V podmienkach Slovenskej republiky existujú medicínske a právne postupy na tranzíciu, resp. zmenu pohlavia osôb. Pri stanovení podmienok pre možnosť zmeny pohlavia bola ale opomenutá potreba zmeny legislatívy v prípade zosobášených osôb.

Legislatíva umožňujúca zmenu pohlavia

Zmena pohlavia prebieha komplikovanými medicínskymi postupmi v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z . o zdravotnej starostlivosti.

Okrem potrebnej diagnostiky vykonanej psychiatrom, endokrinologického, psychologicko-klinického a genetického vyšetrenia, je zmena pohlavia spojená s hormonálnou liečbou a s operačným odstránením reprodukčných orgánov. Tento postup nie je legislatívne priamo definovaný. Ide o štandardné lekárske postupy, pričom z pohľadu medzinárodných štandardov, resp. pohľadu pacientov sa názor na správnosť tohto postupu líši (napr. v pohľade na nevyhnutnosť chirurgického odstránenia pohlavných orgánov.)

V každom prípade, celý proces má smerovať k vystaveniu formálneho lekárskeho potvrdenia o zmene pohlavia.

Takéto potvrdenie slúži ako podklad na zmenu mena a priezviska osoby po zmene pohlavia podľa zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku a na zmenu rodného čísla podľa zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.

Po týchto úradných zmenách je rod osoby oficiálne štátom považovaný za zmenený a v ďalších právnych vzťahoch vystupuje s novým rodom. Výnimku tvoria vysvedčenia a diplomy vydané pred zmenou pohlavia, ktoré nie je možné dodatočne zmeniť.

Manželstvo osôb po zmene pohlavia

Ústava SR, ako aj zákon o rodine definuje, že manželstvo je jedinečným zväzkom muža a ženy. Nie je teda vylúčené, aby osoba po zmene pohlavia uzatvorila manželstvo, pričom v čase uzatvárania je braný do úvahy nový rod sobášiacej sa osoby. Preto môže manželstvo uzavrieť len s osobou opačného pohlavia.

Čo ale v prípade, ak tranzíciu podstupuje už zosobášená osoba. Nevyhnutným výsledkom zmeny pohlavia by bolo manželstvo osôb s rovnakým pohlavím.

Podľa dostupných informácií je v praxi táto situácia riešená podmienením zmeny pohlavia rozvodom manželstva zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti*. Tento postup nemá oporu v zákone.

„Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.“ § 23 ods. 1 zákona o rodine

V prípade, ak vzťah manželov nie je narušený, stanovením podmienky pre možnosť zmeny pohlavia sú manželia  nútení obchádzať zákon tým spôsobom, že na súde tvrdia vážne a trvalé narušenie vzťahu a žiadajú manželstvo rozviesť.

*https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_pravidla-uznavania-zmeny-pohla/

Konflikt ústavných práv

V prípade zosobášenej osoby s diagnostikovaným Transsexualizmom (F 64.0 podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb) dochádza teda ku konfliktu ústavných práv, a to práva na zdravotnú starostlivosť a práva na ochranu manželského zväzku.

čl. 40 Ústavy SR – Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

čl 41 Ústavy SR – Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Tento konflikt by mal byť odstránený úpravou legislatívy, alebo bude nevyhnutne riešený v prípade, ak sa dotknutá osoba v budúcnosti obráti na Ústavný súd SR alebo jeden z medzinárodných súdov.

Podobný prípade bol riešený Súdnym dvorom Európskej únie (rozsudok C-451/16), kedy britskému občanovi nebol priznaný starobný dôchodok podľa pravidiel platných pre jeho nové pohlavie, a to z dôvodu trvajúceho manželstva, ktoré odmietol zrušiť. A to napriek skutočnosti, že legislatíva Veľkej Británie umožňovala odmietnuť vystaviť úradné potvrdenie o zmene pohlavia v čase trvania manželstva.

Napriek tomu, že súdne konanie bolo zamerané na otázku zákonnosti nepriznania starobného dôchodku, nepriznenie dôchodku vychádzalo z trvania manželstva. Súd v danom prípade konštatoval diskrimináciu.

„Osoba, ktorá zmenila pohlavie, nemôže byť nútená zrušiť manželstvo uzavreté pred touto zmenou, aby mala nárok na starobný dôchodok od dôchodkového veku osôb tohto zisteného pohlavia.“ Rosduok C-451/6)

„Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor na úvod zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa nemá
zaoberať otázkou, či vo všeobecnosti právne uznanie zmeny pohlavia môže byť podmienené
zrušením manželstva uzavretého pred touto zmenou pohlavia. Konštatuje však, že aj keď právne
uznávanie zmeny pohlavia a manželstvo patria do právomoci členských štátov v oblasti osobného
stavu, členské štáty musia pri výkone ich právomoci v tejto oblasti dodržiavať právo Únie, najmä
zásadu zákazu diskriminácie.“

Návrh na mimosúdne riešenie

V prípade vzniku sporu má každá dotknutá osoba (osoba žiadajúca o zmenu pohlavia, manžel, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, a pod.) možnosť iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.