V dnešnej digitálnej dobe zohrávajú doménové mená kľúčovú úlohu v prístupe k internetovým zdrojom. Ich význam sa však môže stať predmetom sporov medzi rôznymi subjektmi. V tomto príspevku sa podrobnejšie pozrieme na štruktúru a význam doménových mien, ako aj na mechanizmus riešenia sporov, známy ako UDRP (Uniform Domain-Name Dispute-Resolution Policy).

Doménové mená: Základný prehľad

Doménové mená slúžia ako adresy na internete, ktoré umožňujú používateľom ľahko nájsť a pristúpiť k webovým stránkam a iným zdrojom. Tieto mená zjednodušujú prístup k internetovým zdrojom tým, že eliminujú potrebu pamätať si numerické IP adresy. Kvôli svojej unikátnosti môže však dôjsť k sporom medzi rôznymi subjektmi, ktoré si nárokujú práva na rovnaké alebo podobné doménové meno.

UDRP: Mechanizmus pre riešenie sporov

Pre riešenie sporov týkajúcich sa doménových mien bol zavedený UDRP. Ide o mechanizmus, ktorý poskytuje rýchle a efektívne riešenie sporov týkajúcich sa neoprávneného používania doménových mien, ktoré porušujú ochranné známky. UDRP bola zavedená organizáciou ICANN, ktorá je zodpovedná za celosvetovú koordináciu systému doménových mien.

Postup riešenia sporov prostredníctvom UDRP

Proces začína podaním sťažnosti na príslušnú arbitrážnu inštitúciu. Sťažovateľ musí preukázať, že doménové meno, ktoré je predmetom sporu, je identické alebo zavádzajúco podobné ochrannej známke sťažovateľa, že respondenti nemajú práva alebo oprávnené záujmy týkajúce sa doménového mena a že doménové meno bolo registrované a je používané nedobromyseľne.

Kritika a výzvy súvisiace s UDRP

Napriek svojim výhodám čelí systém UDRP kritike. Hlavné obavy sa týkajú potenciálneho zneužitia systému veľkými korporáciami na úkor menších podnikateľov a obmedzenia slobody prejavu. Je dôležité, aby bola UDRP vykonávaná spravodlivo a transparentne, aby sa chránili práva všetkých zúčastnených strán.

Aj keď doménové mená a UDRP predstavujú základný kameň fungovania internetu a online aktivity, je dôležité aby bol mechanizmus riešenia sporov vykonávaný s primeranou starostlivosťou a pozornosťou voči právam všetkých zainteresovaných strán. K zabezpečeniu toho môže prispieť sústavný dohľad a hodnotenie existujúceho systému, ako aj vytvorenie príležitostí pre dialóg a diskusiu medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Tranzit energie hrá kľúčovú úlohu v integrovanom globálnom energetickom systéme, a práve v tomto kontexte sa stáva zmierovacie konanie v oblasti tranzitu nesmierne dôležité. Vychádzajúc zo základných princípov a záväzkov, na ktorých stojí Energetická charta – ako je podpora hospodárskeho rastu prostredníctvom liberalizácie investícií a obchodu s energiou, odstránenie technických a administratívnych prekážok obchodu, či potreba efektívnejších metód v oblasti výroby, distribúcie a využívania energie – je nevyhnutné venovať sa téme zmierovacieho konania pri tranzitných otázkach.

Pravidlá zmierovacieho konania v oblasti tranzitu podľa Energetickej charty:

Oznámenie sporu: Ak vznikne spor medzi zmluvnými stranami, strana, ktorá má pocit, že bola poškodená, musí spor písomne oznámiť generálnemu tajomníkovi Energetickej charty. Oznámenie by malo obsahovať identifikáciu strán sporu, podrobný popis podstaty sťažnosti a potvrdenie, že boli vyčerpané všetky možné prostriedky na riešenie sporu pred týmto krokom.

Menovanie zmierovateľa:  Generálny tajomník je zodpovedný za menovanie zmierovateľa, ktorý by mal byť osoba s vysokou morálnou integritou, nezávislý a nestranný. Zmierovateľ by mal mať dôveru všetkých strán sporu a mal by byť schopný riešiť spor spravodlivo.

