Konkurz a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Jedným zo zákonných dôvodov zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je vyhlásenie konkurzu na majetok jedného z manželov podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

Spôsob vyporiadania BSM

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii odlišuje prípad, kedy došlo k vyhláseniu konkurzu v čase trvania BSM a prípad, kedy k zániku BSM došlo pred vyhlásením konkurzu, ale BSM nebolo ešte vyporiadané. V prvom prípade vyhlásením konkurzu zaniká BSM a následne treba BSM vyporiadať. V druhom prípade k zániku došlo z iného titulu, ale napriek tomu pri procese vyporiadania figuruje správca, ktorý má povinnosť zabezpečiť vyporiadanie BSM.

Správca môže uzavrieť s druhým manželom dohodu o vyporiadaní BSM alebo ak k dohode nedôjde, má právo podať návrh na vyporiadanie BSM súdom.

Schválenie dohody o vyporiadaní BSM

Osobitosťou pre vyporiadanie BSM dohodou (kde za úpadcu koná správca) je, že túto dohodu je možné uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom. V tomto prípade je teda nevyhnutný osobitný krok, na rozdiel od možnosti uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM medzi manželmi bez potreby zásahu súdu.

Neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že ak došlo medzi manželmi k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM a až následne došlo k vyhláseniu konkurzu, každá takáto dohoda uzavretá v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu, je neplatná.

Obdobné pravidlo platí aj pre dohody, ktoré rozširujú alebo zužujú rozsah BSM úpadcu, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

Manžel, ktorému hrozí úpadok, teda nemôže bezprostredne pred vyhlásením konkurzu, takýmto spôsobom znížiť svoju hodnotu majetku.

Mediačné konanie

Manžel, ktorý má záujem na vyporiadaní BSM dohodou, má právo iniciovať s druhým manželom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.[1]

Veci a financie patriace do BSM teda patria rovnako obom manželom, bez ohľadu na to, na koho bankovom účte sa nachádzajú alebo kto tieto veci a financie získal. Čo v prípade, ak jeden z manželov odmieta informovať druhého manžela o aktívach alebo mu ich sprístupniť?

Užívanie vecí v BSM

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. § 144 OZ

V prípade, ak počas trvania manželstva, resp. trvania BSM dôjde k nezhodám manželov o spôsobe užívania vecí v BSM (vrátane financií), môžu sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade nerozhoduje o zrušení BSM, ale o spôsobe užívania BSM.

Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. § 146 OZ

Vyporiadanie BSM

Ak dôjde k zániku BSM (rozvodom, zrušením súdom), je nevyhnutné BSM vyporiadať, a to dohodou alebo súdnym rozhodnutím, inak nastane nevyvrátiteľná právna domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ:

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Zabezpečenie výpisov z účtov

Jeden z najpotrebnejších a najfrekventovanejších dôkazov sú práve výpisy z bankových účtov, z ktorých možno zistiť skutočné obraty na účtoch manželov, poukázané príjmy aj výdavky na tieto účty.

Samotný fakt, že bankový účet je vedený na meno jedného z manželov neznamená, že prostriedky na tomto účte nepatria do BSM. Na druhej strane, nie každý príjem na tomto účte nevyhnutne musí byť predmetom BSM. Ak jeden z manželov obdržal do daru finančnú čiastku alebo ide o zdedenú čiastku, je z BSM vylúčená. Aby bolo ale možné posúdiť, či konkrétna suma patrí alebo nepatrí do BSM, je nevyhnutné mať o týchto pohyboch prehľad, pričom najspoľahlivejším dôkazom je výpis z bankového účtu.

V prípade, ak jeden z manželov odmieta súdu predložiť výpisy z účtov, je možné podať súdu návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku.

Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. § 345 ods. 1 Civilného sporového poriadku

Okrem zabezpečovacej funkcie plní zabezpečenie aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keby sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Skutočnosť, že nebude možné neskôr vykonať vôbec, možno odôvodniť napr. obavou, že žalovaný alebo iná osoba, ktorá má vo svojej dispozícií dôkazný prostriedok, ho zničí alebo, že by išlo o zabezpečenie dôkazu pre jeho neskoršie vykonanie len s veľkými ťažkosťami. Súd vydá uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku aj bez výsluchu strán, pričom nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale len osvedčuje, či sú skutočne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie v prospech navrhovateľa. Vychádza pritom primárne zo skutočností a dôkazov, ktoré vo svojom návrhu uvedie sám navrhovateľ.[2]

[1] § 143 Občianskeho zákonníka

[2] Rozsudok Krajského súdu Bratislava 4Co/129/2020

Porovnávacia analýza súdneho a mediačného konania v rodinnom spore na Slovensku

Ako je známe, najzložitejšie a najzdĺhavejšie medzi občianskoprávnymi spormi sú spory týkajúce sa rozvodu manželstva, najmä ak majú manželia spoločné maloleté deti. Pri rozvode sa musia títo rodičia dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa, s kým z nich budú maloleté deti bývať, kto bude spravovať ich majetok a zastupovať deti, o spôsobe vyplácania prostriedkov na ich výživné. V neposlednom rade si po skončení rozvodového konania budú musieť rozdeliť svoj majetok.

Riešenie takýchto konfliktov môže prebiehať prostredníctvom formálneho postupu vykonávaného počas súdnych pojednávaní, ako aj postupom alternatívneho riešenia sporov – mediáciou.

Využitie mediačného konania spravidla iniciujú strany konfliktu, ale môže sa začať aj na návrh alebo odporúčanie súdu. Jednou z úloh súdu je podpora zmierenia strán. Súd má preto právomoc vyzvať strany, aby sa pokúsili o zmierlivú dohodu. Súd informuje účastníkov pojednávania, že majú možnosť využiť mediáciu.

Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. § 170 ods. 2 Civilného sporového poriadku

Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. § 96 ods. 2, § 118 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku

Súd objasňuje podstatu mediácie a výhody oproti súdnemu konaniu riešenia sporov, čím vyvoláva záujem strán konfliktu o riešenie sporu mediáciou. Ak si to strany sporu želajú, súd ich nasmeruje na mediátora. Sporné strany sa môžu pokúsiť prejsť mediačným konaním pred začatím súdneho konania, alebo počas súdneho konania.

1) Pred podaním návrhu na začatie konania Zamestnanec súdu poskytne na požiadanie občanovi, ktorý o to prejaví záujem, v informačnom centre súdu krátku informáciu o mediácii, v ktorej ho poučí o tom čo je mediácia; kto je mediátor; ako sa uskutočňuje mediácia; čo je výsledkom mediácie; čo má robiť účastník sporu po uzatvorení dohody o mediácii voči súdu. 2) Po podaní návrhu na začatie konania Sudca poskytne účastníkom konania informáciu o možnostiach a výhodách mimosúdneho riešenia predmetu ich sporu poukázaním na rýchlosť dosiahnutého riešenia i úspore trov konania. Praktická príručka o mediácii „Propagácia mediácie v civilných veciach pre odbornú a laickú verejnosť” https://www.justice.gov.sk

Výkon mediácie, základné princípy mediačného konania, organizáciu a účinky mediácie upravuje Zákon č. 420/2004 o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii“). Tento zákon definuje základné pojmy, požiadavky na výkon činnosti mediátora, podmienky na uzatváranie a plnenie mediačných dohôd, právne následky mediácie, a ďalšie.

Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. § 2 ods. 1 Zákona o mediácii

Mediátorom podľa tohto zákona môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie. § 3 Zákona o mediácii

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vedie register mediátorov. § 8 ods. 1 Zákona o mediácii www.justice.gov.sk

Mediácia sa zásadne líši od súdneho konania pri riešení sporov. Hlavný rozdiel medzi mediáciou a súdom je v tom, že keď sa sporné strany obrátia na súd, bremeno riešenia konfliktov je uložené na nezávislú tretiu stranu – sudcu, ktorý autoritatívne rozhodne. Na druhej strane v rámci mediácie sa strany sporu s pomocou nezávislej nestrannej osoby – mediátora – snažia konflikt vyriešiť a ponechávajúci si právo rozhodnúť o svojom spore.

Rozdiel medzi mediáciou a súdom
Súd	Mediácia
formálny proces	neformálny process
nepredvídateľné náklady	predvídateľné náklady
rozhoduje súd	rozhodujú strany
verejný proces	neverejný process
dôkazné bremeno na stranách	nie je potrebné dokazovanie
deštruktívny k vzťahom	obnovujúca vzťahy
rozhodnutie zverejňované	mlčanlivosť o výsledku
rozhodnutie je konečné	možnosť opätovnej mediácie
povinná účasť	dobrovoľná účasť
min. 1 je nespokojný	všetky strany spokojné
Martin Biskupič. Mediácia – mimosúdne urovnanie sporov  https://www.podnikajte.sk/obchodne-pravo/mediacia

Počas mediačného konania strany sporu spolupracujú, zatiaľ čo súdne pojednávanie v občianskych veciach sa vykonáva na základe kontradiktórnosti strán. Súd vystupuje ako pasívny rozhodca, ktorý nezbiera dôkazy a rozhoduje na základe materiálov pripravených stranami. V oblasti úpravy rodičovských práv a výživného na deti má súd navyše právo vykonať dokazovanie navyše mimo rámca, ktorý navrhovali rodičia a odlišne od ich návrhov môže aj rozhodnúť.

Treba mať na zreteli, že mediácia je neformálnym konaním. Mediátor nevyhotovuje zápisnice zo stretnutí, ak sa strany sporu nedohodnú s mediátorom inak. Samotné mediačné dohody nie sú verejne dostupné, keďže informácie súvisiace s mediačným konaním sú dôverné. Súdne akty zároveň podliehajú povinnému zverejňovaniu a súdne rozhodnutie obsahuje podrobné vysvetlenie skutočností/udalostí a zdôvodnenie záverov.

Časové straty pre strany sporu sú v mediačnom konaní menšie ako na súde. Zároveň je tu možnosť finančnej úspory. Samozrejme, že mediátor vykonáva svoju činnosť za úhradu, ale súdny proces je často spojený s procesnými úkonmi, ktoré môžu byť veľmi nákladné (právne zastupovanie, vypracovania odborných posudkov, privolanie špecialistov a pod.). Strana, ktorá prehrala a ktorá nie je s rozhodnutím spokojná, sa môže voči rozsudku odvolať alebo sa môže rozhodnutie súdu. To všetko znamená aj dodatočné náklady.

Okrem toho charakteristickou črtou rodinných sporov sú komplexné medziľudské vzťahy manželov. Komunikácia medzi konfliktnými stranami je často zaťažená negatívnymi emóciami, pevnou obranou ich pozície, stopercentnou dôverou v ich správnosť. Mediačná technika je zameraná na prácu s prežívaniami človeka, s jeho emóciami. Vyjadrenie emócií v mediačnom konaní prebieha s prihliadnutím na stanovený rámec a pod kontrolou mediátora. V súdnom spore je zohľadnenie emocionálnej stránky prípadu druhoradé.

Samozrejme, v mnohých situáciách nie je možné znížiť úroveň konfliktu, najmä ak druhá strana nie je schopná dialógu, ale v prípade, keď obe strany sporu nie sú proti diskusii, je vhodnejšie uchýliť sa k mediačnému konaniu. Úlohou mediátora je transformovať konflikt na rokovací proces, ktorý končí vzájomne prijateľnými dohodami. Takto sa v budúcnosti vytvoria nové príležitosti na interakciu predtým sporových strán, pričom nebudú musieť ukončiť vzťahy, ako sa to často stáva po rozhodnutí súdu.

