Ministerstvo spravodlivosti SR v týchto dňoch predstavilo verejnosti na svojom webovom sídle 3 metodické odporúčania k súdnym konaniam s rodinnoprávnou agendou.

Tabuľkové výživné

Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom s nezáväzným, odporúčacím charakterom, má za cieľ stanoviť objektívne kritériá pre výpočet výživného, ktoré by boli založené na relevantných ukazovateľoch.

Tým by sa mal vytvoriť základ pre transparentný výpočet výšky výživného, pre zefektívnenie rozhodovacej činnosti súdov a zabezpečenie rovnakého prístupu účastníkov k spravodlivosti.

Participačné práva dieťaťa

Metodika s názvom „Participačné práva dieťaťa“ má za cieľ navrhnúť pre súdne konanie postup informovania dieťaťa o súdnom konaní, spôsob zisťovania názoru dieťaťa a hodnotenie relevancie názoru dieťaťa.

Ako pomôcka bude lúčiť aj informačný leták pre maloleté dieťa, ktorý je prispôsobený pre jednotlivé vekové kategórie (7 – 10 r., 11 – 14 r. a 15 – 18 r.).

Multidisciplinárny prístup súdu v rodinnoprávnej agende

Treťou je metodika s názvom „Princípy a priebeh konania multidisciplinárneho prístupu súdu v rodinnoprávnej agende“, ktorá si dáva za ciel odklon od tradičného, formalistického súdneho konania k väčšiemu dôrazu na edukáciu a podporný prístup súdu k rodičom.

To všetko so smerovaním na podporu rodičov k dosiahnutiu rodičovskej dohody, a teda k prevzatiu rodičovskej kompetencie bez potreby autoritatívneho zásahu súdu.

zdroj: https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/

Podľa zákona o rodine v časti vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor, ak to majetkové pomery rodiča dovoľujú. V takomto prípade súd vyčlení časť sumy výživného ako sumu určenú na tvorbu úspor. Rodičovi, ktorý má výživné platiť uloží, aby túto sumu dieťaťu poukazoval na osobitný účet.

Tento účet musí zriadiť na meno dieťaťa rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak by ktorýkoľvek zástupca chcel akokoľvek nakladať s financiami na tomto účte, potreboval by k tomu súhlas súdu.

Kedy treba účet zriadiť

Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 31. októbra 2017 uznesením zrušil prvostupňové rozhodnutie, ktoré považoval za rozporné so zákonom o rodine.

Prvostupňový súd uložil otcovi dieťaťa, ako povinnému rodičovi, aby výživné, vrátane časti na tvoru úspor, platil k rukám druhého rodiča. Matka mala v rozhodnutí uloženú povinnosť zriadiť dieťaťu bankový účet a časť výživného určenú na tvorbu úspor poukazovať na tento účet.

Krajský súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konania (okrem iného) z dôvodu, že výživné určené na tvorbu úspor, nie je možné platiť povinným rodičom k rukám druhého rodiča, ale na osobitný účet maloletého dieťaťa. Ten musí byť v čase rozhodovania súdu o výživnom na tvorbu úspor zriadený a tiež jeho údaje musia byť súdu známe v čase rozhodovania.

Opačnú prax deklaruje Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Cdo/14/2021, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby bol účet určený priamo v rozsudku, resp. aby v čase vyhlásenia rozhodnutia bol zriadený:

Aplikačná prax sa k realizácii ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine postavila tak, že osobitný účet sa zväčša zriaďuje až po rozhodnutí súdu. V rozpore so záujmom dieťaťa nie je ani plnenie na už existujúci účet maloletého dieťaťa. Súd nezisťuje, či bol účet zriadený, je to povinnosťou oprávneného rodiča vrátane oznámenia príslušných údajov povinnému rodičovi.

Celé súdne rozhodnutie 12Co/272/2017

V prípade, ak bolo v minulosti stanovené výživné na maloleté dieťa na základe rozhodnutia súdu alebo schválením dohody rodičov súdom, a vznikne potreba prehodnotiť výšku výživného, v súdnom konaní bude nevyhnutné preskúmať zmenu pomerov. Zmena má byť podstatná a musí sa týkať subjektívnych dôvodov na strane rodičov alebo dieťaťa, alebo objektívnych okolností, najmä vývojom životných nákladov.

Skúmanie dôvodov na zmenu výživného

Zmena pomerov má byť v súdnom konaní dostatočne zdôvodnená a preukázaná, a súd má podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom (pôvodnú dohodu o výživnom) a porovnať
ich so súčasným stavom.