Odstúpenie, smrť alebo nespôsobilosť zmierovateľa: V prípade, že zmierovateľ z akéhokoľvek dôvodu odstúpi, zomrie alebo sa stane nespôsobilým na vedenie konania, generálny tajomník musí čo najskôr vymenovať nového zmierovateľa.

Vylúčenie zmierovateľa:  Ak sa zistí, že zmierovateľ koná v rozpore s pravidlami nestrannosti a nezávislosti, môže byť vylúčený z konania. V takom prípade generálny tajomník vymenuje nového zmierovateľa.

Vedenie zmierovacieho konania: Zmierovateľ je zodpovedný za vedenie konania v súlade s pravidlami a princípmi nestrannosti, spravodlivosti a efektívnosti. Zmierovateľ môže požiadať strany o dodatočné informácie alebo dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre riešenie sporu.

Náklady: Zmierovateľ môže požadovať od strán zálohu na pokrytie nákladov spojených so zmierovacím konaním. V prípade, že jedna zo strán nesplní svoje finančné záväzky, môže zmierovateľ požiadať druhú stranu o zaplatenie týchto nákladov.

Dôvernosť: Všetky informácie, dokumenty a dôkazy získané počas zmierovacieho konania sú považované za dôverné a nesmú byť zverejnené tretím stranám bez súhlasu všetkých strán sporu.

Kompletné znenie Pravidiel týkajúce sa postupu pri zmierovacom konaní v oblasti tranzitu.

Zmierovacie konanie v oblasti tranzitu energie nie je len nástrojom na riešenie konfliktov, ale aj prostriedkom na posilnenie medzinárodnej spolupráce, podpory hospodárskeho rastu a ochrany životného prostredia. V súlade s princípmi Energetickej charty a výzvami súčasnej energetického sektora je nevyhnutné, aby zmluvné strany neustále hľadali efektívne a inovatívne riešenia pre tranzitné otázky. Uznanie potreby výroby, distribúcie a využívania energie v súlade s medzinárodnými záväzkami a dohodami nás núti zamyslieť sa nad tým, ako najlepšie začleniť zmierovacie konanie do širšieho rámca energetickej politiky a praxe. Ako zdôrazňuje Energetická charta, len prostredníctvom spolupráce, inovácií a vzájomného rešpektu môžeme dosiahnuť udržateľný a harmonický energetický tranzit pre všetky zainteresované strany.

WIPO (Svetová organizácia duševného vlastníctva) na svojej oficiálnej webovej stránke ponúka bezplatnú funkcionalitu – možnosť na mieru prispôsobiť a vygenerovať príslušnú zmluvnú doložku, pre prípad vzniku alebo existencie sporu, predmetom ktorého sú práva na ochranu duševného vlastníctva.

Okrem arbitrážnej doložky (v podmienkach SR rozhodcovskej doložky) a mediačnej doložky, je možné nakombinovať viacúrovňové doložky, poskytujúce širšie možnosti v rámci alternatívneho riešenia sporov.

WIPO generátor ADR doložiek

Porušovanie obchodného tajomstva je jedným z nekalosúťažných konaní, definovaných v Obchodnom zákonníku.

Čo je to obchodné tajomstvo

Obchodné tajomstvo je jedným z aktívnych práv patriacich k podniku a tvoria ho všetky skutočnosti obchodnej, technickej alebo výrobnej povahy súvisiace s podnikom. Zároveň tieto skutočnosti majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu hodnotu a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupne. V neposlednom rade má podnik toto tajomstvo vôľu utajiť a rovnako je utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečované.

Porušenie obchodného tajomstva

Za porušenie obchodného práva sa považuje neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

Neoprávneným konaním nie je, ak k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu, alebo ak bolo v takom rozsahu, ktorý umožňuje slovenský právny poriadok alebo právo EÚ.

Neoprávnené získanie obchodného tajomstva

Neoprávneným získaním obchodného tajomstva sa rozumie získanie utajovaných skutočností bez súhlasu majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. To spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkami alebo elektronickým súborom, ak obsahujú obchodné tajomstvo alebo obchodné tajomstvo možno od nich odvodiť.

Získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo:

• nezávislým objavom alebo vytvorením,
• pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva
• výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo
• iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb.

Neoprávnené využitie alebo neoprávnené sprístupnenie obchodného tajomstva

O neoprávnené využitie alebo neoprávnené sprístupnenie obchodného tajomstva pôjde, ak obchodné tajomstvo využil alebo sprístupnil bez súhlasu majiteľa rušiteľ, ktorý:

• získal obchodné tajomstvo neoprávnene
• porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti
• porušuje zmluvu obmedzujúcu využitie obchodného tajomstva

Mimosúdna obrana

Osoba, ktorej práva mali byť porušené, má právo iniciovať s označeným rušiteľom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Obchodný zákonník definuje v ustanoveniach § 725 a nasl. možnosť zaviazať sa nahradiť škodu sľubom vyhlásenia, tiež indemnizačným vyhlásením. Využíva sa najmä v obchodných záväzkových vzťahoch, aj keď účastníci nemusia byť výlučne podnikatelia.

Zložením sľubu odškodnenia vzniká záväzok, že sľubujúci nahradí príjemcovi sľubu škodu, ktorá mu vznikne z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada a na ktoré nie je príjemca sľubu povinný.

Forma sľubu

Takýto sľub je nevyhnutné urobiť písomne. Samotný záväzok vzniká doručením písomného vyhlásenia sľubujúceho jeho príjemcovi.

Príjemca sľubu musí uskutočniť konanie, o ktoré ho sľubujúci žiada, len keď sa na to príjemca sľubu zaviazal. Prijatím samotného sľubu odškodnenia automaticky nevzniká záväzok konať.

Podstatnými náležitosťami sľubu odškodnenia sú:

• označenie sľubujúceho a príjemcu sľubu
• označenie konania, v prípade ktorého je povinný sľubujúci nahradiť škodu
• záväzok sľubujúceho nahradiť škodu

Povinnosť nahradiť škodu

Ten, kto sľúbil škodu nahradiť, je povinný uhradiť nielen škodu, ale aj všetky náklady, ktoré príjemcovi sľubu vzniknú s konaním, o ktoré ho sľubujúci požiadal.

Preventívna povinnosť

Príjemca sľubu má preventívnu povinnosť. Je povinný vykonať včasné opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na zmiernenie negatívnych následkov konania.

Zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach bol prijatý s účinnosťou od januára 2021 s cieľom poskytnutia dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach.

Účelom ochrany je umožnenie podnikateľom pokračovať v prevádzkovaní podniku. Zákon nadviazal na úpravu dočasnej ochrany podnikateľov podľa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-10 a v justícii. Tento zákon bol využiteľný iba v súvislosti so zmierňovaním dopadov pandémie.

Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov sa vzťahuje všeobecne na podnikateľov, ktorí sa ocitnú vo vážnej finančnej situácii, pričom je ohrozená súčasná, aj budúca prevádzkyschopnosť podniku, ohrozené sú pracovné miesta, know-how podniku, platobná schopnosť a iné.

Kto môže o poskytnutie dočasnej ochrany žiadať

O poskytnutie dočasnej ochrany môže požiadať každý podnikateľ, ktorý ma na území SR centrum hlavných záujmov.

Vylúčené sú určité subjekty, ako banky, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti, zdravotné poisťovne a pod.

Ktorý súd je príslušný

Pre obvod Krajského súdu v Trnave a pre obvod Krajského súdu v Bratislave je príslušný Okresný súd Trnava. Pre obvod Krajského súdu v Žiline a pre obvod Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Okresný súd Žilina.

Pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a pre obvod Krajského súdu v Nitre je príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Pre obvod Krajského súdu v Prešove a pre obvod Krajského súdu v Košiciach je príslušný Okresný súd Prešov.

Pre určenie príslušnosti je rozhodujúce sídlo alebo miesto podnikania v čase podania žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany.