Vzájomne prospešný výsledok pre strany zabezpečuje vykonateľnosť mediačných dohôd. Strany samostatne vypracúvajú dohodu a vykonávajú ju dobrovoľne, na rozdiel od rozhodnutia súdu, ktoré podlieha nútenému výkonu.

S cieľom motivovať strany konfliktu k zmierlivému urovnaniu sporu legislatíva stanovuje vrátenie súdnych poplatkov.

Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. § 11 ods. 7  Zákona o súdnych poplatkoch

Prax ukazuje, že mediácia je efektívna aj v prípadoch potreby zmeny rodičovskej dohody. Rodičia, ktorí v minulosti absolvovali mediáciu, spravidla preferujú tento spôsob aj pri budúcich úpravách.

V podmienkach Slovenskej republiky existujú medicínske a právne postupy na tranzíciu, resp. zmenu pohlavia osôb. Pri stanovení podmienok pre možnosť zmeny pohlavia bola ale opomenutá potreba zmeny legislatívy v prípade zosobášených osôb.

Legislatíva umožňujúca zmenu pohlavia

Zmena pohlavia prebieha komplikovanými medicínskymi postupmi v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z . o zdravotnej starostlivosti.

Okrem potrebnej diagnostiky vykonanej psychiatrom, endokrinologického, psychologicko-klinického a genetického vyšetrenia, je zmena pohlavia spojená s hormonálnou liečbou a s operačným odstránením reprodukčných orgánov. Tento postup nie je legislatívne priamo definovaný. Ide o štandardné lekárske postupy, pričom z pohľadu medzinárodných štandardov, resp. pohľadu pacientov sa názor na správnosť tohto postupu líši (napr. v pohľade na nevyhnutnosť chirurgického odstránenia pohlavných orgánov.)

V každom prípade, celý proces má smerovať k vystaveniu formálneho lekárskeho potvrdenia o zmene pohlavia.

Takéto potvrdenie slúži ako podklad na zmenu mena a priezviska osoby po zmene pohlavia podľa zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku a na zmenu rodného čísla podľa zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.

Po týchto úradných zmenách je rod osoby oficiálne štátom považovaný za zmenený a v ďalších právnych vzťahoch vystupuje s novým rodom. Výnimku tvoria vysvedčenia a diplomy vydané pred zmenou pohlavia, ktoré nie je možné dodatočne zmeniť.

Manželstvo osôb po zmene pohlavia

Ústava SR, ako aj zákon o rodine definuje, že manželstvo je jedinečným zväzkom muža a ženy. Nie je teda vylúčené, aby osoba po zmene pohlavia uzatvorila manželstvo, pričom v čase uzatvárania je braný do úvahy nový rod sobášiacej sa osoby. Preto môže manželstvo uzavrieť len s osobou opačného pohlavia.

Čo ale v prípade, ak tranzíciu podstupuje už zosobášená osoba. Nevyhnutným výsledkom zmeny pohlavia by bolo manželstvo osôb s rovnakým pohlavím.

Podľa dostupných informácií je v praxi táto situácia riešená podmienením zmeny pohlavia rozvodom manželstva zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti*. Tento postup nemá oporu v zákone.

„Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.“ § 23 ods. 1 zákona o rodine

V prípade, ak vzťah manželov nie je narušený, stanovením podmienky pre možnosť zmeny pohlavia sú manželia  nútení obchádzať zákon tým spôsobom, že na súde tvrdia vážne a trvalé narušenie vzťahu a žiadajú manželstvo rozviesť.

*https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_pravidla-uznavania-zmeny-pohla/

Konflikt ústavných práv

V prípade zosobášenej osoby s diagnostikovaným Transsexualizmom (F 64.0 podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb) dochádza teda ku konfliktu ústavných práv, a to práva na zdravotnú starostlivosť a práva na ochranu manželského zväzku.

čl. 40 Ústavy SR – Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

čl 41 Ústavy SR – Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Tento konflikt by mal byť odstránený úpravou legislatívy, alebo bude nevyhnutne riešený v prípade, ak sa dotknutá osoba v budúcnosti obráti na Ústavný súd SR alebo jeden z medzinárodných súdov.

Podobný prípade bol riešený Súdnym dvorom Európskej únie (rozsudok C-451/16), kedy britskému občanovi nebol priznaný starobný dôchodok podľa pravidiel platných pre jeho nové pohlavie, a to z dôvodu trvajúceho manželstva, ktoré odmietol zrušiť. A to napriek skutočnosti, že legislatíva Veľkej Británie umožňovala odmietnuť vystaviť úradné potvrdenie o zmene pohlavia v čase trvania manželstva.

Napriek tomu, že súdne konanie bolo zamerané na otázku zákonnosti nepriznania starobného dôchodku, nepriznenie dôchodku vychádzalo z trvania manželstva. Súd v danom prípade konštatoval diskrimináciu.

„Osoba, ktorá zmenila pohlavie, nemôže byť nútená zrušiť manželstvo uzavreté pred touto zmenou, aby mala nárok na starobný dôchodok od dôchodkového veku osôb tohto zisteného pohlavia.“ Rosduok C-451/6)

„Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor na úvod zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa nemá
zaoberať otázkou, či vo všeobecnosti právne uznanie zmeny pohlavia môže byť podmienené
zrušením manželstva uzavretého pred touto zmenou pohlavia. Konštatuje však, že aj keď právne
uznávanie zmeny pohlavia a manželstvo patria do právomoci členských štátov v oblasti osobného
stavu, členské štáty musia pri výkone ich právomoci v tejto oblasti dodržiavať právo Únie, najmä
zásadu zákazu diskriminácie.“

Návrh na mimosúdne riešenie

V prípade vzniku sporu má každá dotknutá osoba (osoba žiadajúca o zmenu pohlavia, manžel, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, a pod.) možnosť iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Exekučný poriadok v § 169 dáva exekútorovi možnosť vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi, ak bolo na túto vec zriadené exekučné záložné právo.