Okrem preskúmania odôvodnených potrieb dieťaťa vo vzťahu k primeranosti výživného, má súd skúmať aj životnú úroveň rodičov s poukazom na ich vek, zdravie, schopnosť starať sa o seba, ale aj s poukazom na pravidelné a neočakávané výdavky dieťaťa.

Majetkové pomery rodiča treba posúdiť komplexne, nakoľko zahŕňajú tak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, ako aj jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

Skúmanie stavu pri prvotnom určení výživného

Rovnako dôležité, ako spoľahlivé zistenie aktuálneho stavu, je aj skúmanie stavu v čase určenia výživného.

Krajský súd Trnava v rozhodnutí o odvolaní v konaní o návrhu na úpravu výživného prvostupňovému súdu vytkol, že nedostatočne skúmal aktuálne možnosti oboch rodičov a potreby dieťaťa, a tiež že neskúmal predošlý stav, za ktorého došlo k dohode rodičov o výživnom.

Napriek tomu, že v rámci súdneho konania o výške výživného, v ktorom bola schválená dohoda rodičov o výživnom, spis neobsahoval konkrétne dôkazy na základe ktorých by súd rozhodoval, v súčasnom súdnom konaní
podľa názoru krajského súdu bolo potrebné skúmať a dokázať minulé majetkové možnosti rodičov a potreby dieťaťa.

V rámci procesných chýb odvolací súd taktiež prvostupňovému súdu vytkol strohé konštatovanie, že od poslednej úpravy výšky výživného súdom uplynuli štyri roky, ktorému obdobiu zodpovedá tak inflácia cien tovarov a služieb, ako aj zmena pomerov na strane oprávneného a na strane povinného. Takéto odôvodnenie rozhodnutia síce má svoj význam, avšak pre jeho všeobecný charakter nemôže obstáť z hľadiska posúdenia primeranosti stanovenej konkrétnej výšky výživného.

Celé rozhodnutie 11CoP/7/2019

Rodina, ktorú tvoria manželia a spoločné deti, je osobitne chránená zákonom o rodine a má špeciálne postavenie v práve. Zákon upravuje nielen vznik a fungovanie rodiny, ale aj situácie, ktoré vznikajú pri rozpade rodiny, najmä pri rozvode.

Pri rozvode treba vyriešiť komplex problémov

Pri rozvode manželstva treba vyriešiť nielen samotný fakt, či manželstvo rozviesť, ale treba riešiť aj ďalšie súvisiace problémy. Napríklad treba upraviť starostlivosť o deti, výživné na deti, po rozvode si rozdeliť majetok. V neposlednom rade sú tu inštitúty, na ktoré nemožno v rámci rozpadu manželstva zabúdať. Je to jednak vyživovacia povinnosť medzi manželmi a tiež príspevok na výživu rozvedeného manžela.

Preto žiadosť manžela alebo manželky o výživné nemožno považovať za vyhrážku, ale za zákonný nárok. Je ale potrebné posúdiť, či sú splnené aj požiadavky na priznanie výživného. Pravdou je, že každá jedna osoba môže požiadať o výživné na súde, ak ale na súde nepreukáže potrebu a nárok, nebude jej priznané.

Nie každá vyhratá bitka zaručuje vyhratú vojnu

Častokrát sú rozvody zovšeobecňované a polarizované, napr. muži držia ženy v šachu peniazmi alebo ženy vydierajú mužov, že neuvidia svoje deti.

Napriek tomu, že štatisticky môžu tieto názory odrážať väčšinový stav, situácia sa neustále mení, napríklad mnoho žien zarába viac ako muži a tiež veľa mužov nastupuje na materskú a rodičovskú dovolenku s deťmi.

A práve pre tieto dôvody treba každý rozvod posudzovať a hodnotiť individuálne a nehľadať všeobecne aplikovateľné riešenie.

Aj keď otec a matka môžu zvoliť cestu boja, rodinné právo zahŕňa široký komplex oblastí, v ktorých ťahá za „dlhší koniec“ vždy niekto iný. A zatiaľ čo napríklad vyhraná bitka o starostlivosť o deti a výživné môže byť čiastkovým úspechom, o to horšie môže dopadnúť napríklad boj o rozdelenie spoločného majetku.

A v neposlednom rade, po ukončení celého procesu, môže prísť žiadosť od bývalého manžela/manželky o príspevok na výživu. Prípadne nastane zmena majetkových pomerov a bude potrebné znova otvoriť konanie o určenie výšky výživného.