Forma a obsah žiadosti

Žiadosť musí byť podaná elektronicky prostredníctvom určeného formulára a musí byť autorizovaná žiadateľom alebo jeho zástupcom, inak sa na ňu neprihliada.

Formálnymi obsahovými náležitosťami sú:

• označenie súdu
• označenie žiadateľa
• vyhlásenie o pravdivosti údajov a pripojených vyhlásení
• dátum podania žiadosti
• osobité náležitosti podľa § 6 a povinné prílohy podľa § 7

Poskytnutie dočasnej ochrany

V prípade splnenia podmienok súd bezodkladne žiadateľovi poskytne dočasnú ochranu vydaním potvrdenia o poskytnutí dočasnej ochrany. Potvrdenie je doručené uložením v spise a bezodkladne zverejnené v Obchodnom vestníku.

Počas trvania ochrany nemožno voči podnikateľovi rozhodnúť o začatí konkurzného konania. Taktiež nemá podnikateľ počas tejto doby povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok.

Obmedzené sú aj možnosti pri výkone rozhodnutia voči podnikateľovi, kedy nie je možné postihnúť podnik, vec, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou.

Obdobne v rámci záväzkových vzťahov nie je prípustné, aby zmluvná strana podnikateľa vypovedala zmluvu, odstúpila od zmluvy alebo by odoprela plnenie zo zmluvy z dôvodu omeškania podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo pred poskytnutím tejto ochrany. Z tohto pravidla zákon stanovuje určité výnimky (§ 10 ods. 6).

Počas plynutia dočasnej ochrany lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou neplynú, a to vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany.

Zákon detailne špecifikuje práva a povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou (§ 11), možnosti úverového financovania (§ 12), osobitné práva zabezpečených veriteľov (§ 13), prioritné uspokojenie nárokov z úverového financovania (§ 14), možnosti predĺženia dočasnej ochrany (§ 15), zánik dočasnej ochrany (§ 16), povinnosti po zániku dočasnej ochrany (§ 17) a možnosti zrušenia dočasnej ochrany (§ 18).

Mimosúdna obrana

V prípade sporu, ktorý je príčinou alebo následkom finančných ťažkostí, má každý podnikateľ v ťažkostiach, veriteľ, prípadne iná dotknutá osoba, právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

V príspevku stručne a v prehľadnej forme prinášame rozdiel medzi mediačným konaním a rozhodcovským konaním, inak známym ako arbitráž. Základný rozdiel je potrebné poznať z dôvodu, že mediátorom sú častokrát vyčítané menšie právomoci, ako strany sporu predpokladali. Uvedené je mnohokrát spôsobené nesprávnym výberom (ale nesprávnou kombináciou) alternatívneho spôsobu riešenia sporu.

Mediácia

Mediačné konanie upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Ide o neformálne konanie, ktoré je vedené nezávislou a nestrannou osobou – mediátorom, a má za cieľ vytvoriť stranám sporu vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, ktoré zohľadňuje ich záujmy. V praktickom význame ide o asistované vyjednávanie podmienok zmieru za aktívnej účasti mediátora.

Základným predpokladom začatia mediácie je vôľa strán sporu začať mediačné konanie a následná vôľa strán sporu vyriešiť konkrétny spor spôsobom dohodnutým na mediácii. Vychádzajúc z uvedeného princípu, dosiahnutie záverečnej dohody nemožno mediátorom garantovať.

Mediáciou možno riešiť všetky spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, vrátane sporov cezhraničných. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že mediácia, ktorej výsledkom je písomná dohoda – zmier medzi stranami sporu, môže byť vedená pri všetkých vzťahoch, s ktorými legislatíva nevylučuje stranám sporu voľne nakladať. Touto formou nemožno riešiť napríklad uzavretie manželstva, osvojenie dieťaťa alebo uloženie trestu za trestný čin.

Rozhodcovské konanie

Rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na ktorom môžu byť riešené všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Rozhodca nemôže rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia a spory, ktoré vznikajú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Základným predpokladom arbitráže je, že sa strany sporu dohodnú, že zveria kompetenciu rozhodnúť ich spor rozhodcovskému súdu, resp. určenému rozhodcovi.