V praxi to znamená, že ak ktokoľvek odkúpi alebo iným prevodom nadobudne nehnuteľnosť, na ktorej je zapísané exekučné záložné právo, exekútor môže túto nehnuteľnosť predať a uspokojiť pohľadávku veriteľa aj z tejto nehnuteľnosti, napriek tomu, že v čase predaja nehnuteľnosť už nevlastní pôvodný dlžník. Tým nie je vylúčené právo nového vlastníka regresne sa domáhať náhrady voči dlžníkovi.

Veci po vyporiadaní BSM

Odlišnou situáciou je, ak sa jedná o nehnuteľnosť po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Vyporiadanie BSM predstavuje usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi/bývalými manželmi po zániku BSM. Nejde pritom o odplatný ani bezodplatný prevod, ani prechod nehnuteľností.

Vyporiadaním BSM dochádza ku konečnému určeniu, ktoré konkrétne veci zostávajú konkrétnemu manželovi. Druhý manžel preto k týmto veciam po vyporiadaní stráca vlastnícke právo.

Keďže vyporiadaním BSM vlastnícke právo nevzniká, nenadobúda sa, a nejde ani o žiadny prevod alebo prechod práva. Súdna prax v prípade možnosti aplikácie ust. § 169 Exekučného poriadku ustálila, že toto ustanovenie nerieši status vecí nadobudnutých v BSM, a preto nie je možná aplikácia na veci (druhého manžela, ktorý nie je dlžník) po vyporiadaní BSM.

Pre bližšie info viď rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9Co/244/2018

BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) si môžu manželia svojou dohodou zúžiť alebo rozšíriť nad zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako svojou dohodou môžu určiť, ktorý z manželov v akom rozsahu bude BSM spravovať, alebo že ich BSM vznikne až ku dňu zániku manželstva (§ 143a Občianskeho zákonníka).

Takúto dohodu môžu urobiť výlučne pred notárom a ich dohoda musí byť spísaná vo forme notárskej zápisnice.

Neplatnosť zúženia BSM

Možnosť modifikácie BSM nesmie zákon obchádzať, ani mu rozporovať. Preto aj využitie modifikácie BSM má byť iba v takej miere, aby de facto nevylučovalo BSM úplne.

Najvyšší súd SR (5Cdo/58/2017) sa zaoberal konkrétnym prípadom, kedy BSM bolo zúžené nasledovne: „Majetok, ktorý manželia nadobudnú v budúcnosti nebude patriť do BSM, ale bude patriť do výlučného vlastníctva toho ktorého manžela, ktorý tento nadobudne kúpou (zo svojich finančných prostriedkov), darom, alebo inou formou. Za svoje finančné prostriedky každý účastník nadobúda v budúcnosti do svojho výlučného vlastníctva, pričom aj finančné prostriedky patria do výlučného vlastníctva toho účastníka, ktorý ich nadobudol“.

Podľa názoru Najvyššieho súdu, takáto modifikácia nespĺňa zákonnú požiadavku zúženia zákonom určeného rozsahu BSM. BSM nemôže byť zúžené do takej miery, že by BSM prestalo vôbec existovať. Takáto formulácia nie je zúžením BSM, ale fakticky ide o zánik BSM, čo zákon neumožňuje urobiť dohodou manželom, a to ani s prihliadnutím na obojstrannú vôľu manželov.

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Právny poriadok Slovenskej republiky uznáva manželstvo ako jedinečný zväzok, ktorý plní svoju podstatnú úlohu v spoločnosti. Rodina, ktorá bola založená manželstvo, je uznaná za základnú bunku spoločnosti a spoločnosť má povinnosť všetky formy rodiny chrániť.

Princíp, že manželmi môžu byť iba muž a žena, bol posilnený povýšením na ústavný princíp.

Účel manželstva

Manželstvo vniká na základe slobodného a dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy. Zároveň majú snúbenci povinnosť splniť základné zákonné povinnosti.

Najzákladnejším účelom manželstva, podľa zákona o rodine, je vytvorenie trvalej a harmonickej rodiny, ktorá má zabezpečiť riadnu výchovu detí. Napriek tomu, že tento cieľ je daný prioritne manželstvu, vytvorenie neformálnej rodiny a splodenie a riadna výchova detí nie je podmienené manželstvom. Deti narodené zosobášeným rodičom majú rovnaké práva a postavenie ako deti narodené nezosobášenému páru.

Ak sa muž a žena rozhodnú uzavrieť manželstvo, je potrebné vopred poznať svoje vzájomné charakterové vlastnosti a zdravotný stav. Z pohľadu štatistiky je práve rozdielnosť charakterových vlastností najčastejšou príčinou rozpadu manželstva. Štát dané ustanovenie začlenil najmä z preventívnych dôvodov, aby zabránil neuváženým manželstvám. Jedným zo zamýšľaných opatrení je zavedenie povinnej lehoty medzi podaním žiadosti o sobáš a samotným sobášom, na predchádzanie ľahkomyseľným a  neuváženým manželstvám.