Z boja na spoluprácu

Môže to znieť ako klišé, ale pri rozvode je najpodstatnejšia zmena myslenia z boja na spoluprácu. Spoluprácu v rovine – poďme hľadať spôsob, ako sa rýchlo a lacno rozvedieme, ako sa rozumne dohodneme na deťoch a výživnom, ako si spravodlivo rozdelíme majetok. Takáto spolupráca je možná, ak rodičia, advokáti, psychológ, prípadne mediátor, budú smerovať svoju činnosť k dohode manželov a nebudú ich nevyhnutne viesť k boju.

Najpodstatnejším ale zostáva, aby rodičia/manželia neprenášali zodpovednosť za riešenie ich problému na tretie osoby.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Neplatenie výživného sa okrem možnej exekúcie častokrát skloňuje aj v trestnoprávnej rovine – trestný čin zanedbanie povinnej výživy. Spravidla ide o neplatenie výživného na dieťa, aj keď aplikácia trestného zákona je možná pri všetkých formách vyživovacej povinnosti.

Kto si neplní, čo i len z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Kto sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Zvýšenú trestnú sadzbu až na päť rokov môže dostať ten, kto týmto činom vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, spraví tak závažnejším spôsobom konania alebo bol v posledných dvoch rokoch za takýto čin odsúdený alebo podmienečne prepustený z výkonu trestu.

Novelizácia trestného zákona od januára 2020

Zatiaľ čo sa do decembra 2019 vyžadovalo, aby si páchateľ vyživovaciu povinnosť neplnil aspoň tri mesiace v priebehu dvoch rokov, od januára 2020 bude postačovať, ak výživné riadne nezaplatí dva mesiace v priebehu dvoch rokov.

Táto zmena bola prijatá novelou zákona o náhradnom výživnom. Zmenené boli zároveň aj podmienky na poskytnutie náhradného výživného.

Účinná ľútosť

Druhá podstatná zmena sa prejavila v možnosti zániku trestnosti formou účinnej ľútosti. Počas účinnosti zákona pred novelizáciou (t. j. do decembra 2019) bolo možné vyjadriť účinnú ľútosť a tak sa zbaviť trestnosti, a to dvoma spôsobmi:

• ak páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu;
• ak páchateľ uhradil úradu práce, sociálnych vecí a rodiny náhradu za poskytnuté náhradné výživné (ak úrad poskytol náhradné výživné v plnej výške) skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Pri oboch podmienkach sa vyžadovalo, že trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.

Od januára 2020 sa páchateľ nebude môcť zbaviť viny podľa druhého bodu. Teda, ak vo veci bolo poskytnuté náhradné výživné, páchateľ sa nevyviní, ak úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradí náhradu za poskytnuté náhradné výživné.

Možnosť účinnej ľútosti podľa prvého bodu (ak dodatočne povinnosť zaplatiť výživné splní) zostala zachovaná.

Dlh páchateľa

Dlh páchateľa z titulu nezaplateného výživného nie je považovaný za škodu spôsobenú trestným činom, ale je dlhom z titulu nesplatenia zákonnej povinnosti. Nie je teda možné nárok na výživné uplatniť v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody. Súd ale môže aj v trestnom konaní uložiť odsúdenému povinnosť, aby podľa svojich síl nahradil zmeškané výživné.

 

Povinnosť prispievať na výživné platí zo zákona a nie je k nemu nevyhnutne potrebné rozhodnutie súdu. Ak niekto dobrovoľne (bez súdneho rozhodnutia) platiť výživné nechce alebo ho neuznáva v žiadanej výške, je potrebné obrátiť sa na súd. Súd o nároku na výživné a o jeho výške rozhodne. Čo ak už disponujeme súdnym rozhodnutím, ale výživné nie je aj tak platené?

 

Exekúcia

Na exekútora sa môžete obrátiť so žiadosťou o vymoženie výživného, ak disponujete právoplatným súdnym rozhodnutím o povinnosti platiť výživné. Nezaplatené výživné môžete žiadať tri roky spätne.

Aj keď sa pri rozchode nezosobášeného páru nevyžaduje súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výživnom, je vhodné na týchto veciach sa dohodnúť a požiadať súd o schválenie takýchto dohôd. V prípade budúceho problému je možné s právoplatným súdnym rozhodnutím o schválení dohôd obrátiť sa na kompetentný orgán so žiadosťou o nútený výkon rozhodnutia.