Rozdiel medzi arbitrážou a mediáciou

Obe formy riešenia sporov možno radiť pod formy alternatívneho riešenia sporov, a teda pod sústavu mimo štátneho súdneho systému. Tak rozhodca, ako aj mediátor, nemajú prenesenú výkonnú štátnu moc. Ide o súkromné podnikateľské subjekty.

Zatiaľ čo na začatie súdneho konania (na štátnom súde) sa nevyžaduje obojstranná vôľa strán sporu – postačuje žaloba jednej zo strán (druhá strana sporu je zapojená nedobrovoľne), na rozhodcovské aj mediačné konanie sa vyžaduje vôľa všetkých strán sporu.

Základným rozdielom medzi mediáciou a arbitrážou je, že dohodou strán sporu o predložení veci na rozhodnutie rozhodcovi sa strany sporu vzdávajú možnosti ovplyvniť výsledné rozhodnutie a budú sa musieť podvoliť rozhodnutiu rozhodcu. Takéto rozhodnutie sa stáva záväzným a vykonateľným bez ohľadu na to, či sa strany sporu s konečným rozhodnutím stotožňujú alebo nie.

Naproti tomu, dohodou o začatí mediácie sa strany sporu nevzdávajú práva ovplyvniť výsledok mediácie. Zverujú právomoc mediátorovi viesť mediačné konanie, ktoré má strany sporu doviesť ku konsenzu, prípadne aspoň ku kompromisu. Napriek tomu, že v závislosti od dojednaných podmienok vedenia mediácie má mediátor v určitej forme právo vysloviť svoj subjektívny názor alebo navrhnúť možnosti riešenia sporu, nemá právo strany sporu nútiť ním navrhované riešenie prijať, ani spor autoritatívne rozhodnúť.

V skratke možno definovať, že pri rozhodcovskom konaní sa strany sporu vzdávajú práva ovplyvniť proces aj výsledné rozhodnutie, zatiaľ čo pri mediácii strany sporu spolurozhodujú o procese mediácie, a zároveň majú plne v rukách výsledok mediácie. Minimálne v rovine autonómie ich rozhodnutia o pristúpení alebo nepristúpení k vyjednaným podmienkam riešenia sporu.

Rozdiel medzi týmito dvoma inštitútmi sa prejavuje v účele konaní. Mediačné konanie je zamerané na záujmy strán sporu a hľadanie obojstranne prijateľného riešenia, zatiaľ čo rozhodcovské konanie je zamerané na právne posúdenie sporu. Rozhodcovské konanie garantuje výsledné rozhodnutie, mediačné konanie takúto garanciu neposkytuje.

Príkladom môže byť dodávateľsko-odberateľský vzťah a neuhradené faktúry. Zatiaľ čo účelom rozhodcovského konanie je posúdenie, ktorá strana sporu je v práve a vydanie rozhodnutia o povinnosti uhradiť dlh v určenej lehote, pri mediačnom konaní sú zohľadňované aj osobitné skutočnosti, ako vôľa dlh splatiť, finančné a časové možnosti splatenia dlhu, možnosti novácie záväzku a ďalšie. A na základe týchto okolností je dojednaná výsledná a realizovateľná dohoda.

Čo sa týka účinnosti rozhodcovského rozsudku – takéto rozhodnutie je záväzné a vykonateľné, tzn. môže slúžiť ako exekučný titul. Mediačná dohoda – dohoda, ktorá je výsledkom mediácie, s ohľadom na autonómiu strán sporu, môže byť spísaná vo forme (obyčajnej) záväznej dohody alebo vo forme notárskej zápisnice, kedy aj mediačná dohoda má formu exekučného titulu. Rovnako je to v prípade, ak je mediačná dohoda predložená súdu alebo rozhodcovskému súdu na schválenie zmieru. Vtedy sa mediačná dohoda stáva súčasťou rozsudku, ktorým je schválený zmier.