Mnohoženstvo – Bigamia

Nielen, že zákon umožňuje sobáš mužovi a žene, podmienkou je, že manželstvo uzavrie iba jeden muž a jedna žena. Polygamia je jednou zo základných zásad rodinného práva. Ide nielen o ústavný princíp slovenského práva, ale aj práva európskeho. Preto Slovenská republika tento princíp nemôže preklenúť, ani keby takáto vôľa bola. V prípade, ak osoba uzavrie ďalšie manželstvo, jednak pôjde o neplatné manželstvo, jednak sa dopúšťa trestného činu dvojmanželstva, za čo môže byť odsúdený na trest odňatia slobody až na dva roky. Zároveň sa trestného činu dopustí aj osoba, ktorá vedome uzavrie manželstvo s osobou už zosobášenou.

Dvojmanželstvo § 204 Trestného zákona

(1) Kto za trvania svojho manželstva uzavrie manželstvo iné, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto vedome uzavrie manželstvo s osobou, ktorá už je v inom manželstve.

Druh a družka

Manželstvo nemožno stotožňovať so spolužitím bez sobáša. Takéto páry bývajú označené ako „druh a družka“. Nejde pritom o zákonný inštitút spolunažívania. Páry bez uzavretia manželstva nepožívajú ochranu vyplývajúcu z inštitútu manželstva, ako napríklad spôsob dedenia, sociálne výhody, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nie je ale vylúčené, aby si aj takéto osoby upravili svoje vzťahy zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Takáto zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.

Uzavretie manželstva

Manželstvo vzniká vyhlásením snúbencov pred príslušným orgánom, že uzavierajú manželstvo. Zároveň musia byť prítomní dvaja svedkovia. Týmto vyhlásením deklarujú dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie uzavrieť manželstvo a vôľu vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré bude zabezpečovať riadnu výchovu detí. Vyhlásenie o vôli uzavrieť manželstvo manželia nesmerujú voči sebe navzájom. Nejde teda o zmluvu medzi manželmi. Vyhlásenie smeruje voči sobášiacemu s účelom vyvolania právnych následkov, predpokladaných zákonom o rodine. A teda k uzavretiu manželstva, čo sobášiaci predpísaným spôsobom potvrdí. Snúbenci majú právo zvoliť si, či uzavrú manželstvo pred matričným úradom alebo pred orgánom cirkvi. Obe tieto formy majú z právneho hľadiska totožný účinok. Pre sobáš pred orgánom cirkvi musia snúbenci okrem zákonných podmienok sobáša splniť aj osobitné podmienky cirkvi. Ak by sa snúbenci nezhodli na forme uzavretia manželstva, tento ich spor nemôže rozhodnúť súd. Snúbenci takúto súdnu ochranu nemajú garantovanú zákonom o rodine.

Uzavretie manželstva pred matričným úradom

Manželstvo sa uzatvára pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom za prítomnosti martrikára na matričnom úrade. Príslušným je matričný úrad, v obvode ktorého má aspoň jeden zo snúbencov trvalý pobyt. Zoznam matričných úradov je v závere tohto príspevku.

Matričný úrad môže povoliť svadobný obrad pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste. Na vydanie takéhoto povolenia nemajú snúbenci právny nárok. V prípade, ak by takúto žiadosť zamietla matrika príslušná podľa trvalého pobytu jedného zo snúbencov, nie je vylúčené, že matrika príslušná podľa trvalého pobytu druhého snúbenca presun miestnej príslušnosti povolí. Výnimkou je, ak je ohrozený život jedného zo snúbencov. V takom prípade možno uzavrieť manželstvo pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste. V taktom prípade sa povolenie nevyžaduje. Ak by tieto podmienky neboli splnené a manželstvo by bolo uzavreté pred nepríslušným matričným úradom, takéto manželstvo by nevzniklo. Rovnaký následok by malo, keby sobáš vykonala neoprávnená osoba, napríklad poslanec bez príslušného poverenia. Čo sa konkrétneho miesta sobáša týka, spravidla sa sobáš vykonáva v obradnej miestnosti alebo na inom vhodnom mieste. Nie je stanovené, čo sa za „iné vhodné miesto“ považuje, je ale potrebné pamätať na potrebu zachovania slávnostnosti obradu. Takéto miesto ale musí byť v územnom obvode príslušnej matriky.

V rámci uzavretia manželstva pred matričným úradom sa nevydáva správne rozhodnutie o vzniku manželstva. Úlohou matriky je osvedčiť splnenie podmienok pre vznik manželstva a zapísať manželstvo do knihy manželstiev. Samotný zápis má iba deklaratórny charakter, preto prípadná chyba v zápise nemá za následok neplatnosť manželstva.

Uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi

Za platne uzavreté manželstvo sa považuje aj manželstvo uzavreté pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Možnosť sobášiť má iba cirkev alebo náboženská spoločnosť registrovaná Ministerstvom kultúry SR podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Ak by sobáš vykonala iná ako registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, takéto manželstvo by nevzniklo. Sobášiaca osoba musí byť na takýto úkon oprávnená internými pravidlami príslušnej cirkvi.

Takéto manželstvo sa uzaviera v kostole alebo inom vhodnom mieste určenom na náboženské obrady. Ak by bol život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť kdekoľvek.

Do troch dní od obradu je orgán cirkvi povinný doručiť na matriku zápisnicu o uzavretí manželstva. Bez takejto zápisnice orgán cirkvi nemôže uskutočniť zápis do knihy manželstiev a vydať sobášny list.

Povinnosti snúbencov

Snúbenci sú povinní predložiť pred uzavretím manželstva doklady – rodný list, občiansky preukaz, a doklad o zániku predošlého manželstva, napr. úmrtný list v prípade vdovca alebo vdovy alebo rozsudok o rozvode manželstva, ak ide o rozvedeného manžela. Cudzinci majú osobitné podmienky pre predloženie dokladov podľa zákona o matrikách.

