného princípu, dosiahnutie záverečnej dohody nemožno mediátorom garantovať.

Mediáciou možno riešiť všetky spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, vrátane sporov cezhraničných. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že mediácia, ktorej výsledkom je písomná dohoda – zmier medzi stranami sporu, môže byť vedená pri všetkých vzťahoch, s ktorými legislatíva nevylučuje stranám sporu voľne nakladať. Touto formou nemožno riešiť napríklad uzavretie manželstva, osvojenie dieťaťa alebo uloženie trestu za trestný čin.

Rozhodcovské konanie

Rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na ktorom môžu byť riešené všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Rozhodca nemôže rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia a spory, ktoré vznikajú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Základným predpokladom arbitráže je, že sa strany sporu dohodnú, že zveria kompetenciu rozhodnúť ich spor rozhodcovskému súdu, resp. určenému rozhodcovi.

Rozdiel medzi arbitrážou a mediáciou

Obe formy riešenia sporov možno radiť pod formy alternatívneho riešenia sporov, a teda pod sústavu mimo štátneho súdneho systému. Tak rozhodca, ako aj mediátor, nemajú prenesenú výkonnú štátnu moc. Ide o súkromné podnikateľské subjekty.

Zatiaľ čo na začatie súdneho konania (na štátnom súde) sa nevyžaduje obojstranná vôľa strán sporu – postačuje žaloba jednej zo strán (druhá strana sporu je zapojená nedobrovoľne), na rozhodcovské aj mediačné konanie sa vyžaduje vôľa všetkých strán sporu.

Základným rozdielom medzi mediáciou a arbitrážou je, že dohodou strán sporu o predložení veci na rozhodnutie rozhodcovi sa strany sporu vzdávajú možnosti ovplyvniť výsledné rozhodnutie a budú sa musieť podvoliť rozhodnutiu rozhodcu. Takéto rozhodnutie sa stáva záväzným a vykonateľným bez ohľadu na to, či sa strany sporu s konečným rozhodnutím stotožňujú alebo nie.

Naproti tomu, dohodou o začatí mediácie sa strany sporu nevzdávajú práva ovplyvniť výsledok mediácie. Zverujú právomoc mediátorovi viesť mediačné konanie, ktoré má strany sporu doviesť ku konsenzu, prípadne aspoň ku kompromisu. Napriek tomu, že v závislosti od dojednaných podmienok vedenia mediácie má mediátor v určitej forme právo vysloviť svoj subjektívny názor alebo navrhnúť možnosti riešenia sporu, nemá právo strany sporu nútiť ním navrhované riešenie prijať, ani spor autoritatívne rozhodnúť.

Rozdiel medzi týmito dvoma inštitútmi sa prejavuje v účele konaní. Mediačné konanie je zamerané na záujmy strán sporu a hľadanie obojstranne prijateľného riešenia, zatiaľ čo rozhodcovské konanie je zamerané na právne posúdenie sporu. Rozhodcovské konanie garantuje výsledné rozhodnutie, mediačné konanie takúto garanciu neposkytuje.

Príkladom môže byť dodávateľsko-odberateľský vzťah a neuhradené faktúry. Zatiaľ čo účelom rozhodcovského konanie je posúdenie, ktorá strana sporu je v práve a vydanie rozhodnutia o povinnosti uhradiť dlh v určenej lehote, pri mediačnom konaní sú zohľadňované aj osobitné skutočnosti, ako vôľa dlh splatiť, finančné a časové možnosti splatenia dlhu, možnosti novácie záväzku a ďalšie. A na základe týchto okolností je dojednaná výsledná a realizovateľná dohoda.

Čo sa týka účinnosti rozhodcovského rozsudku – takéto rozhodnutie je záväzné a vykonateľné, tzn. môže slúžiť ako exekučný titul. Mediačná dohoda – dohoda, ktorá je výsledkom mediácie, s ohľadom na autonómiu strán sporu, môže byť spísaná vo forme (obyčajnej) záväznej dohody alebo vo forme notárskej zápisnice, kedy aj mediačná dohoda má formu exekučného titulu. Rovnako je to v prípade, ak je mediačná dohoda predložená súdu alebo rozhodcovskému súdu na schválenie zmieru. Vtedy sa mediačná dohoda stáva súčasťou rozsudku, ktorým je schválený zmier.

Kombinácia mediácie a rozhodcovského konania

S ohľadom na zmluvnú voľnosť strán sporu nie je vylúčená ani kombinácia mediačného a rozhodcovského konania. Strany sporu sa môžu záväzne dohodnúť, že sa spor pokúsia vyriešiť mediáciou a pokiaľ mediačné konanie nebude úspešné, predložia spor na rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Je pritom vylúčené, aby v totožnej veci vystupovala ako mediátor a rozhodca totožná osoba. Prípustné sú aj ďalšie dojednania, ktoré neodporujú zákonu.

Návrh na mimosúdne riešenie

Každá fyzická aj právnická osoba má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

 

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.