Kombinácia mediácie a rozhodcovského konania

S ohľadom na zmluvnú voľnosť strán sporu nie je vylúčená ani kombinácia mediačného a rozhodcovského konania. Strany sporu sa môžu záväzne dohodnúť, že sa spor pokúsia vyriešiť mediáciou a pokiaľ mediačné konanie nebude úspešné, predložia spor na rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Je pritom vylúčené, aby v totožnej veci vystupovala ako mediátor a rozhodca totožná osoba. Prípustné sú aj ďalšie dojednania, ktoré neodporujú zákonu.

Návrh na mimosúdne riešenie

Každá fyzická aj právnická osoba má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Autori a ich diela požívajú osobitnú právnu ochranu, najmä na základe Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. Tento zákon sa vzťahuje na všetky vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu a tiež v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Zákon neopomína ani počítačové programy a databázy. Chráni práva a oprávnené záujmy nielen autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového alebo audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa.

Čo je predmetom autorského práva

Predmetom autorského práva je každé dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy. Musí spĺňať požiadavku na jedinečnosť z pohľadu výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľnú zmyslami. Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel, forma jeho vyjadrenia alebo miera jeho dokončenia.

Čo sa za predmet autorského práva nepovažuje? Najmä myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Tiež texty právnych predpisov a úradných alebo súdnych rozhodnutí, štátne a obecné symboly, znalecké posudky a podobne.

Kedy autorské právo vzniká

Právo autora vzniká v momente vytvorenia diela. Zákon nevyžaduje žiadnu registráciu diela, ani povolenie na jeho vytvorenie. Zároveň nie je rozhodujúce, v súvislosti s akou činnosťou toto dielo vzniklo. Či ako súčasť vlastnej umeleckej činnosti, podnikania, výskumu, štúdia, zamestnania.

K dielu, resp. označeniu diela je možné umiestniť symbol ©, príp. text upozorňujúci na autorské právo.

Autorské práva v krajinách EÚ sú chránené 70 rokov po smrti autor (príp. od smrti posledného spoluautora). V krajinách mimo EÚ, ktoré podpísali Bernský dohovor, trvá minimálne 50 rokov po smrti autora. Dĺžka je závislá od legislatívy konkrétneho štátu.

Aké má autor práva

Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva autora a výhradné majetkové práva.

Pod výhradnými osobnostnými právami autora rozumieme najmä právo na samotné autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení alebo nezverejnení diela, právo na označenie autora alebo na nedotknuteľnosť diela. Týchto práv sa autor nemôže vzdať, ani previesť na iného a smrťou autora zanikajú. Nikto si po smrti autora nesmie prisvojiť autorstvo k dielu.

Výhradné majetkové práva zahŕňajú právo použiť dielo a udeliť súhlas na použitie. Za každé použitie diela má autor právo na odmenu. Ani majetkové práva nie sú prevoditeľné, nemožno sa ich vzdať alebo nemôžu byť postihnuté exekúciou. Sú ale predmetom dedičstva.

Ochrana autorského práva

Autor, ktorý sa domnieva, že bolo zasiahnuté do jeho práv, alebo takýto zásah hrozí, sa môže domáhať najmä:

• určenia svojho autorstva
• zákazu ohrozenia svojho práva
• zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva
• odstránenie následkov zásahu do autorského práva
• náhrady nemajetkovej ujmy
• náhrady škody
• vydania bezdôvodného obohatenia.

Správa práv a riešenie sporov

Správu práv autorov vykonáva nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy. Licenciou na výkon organizácie kolektívnej správy disponuje napríklad Slovenská asociácia producentov v audiovízii, LITA, autorská spoločnosť, OZIS – Ochranné združenie interpretov Slovenska, SLOVGRAM alebo SOZA.

Z dôvodu, že organizácie kolektívnej správy majú zákonom zverené právomoci a oprávnenia, zákon im definuje aj určité postupy pre riešenie sťažností a sporov.

Autorský zákon definuje, že organizácie kolektívnej správy môže využiť na riešenie sporov s inou organizáciou kolektívnej správy, nositeľom práv, používateľom alebo právnickou osobou združujúcou používateľov postupy podľa zákona o rozhodcovskom konaní alebo zákona o mediácii. Organizácia kolektívnej správy iniciuje na riešenie sporov s právnickou osobou združujúcou používateľov mediáciu podľa zákona o mediácii.