Od snúbencov sa tiež vyžaduje, aby vopred vyhlásili, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že poznajú svoj zdravotný stav. Tiež je potrebné vyhlásenie o svojom priezvisku po uzavretí manželstva a o priezvisku ich spoločných detí. Priamo počas sobáša sú obaja snúbenci povinní verejne, ústne, za prítomnosti dvoch svedkov a pred sobášiacim vyhlásiť, že uzavierajú manželstvo. A to buď odpoveďou „áno“, pokiaľ reflektujú na prejav sobášiaceho, alebo akýmkoľvek iným vyhlásením, z ktorého je zrejmá vôľa uzavrieť manželstvo.

Verejnosť sobáša

V podmienkach Slovenskej republiky sú zakázané tajné sobáše. Napriek tomu, nie je potrebné verejne ohlasovať sobáš. Z pohľadu zákona postačuje, že podmienky sobáša umožňujú účasť aj verejnosti. V každom prípade, minimálny počet osôb na svadbe je päť – snúbenci, dvaja svedkovia a sobášiaci.

Neplnoleté osoby a osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

Osoby staršie ako 16 rokov, ktoré ešte nie sú plnoleté, aj osoby, ktorým bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, musia vopred požiadať súd o povolenie uzavrieť manželstvo. Toto povolenie sa predkladá pred uzavretím manželstva.

Priezvisko

Pred uzavretím manželstva sa snúbenci musia rozhodnúť, či priezvisko jedného z nich bude spoločným alebo či si obaja ponechajú doterajšie priezviská. Treťou možnosťou je ponechanie si svojich priezvisko, pričom by jeden z nich prijal aj spoločné priezvisko, a teda by mal priezviská dve.

Ak si snúbenci chcú ponechať svoje priezviská, musia vopred určiť, ktoré priezvisko bude priezviskom ich spoločných detí.

Uzavretie manželstva v zastúpení

Neštandardnou situáciou, ktorú ale zákon povoľuje, je uzavrieť manželstvo v zastúpení. Ženích alebo nevesta si môžu na základe notársky overeného splnomocnenia zvoliť zástupcu. Podmienkou je, aby to bola osoba rovnakého pohlavia. Tento proces podlieha schváleniu matričným úradom, žiadosť musí byť odôvodnená a podpísaná oboma snúbencami. Plnomocenstvo musí obsahovať: – meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia trvalý pobyt snúbenca a zástupcu, – vyhlásenie o priezvisku snúbencov a ich spoločných detí v mužskom aj ženskom tvare, – vyhlásenie, že splnomocniteľovi (snúbencovi) nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že snúbenci navzájom poznajú svoj zdravotný stav. Takéto plnomocenstvo je možné odvolať pred uzavretím manželstva. Ak sa o odvolaní druhý snúbenec  nedozvie pred sobášom a obrad prebehne, manželstvo bude uzavreté a odvolanie plnomocenstva neúčinné.

A teda, ak sa niekto nechce postaviť pred oltár, ale chce uzavrieť manželstvo, splnomocnenie je vhodná alternatíva. Vážnosť dôvodov bude vždy dôkladne posudzovať matričný úrad.

Sobáš v zahraničí

Občan Slovenskej republiky môže uzavrieť manželstvo v cudzine podľa zákona o rodine pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným. Pôjde o zastupiteľský úrad Slovenskej republiky. Zároveň nie je vylúčené uzavrieť manželstvo v cudzine podľa tamojšieho platného práva. V takom prípade je potrebné splniť zákonného podmienky daného práva. Nie je podmienkou, aby aspoň jeden zo snúbencov bol občanom daného štátu. Môžu tak urobiť aj dvaja občania Slovenskej republiky. Aby takéto manželstvo bolo platne uznané aj v Slovenskej republike, musí byť platné v štáte v ktorom bolo uzavreté a zároveň nemôže byť v rozpore s právom Slovenskej republiky. Manželstvá uzavreté v cudzine (pred orgánom cudzieho štátu, aj pred zastupiteľským úradom SR) sa zapisujú do osobitnej matriky Ministerstva vnútra, ktorú vedie Okresný úrad Bratislava I.

 Práva a povinnosti manželov

Manželia majú voči sebe vzájomné práva a povinnosti, ktoré definuje zákon o rodine. Napriek tomu, že neexistuje priama sankcia za nedodržiavanie určitých manželských povinností, napríklad rešpektovať dôstojnosť druhého alebo byť verný, plnenie si manželských povinnosti za určitých okolností môže byť zohľadňované. Súd má povinnosť brať na zreteľ plnenie si manželských povinností napríklad pri rozvode, ale aj pri úprave rodičovských práv a povinností.

Základné manželské povinnosti a práva

Manželia sú si v manželstve rovní. Sú povinní spolu žiť, byť si verní a pomáhať si. Vzájomný rešpekt a úcta je základným predpokladom zdravého rodinného prostredia. V neposlednom rade sa musia spoločne starať o deti a vytvárať im rodinnú pohodu.

Každá rodina a jej členovia majú svoje potreby, preto manželia sú obaja povinní starať sa o uspokojovanie týchto potrieb. Zohľadňujú sa ich schopnosti, možnosti aj majetkové pomery. Do tejto starostlivosti spadá aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Rozhodovanie o rodinných veciach

Dôležité veci o veciach týkajúcich sa rodiny manželia rozhodujú spoločne. Ak dôjde k nedohode manželov, môžu sa obrátiť na súd, ktorý rozhodne.

Ak chce jeden z manželov vykonávať určité povolenie alebo sa inak pracovne uplatniť, na toto nepotrebuje povolenie druhého.

