loading

Striedavá starostlivosť

striedava starostlivost

Pod pojem osobnej starostlivosti je radené jedno z najdôležitejších rodičovských práv a povinností podľa zákona o rodine. Keďže rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, otázka osobnej starostlivosti býva pri rozchode a rozvode kľúčovou. Napriek tomu, že zabezpečovanie osobnej starostlivosti dieťaťa je najdiskutovanejším rodičovským právom pri porozvodovom usporiadaní, častokrát dochádza k nesprávnemu pochopeniu, že zverením dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov sú druhému rodičovi odopreté aj ostatné rodičovské práva a povinnosti. Samotné zverenie dieťaťa jednému z rodičov automaticky nezbavuje druhého rodiča jeho rodičovských práv a povinností, ako napríklad spolurozhodovať o dieťati, zastupovať ho, spravovať jeho majetok a pod.

V súčasnosti je možné dieťa zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ľudovo do striedavky).

“Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov aj starých rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality, bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Takéto správanie sa vyžaduje aj od starých rodičov zo strany matky, otca; vzájomné podceňovanie sa môže prejaviť na výchove dieťaťa len negatívne.” odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica 17CoP/4/2017.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa

Novelou zákona o rodine z roku 2010 bola do slovenského právneho poriadku zapracovaná možnosť dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je, aby boli obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať. V prípade, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa novej úpravy súdneho procesu (Civilný mimosporový poriadok z roku 2016) je možné striedavú starostlivosť nariadiť aj neodkladným opatrením vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

Pri posudzovaní vhodnosti striedavky sa posudzujú nielen záujmy a preferencie rodičov a ich schopnosti o dieťa starať sa, ale najmä záujem dieťa, ktorého sa rozhodnutie má týka. V takýchto prípadoch je dieťaťu dokonca pridelený kolízny opatrovník, ktorý bude presadzovať záujmy dieťaťa v súdnom konaní, keďže záujmy rodičov a záujmy dieťaťa môžu byť v zájomnej kolízii.

Napriek tomu, že je úprava osobnej starostlivosti právnou kategóriou, samotné zhodnotenie vhodnosti striedavky je kategóriou z oblasti pedopsychológie. Preto, bez ohľadu na to, či obaja rodičia súhlasia so striedavou starostlivosťou alebo či o tomto návrhu bude musieť rozhodnúť súd, v oboch prípadoch je vhodný (pri súdnom konaní aj potrebný) odborný názor detského psychológa.

Aj pokiaľ sa rodičia zhodnú na striedavej starostlivosti, takéto rozhodnutie môže negatívne vplývať na psychiku dieťaťa. Ak by sa v budúcnosti zistilo, že dohoda alebo súdne rozhodnutie o striedavej starostlivosti negatívne vplýva na dieťa, je možné takéto rozhodnutie a dohodu z tohto dôvodu zmeniť.

Dĺžka striedania dieťaťa

Zákon nešpecifikuje interval striedania dieťaťa medzi rodičmi. Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7 (7 dní matka a 7 dní otec). Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje napríklad primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom. Napríklad striedanie 2 + 2 pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu častého striedania domácnosti dieťaťa. A na druhej strane striedanie po mesiaci by na dieťa negatívne vplývalo z pohľadu prerušenia kontaktu s druhým rodičom.

Keďže striedavá starostlivosť má byť prioritne o zabezpečení potrieb dieťaťa a jeho najlepšieho záujmu, a nemá byť fifty-fifty riešením pre rodičov, je možné striedavú starostlivosť dohodnúť aj v nepravidelnom režime, napríklad 10+5, alebo 8+4 a podobne.

Rozdiel medzi striedavou starostlivosťou a výlučnou osobnou starostlivosťou

V prípade výlučnej osobnej starostlivosti býva spravidla upravený interval styku dieťaťa s druhým rodičom. Ani v tomto bode zákon neupravuje dĺžku styku s druhým rodičom a v tomto bode zákon ponecháva úpravu na dohode rodičov, resp. na sudcovi. Aj táto úprava musí byť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

Častokrát dochádza k zásadnému odmietaniu striedavej starostlivosti alebo naopak nekompromisné trvanie na striedavke, ale reálny styk druhého rodiča sa skôr podobá na opačnú úpravu.

Napríklad, rodič navrhuje striedavku v intenzite 6+1. Čo sa skôr podobá na výlučnú starostlivosť jedného z rodičov a právo druhého rodiča na styk s dieťaťom jeden deň z víkendu. Alebo na druhej strane, rodič nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ale súhlasí na kontakte druhého rodiča s dieťaťom v širokom rozsahu 10+6. V takýchto prípadoch častokrát (aj keď nie výlučne) je problém v právnom vnímaní striedavej starostlivosti a jeden z rodičov sa domnieva, že súhlasom s výlučnou starostlivosťou sa zbaví aj zvyšných rodičovských práv a povinností. Alebo naopak sa rodič domnieva, že pri striedavke stratí absolútnu kontrolu nad celým životom dieťaťa.

Aj v týchto prípadoch odporúčame nielen konzultáciu s psychológom, ale aj s právnikom. Častokrát vzniká problém v právnom vnímaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností aj pri rodičoch, ktorí sú zastúpení advokátmi. Niekedy rodičia dostanú zlé informácie, lebo svojich advokátov nedostatočne a neobjektívne informujú o všetkých aspektoch prípadu, prípadne si informácie od advokátov zle interpretujú. Je na škodu nielen rodičov, ale najmä dieťaťa, ak rodičovský spor eskaluje z dôvodu nesprávnych alebo nedostatočných právnych informácií. Preto v rámci mediačného konania nezriedka prizývame okrem psychológa aj nezávislého advokáta, ktorý rodičom poskytne objektívne právne informácie.

Výživné v súvislosti so striedavkou

Jedným z častých argumentov pre aj proti striedavke je otázka výživného na dieťa. Zákon hovorí, že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Nie je preto pravdou, že by samotná striedavka znamenala automaticky zbavenie sa povinnosti platiť výživné na dieťa.

Komunikácia medzi rodičmi

Striedavá starostlivosť býva často navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie. Pravdou je, že toto nebýva spravidla hodnotené ako najlepší záujem dieťaťa, keďže rodičovské kompetencie nekončia pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti dieťaťa, ale je potrebná aktívna komunikácia a schopnosť rodičov dohodnúť sa o ostatných náležitostiach výchovy, zdravia a podobne.

V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy. Toto následne katastrofálne vplýva na dieťa. V neposlednom rade aj súdna prax v rôznych prípadoch vylúčila, že by bola možná striedavá starostlivosť pri nedostatočnej komunikácii (aj keď toto je potrebné skúmať a neplatí to absolútne).

Krajský súd Prešov: “Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nie je porušením práva dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi.”

Ponechanie dieťaťa v jednom byte

Štandardným modelom bývania pri striedavej starostlivosti je, že otec a matka žijú vo svojich bytoch a dieťa sa v stanovených intervaloch medzi týmito bytmi strieda. Toto striedanie je pre dieťa spravidla nekomfortné a jedným z podstatných argumentov proti striedavke je, že dieťa nemá jeden domov a nevie kam patrí.

V praxi sa výnimočne vyskytuje model striedavej starostlivosti, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sú tí, ktorí striedajú domov. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé. Takýto návrh striedania je zároveň zaujímavý z hľadiska, že aj rodičia si vedia predstaviť stres, ktorý by dieťa pri striedaní domácností zažívali a častokrát prehodnotia postoj k striedavke.

_

MÁTE OTÁZKY? KONTAKTUJTE NÁS

BlogRodinné právo