Ak ide o riešenie sporu s nositeľom práv, používateľom alebo právnickou osobou združujúcou používateľov, organizácia kolektívnej správy je povinná vždy sa pokúsiť o riešenie tohto sporu predovšetkým dohodou.

Súdne a mimosúdne riešenie

Autori, prípadne subjekty vykonávajúce správu nad autorskými právami, majú právo obrátiť sa na súd, ktorý môže priznať uvedené práva na ochranu autorských práv. Autor sa môže domáhať nielen práv vyplývajúcich z autorského zákona, ale aj z licenčnej zmluvy, ak bola uzavretá.

Mimosúdna obrana

Autor, správca práv alebo iná osoba zainteresovaná v prípadnom autorskom spore, má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Akú má možnosť brániť sa firma, ktorej meno mohlo byť alebo bolo poškodené nepravdivou alebo zavádzajúcou informáciou v televíznej reportáži?

Povinnosti televízie

Podľa zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ povinný, okrem iného, zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby a zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov. Názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Porušením týchto povinností, najmä odvysielanie neobjektívnych alebo účelovo skreslených informácií, ktoré môžu poškodiť dobré meno obchodných spoločností, ale aj fyzických osôb, zakladá vysielateľovi zodpovednosť za škodlivé následky.

Právo na opravu

V prípade, ak bola odvysielaná reportáž, ktorá obsahovala nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je na základe odvysielaných údajov identifikovateľná, táto osoba môže žiadať bezplatné odvysielanie opravy.

Žiadosť musí byť doručená vysielateľovi do 30 dní odo dňa vysielania, v opačnom prípade toto právo zaniká. Z tejto žiadosti musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov alebo skreslenie pravdy, a tiež návrh na znenie opravy.

Opravu je televízia povinná odvysielať bezplatne do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy, a to v rovnakom programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase, aby bola oprava formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov.

Presné podmienky práva na opravu uvádza § 21 zákona o vysielaní a retransmisii.

Návrh na mimosúdne riešenie

Osoba, ktorej práva mali byť porušené, ako aj vysielateľ, má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Žaloba na súd

Súdna ochrana je zaručená aj v prípadoch poškodenia dobrého mena. Osoba, ktorá sa domnieva, že jej boli porušené práva sa môže žalobou domáhať na súde náhrady škody, ochrany osobnosti alebo v prípade právnických osôb ochrany dobrej povesti súdnym nariadením zdržať sa závadného konania, nápravy závadného stavu alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Definíciu obchodného mena podnikateľa alebo obchodnej spoločnosti ustanovuje Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. Pod pojmom obchodné meno rozumieme názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej činnosti.

Obchodné meno fyzickej osoby

Ak podniká fyzická osoba, jej obchodným menom je jej meno a priezvisko. K tomu môže byť pripojený dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Keďže zákon umožňuje v rámci dedičského konania aj prechod podniku po podnikateľovi – fyzickej osobe, dedič môže v rámci podnikateľskej činnosti podnikať pod pôvodným obchodným menom. Je nevyhnutné ale pripojiť dodatok s označením nástupníctva a mena nástupcu. Obdobne sa postupuje pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa – fyzickej osoby.

Pri zmene mena fyzickej osoby – podnikateľa možno používať pôvodné označenie, ale s dodatkom obsahujúcim nové meno.

Obchodné meno právnickej osoby

Za obchodné meno obchodných spoločností alebo družstiev sa považuje názov uvedený v obchodnom registri (vrátane právnických osôb zapísaných v obchodnom registri na základe osobitného zákona). Súčasťou ich obchodného mena je aj dodatok, ktorý označuje ich právnu formu (a.s., s.r.o. a pod.). Ak sa právnická osoba nezapisuje do obchodného registra, jej obchodným menom je názov, pod ktorým bola zriadená (napr. mediačné centrá).