Zastupovanie manželov

Manželia majú právo toho druhého v bežných veciach zastúpiť, napríklad prijímať za druhého bežné plnenie. Právne úkony jedného z manželov v bežných veciach zaväzujú oboch.

Zánik a zrušenie manželstva

Ak manželstvo vzniklo a nebolo vyhlásené za neplatné, môže zaniknúť alebo byť zrušené iba zákonným spôsobom.

Zánik manželstva

Smrťou jedného z manželov alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho manželstvo zaniká. Keďže sa stávajú aj situácie, kedy sa dodatočne preukáže, že osoba vyhlásená za mŕtvu (napríklad nezvestná) nezomrela, zaniknuté manželstvo sa obnoví. Výnimkou je iba situácia, ak by pozostalý manžel medzičasom uzatvoril nové manželstvo.

Zrušenie manželstva rozvodom

Zo strany súdu môže byť manželstvo zrušené rozvodom iba v odôvodnených prípadoch. V prvom rade o rozvod musí požiadať jeden z manželov. V druhom rade, vzťahy manželov musia byť vážne a trvalo narušené a rozvrátené, že manželstvo už neplní svoj pôvodný účel a nemožno očakávať zlepšenie a obnovu vzťahov.

Okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva

Pred uzavretím manželstva musia snúbenci vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by vylučovali uzavretie manželstva. Tie definuje zákon o rodine.

Dvojmanželstvo

Manželstvo nemôže uzavrieť už ženatý muž alebo vydatá žena. Okrem toho, že nové manželstvo by bolo zo strany súdu vyhlásené za neplatné, ide aj o trestný čin dvojmanželstva, za ktorý obom hrozí trest odňatia slobody až na dva roky.

Manželstvo medzi príbuznými

Taktiež nemožno uzavrieť manželstvo medzi príbuznými, a to medzi predkami ani potomkami, ani medzi súrodencami (brat, sestra, matka, syn, otec, dcéra). Za príbuzného sa považuje aj osoba, ktorá bola do rodiny osvojená (adoptovaná), napriek tomu, že z biologického hľadiska nie je pokrvným príbuzným.

Manželstvo maloletej osoby

Manželstvo nemôže uzavrieť ani maloletý. Vo výnimočných prípadoch môže súd povoliť uzavrieť manželstvo maloletej osobe staršej ako 16 rokov.

Manželstvo osoby pozbavenej na právne úkony a osoby obmedzenej na právne úkony

Osoba, ktorá bola pozbavená na právne úkony, nemôže uzavrieť manželstvo. Ak bola osoba iba čiastočne obmedzená na právne úkony, môže požiadať súd o povolenie uzavrieť manželstva.

Neplatnosť manželstva

Neplatnosť manželstva je potrebné odlišovať od zániku manželstva riadnym spôsobom (rozvodom, smrťou), ako aj od situácií, kedy manželstvo nikdy nevzniklo a netreba riešiť ani rozvod, ani vyhlásenie manželstva za neplatené.

Neplatnosť manželstva

V prípade, ak manželstvo vzniklo, ale neboli na to splnené zákonné podmienky, na návrh manželov a v niektorých prípadoch z vlastnej iniciatívy môže súd manželstvo vyhlásiť za neplatené. Od rozvodu sa to líši tým, že na takéto manželstvo sa nazerá, ako by nikdy nevzniklo.

Dvojmanželstvo

Súd aj bez návrhu rozhodne, že je manželstvo neplatné, ak bolo uzatvorené ženatým mužom alebo s vydatou ženou. Súd by nerozhodol o neplatnosti, ak by predošlé manželstvo medzičasom zaniklo.

Manželstvo medzi potomkami a predkami a súrodencami

Rovnako, ak bez návrhu súd rozhodne o neplatnosti manželstva, ak bolo uzatvorené medzi predkami a potomkami, alebo medzi súrodencami.

Manželstvo neplnoletej osoby

Obdobne aj v prípade manželstva uzavretého maloletou osobou bez povolenia súdu. O neplatnosti by nerozhodol, ak medzi medzičasom osoba nadobudla plnoletosť alebo ak by manželka otehotnela.

Manželstvo osoby pozbavenej na právne úkony a osoby obmedzenej na právne úkony

Neplatné je aj manželstvo uzavreté osobou pozbavenou na právne úkony a manželstvo uzavreté osobou, ktorá trpela duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, teda ak manželstvo bolo uzavreté pred samotnou diagnostikou poruchy. Súd v takom prípade rozhoduje aj bez návrhu.

O neplatnosti manželstva rozhodne súd iba na návrh jedného z manželov, ak manželstvo uzavrela osoba obmedzená na právne úkony alebo osoba, ktorá bola v postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ak by sa medzičasom zdravotný stav zlepšil, súd by o neplatnosti manželstva nerozhodol.

Iné dôvody neplatnosti manželstva

Taktiež manželstvo, ktoré vzniklo na základe vyhlásenia snúbencov o uzavretí manželstva, ktoré nebolo urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, je neplatné. Tejto neplatnosti sa môže domáhať ktorýkoľvek z manželov do jedného roka, od kedy sa tieto skutočnosti dozvedel.

Okolnosti, kedy manželstvo nevznikne

Od neplatnosti manželstva treba odlíšiť prípady, kedy manželstvo nevznikne.

Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím alebo takéto vyhlásenie urobila osoba mladšia ako 16 rokov. Tiež manželstvo nevznikne, ak bolo urobené pred nepríslušnou matrikou, cirkvou, náboženskou spoločnosťou alebo osobou, ale aj manželstvo urobené v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený, alebo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobil zástupca bez platného plnomocenstva.

Spory medzi manželmi

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Predmanželskú zmluvu v slovenskom právnom poriadku nepoznáme. V našich podmienkach nie je možné pred svadbou dohodnúť sa na špeciálnych podmienkach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) v prípade rozpadu manželov.