Súdny exekútor má právo povinnému napríklad zablokovať bankový účet, siahnuť na výplatu alebo aj dať príkaz na zadržanie vodičského preukazu. Exekučné konanie vo veci výživného je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Trestné oznámenie

Neplatenie výživného je z právneho hľadiska v určitých prípadoch aj trestné. Podľa trestného zákona sa dopustí trestného činu zanedbanie povinnej výživy ten, kto najmenej dva mesiace v priebehu dvoch rokov neplní vyživovaciu
povinnosť. Pričom postačuje, že si túto povinnosť neplní aj z nedbanlivosti. Za toto je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Na tri roky môže byť odsúdený ten, kto sa vyživovacej povinnosti vyhýba úmyselne.

Podozrenie z trestného činu je možné oznámiť buď polícii alebo na prokuratúre.

Samotné podanie trestného oznámenia a preukázanie viny nemusí vždy znamenať automaticky odsúdenie. Vinník sa môže zbaviť viny, ak svoju vyživovaciu povinnosť dodatočne splní (pred vynesením rozsudku) a zároveň, ak tento jeho čin nemal trvalo nepriaznivé následky. Takýmto faktickým vyjadrením účinnej ľútosti zanikne trestnosť činu.

V minulosti bola prípustná účinná ľútosť aj v prípade, ak úrad práce poskytol oprávnenej osobe náhradné výživné a povinný toto dodatočne úradu splatil. Podľa novely zákona od januára 2020 takúto možnosť zbaviť sa viny páchateľ už nebude mať.

Náhradné výživné

V prípade neplatenia výživného (na maloleté dieťa) je tiež možné obrátiť sa na štát so žiadosťou o poskytnutie náhradného výživného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Žiadosť sa posiela príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Základné podmienky sú, že bol vo veci podaný návrh na exekúciu a že si dieťa riadne plní školskú dochádzku. Od roku 2022 boli podmienky na poskytnutie náhradného výživného upravené v prospech dieťaťa. Po novom nie je potrebné čakať dva mesiace, neposudzuje sa príjem domácnosti a nie je obmedzená ani výška poskytnutého náhradného výživného.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Zákon myslel aj na matky, ktoré nie sú vydaté, a teda nemajú nárok na výživné na manželku. Tieto matky môžu od otcov svojich detí žiadať okrem výživného na dieťa (ktoré je určené na výživu dieťaťa) aj príspevok na výživu a úhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom.

Už počas tehotenstva môže žena žiadať od otca dieťaťa príspevok na jej výživu a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. S tým otcom dieťaťa pritom nemusia byť ani v partnerskom zväzku. V prípade, ak by boli zosobášení, tento príspevok neprichádza do úvahy, keďže ako manžela by mala nárok na výživné medzi manželmi.

Zatiaľ čo tento príspevok slúži samotnej matke na jej výživu a úhradu jej nákladov, po narodení dieťaťa vznikne otcovi ďalšia povinnosť, a to prispievať na výživu maloletému dieťaťu.

Doba poskytovania príspevku

Otec dieťaťa je povinný prispievať matke dieťaťa na výživu najdlhšie po dobu dvoch rokov. Matka dieťaťa môže žiadať o tento príspevok už počas tehotenstva. Otec dieťaťa musí začať s poskytovaním príspevku najneskôr odo dňa pôrodu.

Preddavok na príspevok

Z dôvodu, že otcovstvo možno s určitosťou potvrdiť až po pôrode, súd môže už počas tehotenstva pravdepodobnému otcovi uložiť povinnosť poskytnúť vopred sumu potrebnú na zabezpečenie výživného matke, ako aj výživné pre dieťa po dobu, počas ktorej by žena mala nárok na materskú dovolenku podľa zákonníka práce.

Ak by sa dodatočne preukázalo, že otcom je iný muž, ten kto výživné uhradil môže žiadať náhradu od skutočného otca, spolu s úrokmi z omeškania.

Právo matky žiadať tento príspevok možno uplatniť na súde do troch rokov odo dňa pôrodu.

Aj v prípade príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke platia všeobecné ustanovenia týkajúce sa výživného.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Výživné na exmanžela/exmanželku je možné uplatniť si medzi rozvedenými manželmi. Ak sa rozvedený manžel nie je schopný sám živiť, môže od bývalého manžela žiadať, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Schopnosť živiť sa sám

Pri posudzovaní nárokov na tento druh príspevku je potrebné zohľadniť, či má bývalý manžel schopnosť živiť sa sám. Nepôjde o jeho vôľu živiť sa sám. Ak sa manžel odmieta zamestnať, napriek tomu, že možnosť má, alebo prijaté pracovné pozície bezdôvodne opúšťa, nárok na výživné nebude mať.