V prípade prechodu právnickej osoby na nástupcu (pri zániku právnickej osoby bez likvidácie), na nástupnícku spoločnosť prechádza aj jej obchodné meno. Ak má nástupnícka spoločnosť inú právnu formu, musí zosúladiť dodatok k obchodnému menu podľa jej súčasnej právnej formy.

Obchodné meno nie je možné previesť bez toho, aby bol prevedený aj celý podnik, prípadne jeho časť. Po čiastočnom prevode je potrebné zmeniť obchodné meno prevodcu alebo neprevedená časť podniku zanikne likvidáciou.

Nie je vylúčené, že obchodné meno právnickej osoby bude obsahovať aj meno spoločníka alebo člena. Ak takáto fyzická osoba prestala byť spoločníkom alebo členom, možno v obchodnom mene používať jeho meno len s jeho súhlasom, príp. so súhlasom dediča, ak takáto osoba zomrela.

Povinnosti podnikateľa

Každý podnikateľ je povinný uvádzať k svojmu obchodnému menu aj dodatok s označeným jeho súčasného právneho stavu, najmä dodatky „v likvidácii“, „v reštrukturalizácii“ alebo „v konkurze“.

V prípade kreovania obchodného mena je potrebné dodržať zásadu, že obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi a o jeho predmete podnikania. Nestačí pritom iba rozdielne označenie právnej formy.

pozn.: samotný fakt, že obchodný register pri zápise názvu obchodnej spoločnosti skúma, či existuje spoločnosť s rovnakým názvom, nevylučuje, že zápisom spoločnosti do obchodného registra, resp. užívaním zapísaného obchodného mena nebude dochádzať k porušovaniu práv na ochranu obchodného mena iného subjektu.

Pri fyzických osobách postačuje na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania, keďže z logického hľadiska sa nezriedka vyskytujú podnikatelia s rovnakým menom a priezviskom. Ak by sa na totožnej adrese nachádzali dvaja podnikatelia s rovnakým menom a priezviskom, je podnikateľ povinný doplniť svoje obchodné meno o dodatok, ktorý sa týka mena alebo druhu podnikania, aby bolo možné tieto dve osoby odlíšiť.

Ochrana obchodného mena

Ak sa niekto domnieva, že jeho práva boli dotknuté alebo sú ohrozené z dôvodu neoprávneného požívania obchodné mena, môže sa proti tomuto subjektu domáhať, aby sa konania zdržal a aby odstránil závadný stav. Pod tým možno rozumieť najmä:

• dožadovanie sa zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov alebo ich stiahnutia z obehu, ak porušujú práva k obchodnému menu;
• dožadovanie sa zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutie z obehu;
• žiadať informácie o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu, vrátane údajov o vlastníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi, prípadne údajov o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo cene tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.

Rovnako možno žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť poskytnuté aj v peniazoch. Nie je vylúčená náhrada škody, ak bola spôsobená. V prípade, ak by iným spôsobom nebolo možné určiť výšku náhrady, súd náhradu určí minimálne vo výške odmeny, ktorá bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.

V prípade súdneho konania predmetom ktorého je ochrana obchodného mena môže súd priznať úspešnému účastníkovi právo zverejniť rozsudok na trovy neúspešného účastníka, ako aj rozsah, formu a spôsob zverejnenia.

Obchodné meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva, preto kauzálne príslušným súdom na prejednanie sporu, ktorého predmetom je ochrana obchodného mena, je podľa § 25 ods. 1 Civilného sporového poriadku Okresný súd Banská Bystrica, a to aj v prípade, ak spor má súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania (§ 25 ods. 3 C. s. p.). Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. decembra 2019, sp. zn. 1Ndob/12/2019

Obchodné meno c/a ochranná známka

Je potrebné poznamenať, že obchodné meno nemožno stotožňovať s ochrannou známkou. Ochranná známka požíva zvýšenú právnu ochranu podľa zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pre možnosť aplikácie tohto zákona sa vyžaduje registrácia obchodného mena ako ochrannej známky.

Mimosúdna obrana

Osoba, ktorej práva mali byť porušené, má právo iniciovať s označeným rušiteľom mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.