V Občianskom zákonníku sú stanovené zákonné predpoklady, kedy BSM vzniká, kedy a ako zaniká, taktiež podmienky vyporiadania BSM. Napriek tomu zákon umožňuje manželom určité osobitné úpravy – modifikácie BSM.

Manželia sa môžu vo vzťahu k budúcemu majetku dohodnúť o zúžení alebo rozšírení BSM, o správe tohto majetku, alebo môžu dohodnúť, že BSM vznikne až momentom zániku BSM. Je potrebné dodržať zákonom vyžadovanú
formu.

S ohľadom na rozvodovú štatistiku a predvídavosť alebo opatrnosť niektorých snúbencov, nie je vylúčené, že si pred uzatvorením manželstva, prípadne aj počas manželstva, vydajú potvrdenia o tom, ktorý z manželov vložil do spoločného majetku svoj osobný majetok. Takéto potvrdenie nemá charakter dohody, ani predmanželskej zmluvy. Potvrdenia sú vydané za účelom, aby oprávnený manžel v prípade budúceho vyporiadavania BSM vedel preukázať svoje nároky.

Predpokladá sa, že príchodom rekodifikovaného Občianskeho zákonníka bude snúbencom umožnené uzatvoriť predmanželskú zmluvu, kde si budú môcť dohodnúť osobitné podmienky pre spoločný majetok. Táto možnosť je ale stále v nedohľadne.

Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí okrajovo predmanželskej zmluve venoval „Občiansky zákonník predmanželskú zmluvu, ani zmluvu o inventarizácii majetku nepoznal a nepozná ani v súčasnosti, a preto bolo možné k týmto prihliadať len ako k písomným dôkazom, dosvedčujúcim skutkový stav, nie však k relevantným právnym úkonom, a tieto dôkazy vyhodnotiť v kontexte k ostatným dôkazom, čo však v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu si v časti logicky protirečí a včasti i absentuje. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 99/2011

Rodina, ktorú tvoria manželia a spoločné deti, je osobitne chránená zákonom o rodine a má špeciálne postavenie v práve. Zákon upravuje nielen vznik a fungovanie rodiny, ale aj situácie, ktoré vznikajú pri rozpade rodiny, najmä pri rozvode.

Pri rozvode treba vyriešiť komplex problémov

Pri rozvode manželstva treba vyriešiť nielen samotný fakt, či manželstvo rozviesť, ale treba riešiť aj ďalšie súvisiace problémy. Napríklad treba upraviť starostlivosť o deti, výživné na deti, po rozvode si rozdeliť majetok. V neposlednom rade sú tu inštitúty, na ktoré nemožno v rámci rozpadu manželstva zabúdať. Je to jednak vyživovacia povinnosť medzi manželmi a tiež príspevok na výživu rozvedeného manžela.

Preto žiadosť manžela alebo manželky o výživné nemožno považovať za vyhrážku, ale za zákonný nárok. Je ale potrebné posúdiť, či sú splnené aj požiadavky na priznanie výživného. Pravdou je, že každá jedna osoba môže požiadať o výživné na súde, ak ale na súde nepreukáže potrebu a nárok, nebude jej priznané.

Nie každá vyhratá bitka zaručuje vyhratú vojnu

Častokrát sú rozvody zovšeobecňované a polarizované, napr. muži držia ženy v šachu peniazmi alebo ženy vydierajú mužov, že neuvidia svoje deti.

Napriek tomu, že štatisticky môžu tieto názory odrážať väčšinový stav, situácia sa neustále mení, napríklad mnoho žien zarába viac ako muži a tiež veľa mužov nastupuje na materskú a rodičovskú dovolenku s deťmi.

A práve pre tieto dôvody treba každý rozvod posudzovať a hodnotiť individuálne a nehľadať všeobecne aplikovateľné riešenie.

Aj keď otec a matka môžu zvoliť cestu boja, rodinné právo zahŕňa široký komplex oblastí, v ktorých ťahá za „dlhší koniec“ vždy niekto iný. A zatiaľ čo napríklad vyhraná bitka o starostlivosť o deti a výživné môže byť čiastkovým úspechom, o to horšie môže dopadnúť napríklad boj o rozdelenie spoločného majetku.

A v neposlednom rade, po ukončení celého procesu, môže prísť žiadosť od bývalého manžela/manželky o príspevok na výživu. Prípadne nastane zmena majetkových pomerov a bude potrebné znova otvoriť konanie o určenie výšky výživného.

Z boja na spoluprácu

Môže to znieť ako klišé, ale pri rozvode je najpodstatnejšia zmena myslenia z boja na spoluprácu. Spoluprácu v rovine – poďme hľadať spôsob, ako sa rýchlo a lacno rozvedieme, ako sa rozumne dohodneme na deťoch a výživnom, ako si spravodlivo rozdelíme majetok. Takáto spolupráca je možná, ak rodičia, advokáti, psychológ, prípadne mediátor, budú smerovať svoju činnosť k dohode manželov a nebudú ich nevyhnutne viesť k boju.

Najpodstatnejším ale zostáva, aby rodičia/manželia neprenášali zodpovednosť za riešenie ich problému na tretie osoby.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Hovorí sa, že manželstvo je len o papieri a pre vzťah dvoch ľudí nemá väčšie výhody. Z psychologického hľadiska môže ísť o formalitu. Načrtneme si ale základné právne rozdiely medzi manželstvom a partnerstvom bez oficiálneho zväzku. Na Slovensku v súčasnosti okrem manželstva neexistuje iný obdobný právny inštitút, akým je napríklad registrované partnerstvo alebo partnerstvo druh/družka. Tento pojem je síce používaný, nejde ale o oficiálny právny inštitút.