Naproti tomu napríklad dlhodobo práceneschopný manžel, alebo manžel/rodič na materskej dovolenke bude môcť príspevok žiadať.

Pri posudzovaní schopnosti živiť sa sám pritom súd prihliadne na všetky faktory, tak subjektívne ako aj objektívne, ktoré vplývajú na schopnosť manžela živiť sa sám.

Výška príspevku

Zatiaľ čo príspevok na výživu medzi manželmi má zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, príspevok na exmanžela má poskytnúť bývalému manželovi iba primeranú výživu.

Ak sa na výške výživného rozvedení manželia nedohodnú, rozhodne na návrh súd. Súd bude zohľadňovať aj príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Na akú dobu možno priznať príspevok

Tento príspevok možno žiadať odo dňa právoplatného rozvodu manželstva maximálne na päť rokov.

Vo výnimočných prípadoch súd môže túto dobu predĺžiť. Bude to tak v prípadoch, ak manžel nie je z objektívnych dôvodov naďalej schopný sa sám živiť, najmä ak ide o manžela, ktorý sa stará o choré dieťa alebo sám je vážne dlhodobo chorý.

Zánik práva na výživné

Toto právo zanikne uplynutím doby, na ktorú bolo priznané, ale aj v prípade uzavretia nového manželstva poberateľom výživného. Tiež, ak jeden z bývalých manželov zomrie.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Manželia majú medzi sebou vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Od vyživovacej povinnosti medzi manželmi treba odlíšiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). V manželstve majú mať obaja manželia rovnakú životnú úroveň a výživné na manžela má toto zabezpečiť.

Nie je pritom rozhodujúce, či manželia spolu žijú alebo nežijú. Ani či majú alebo nemajú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V prípade, ak nedosahujú rovnakú životnú úroveň, majú voči sebe povinnosť solidárne zabezpečiť rovnakú životnú úroveň pre oboch manželov.

Výška príspevku na výživu

Vzhľadom na charakter tohto právneho inštitútu je zrejmé, že žiadať výživné môže manžel, ktorý ma nižšiu životnú úroveň, a povinným manželom bude ten s lepšou životnou úrovňou. Príspevky na výživu majú byť v takej výške, aby sa ich životné úrovne vyrovnali.

Nemusí ísť teda iba o príspevok na nevyhnutnú výživu alebo na primeranú životnú úroveň, ako je to pri iných typoch výživného.

V živote môže vzniknúť situácia, kedy napríklad jeden z manželov zdedí značný majetok a tým pádom sa mu zvýši životná úroveň. Výživné na manžela neznamená, že musí polovicu majetku prepísať na manžela, ale že mu má poskytovať pravidelné príspevky, aby sa na jeho životnej úrovni mohol spolupodieľať.

Do kedy vyživovacia povinnosť platí

Vyživovaciu povinnosť majú manželia medzi sebou do právoplatného zániku manželstva, a to buď rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné alebo smrťou manžela (alebo vyhlásením na mŕtveho).

Starostlivosť o domácnosť

Súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada okrem iného a na to, kto a akou mierou sa stará o spoločnú domácnosť.

Výživné na manžela má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom, tzn. najprv treba žiadať výživné od manžela, až pri neúspechu od svojich detí.

Aj na vyživovaciu povinnosť medzi manželmi sa vzťahujú všeobecné ustanovenia zákona pre problematiku výživného.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými je osobitným inštitútom k vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Z názvu „medzi ostatnými príbuznými“ vyplýva, že pôjde o situácie, kedy neprichádza do úvahy výživné na dieťa a na rodiča. Spravidla pôjde o výživné na starého rodiča a výživné na vnukov.

Toto výživné sa tak bude vzťahovať na príbuzných v priamom rade na druhom a ďalšom stupni.

Nevyhnutná potreba

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými prichádza do úvahy, len ak existuje nevyhnutná potreba. A teda ak je potrebné zabezpečiť základné potreby na život. Nemožno sa teda domáhať príspevku na primeranú výživu.

Platí pravidlo, že povinnosť potomkov prispieť na výživu predchádza povinnosť predkov. A zároveň, prednostne musia plniť vyživovaciu povinnosť bližší príbuzní, a až keď oni nemôžu, prichádzajú na rad vzdialenejší príbuzní.

Spoluúčasť na príspevku na výživu

Platí, že všetci príbuzní na rovnakom stupni plnia povinnosť prispieť na výživu v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

Aj v rámci vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými platia všeobecné ustanovenia o výživnom.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.