Podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (zákon č. 355/2007 Z. z.) sú fyzické osoby povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.
V prípade maloletých detí zodpovedá za plnenie týchto povinností ich zákonný zástupca.
Pokuty za odmietnutie očkovania
Zo strany rodičov, ako zákonných zástupcov, častokrát dochádza k odmietaniu povinného očkovania v dôsledku obáv z nežiadúcich účinkov, prípadne z dôvodu osobného presvedčenia. Úrad verejného zdravotníctva za takéto konanie rodičov postihoval pokutami, čo viedlo k viacerým súdnym konaniam.
Touto vecou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR (3 Szd 1/2013), ktorý takéto pokuty rušil a vracal Úradu verejného zdravotníctva na nové rozhodnutie (kolízia záujmov rodičov a dieťaťa). V iných rozhodnutiach Najvyšší súd SR pokuty potvrdzoval (napr. 8Sžo/38/2016).
Kolízia záujmov dieťaťa a rodiča
Dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd SR (3 Szd 1/2013) nepovažoval postup Úradu verejného zdravotníctva za správny bolo, že podľa jeho názoru rodič ako zákonný zástupca nemôže zodpovedať za splnenie si povinností, pokiaľ je zo zastupovania dieťaťa pre daný úkon vylúčený.
Podľa zákona o rodine „žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právny úkon, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať“.
Záujem dieťaťa na povinnom očkovaní môže byť objektívny. Odmietnutím povinného očkovania dieťaťa zo strany rodiča vzniká kolízia objektívneho záujmu dieťaťa a záujmu rodiča vyplývajúceho z jeho presvedčenia.
Vznik konfliktu medzi záujmom rodiča a záujmom dieťaťa je výlukou zo zákonného zastupovania dieťaťa rodičom a z tohto dôvodu záujem dieťaťa musí byť chránený kolíznym opatrovníkom.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že síce rodič nenesie priestupkovú zodpovednosť za nezaočkovanie dieťaťa, z dôvodu konfliktu jeho záujmu so záujmom dieťaťa je z rozhodovania o zaočkovaní/nezaočkovaní úplne vylúčený. Navyše sa nevyžaduje preukázaný konflikt záujmu. Postačuje, že k rozporu záujmov by mohlo dôjsť.
Potvrdenie pokuty
„Najvyšší súd zhodne s krajským súdom poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze č. k. PL. ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, a to: „V prípade právnej úpravy povinného očkovania je samotná povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uložená všetkým fyzickým osobám v § 51 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, teda zákonom. Podzákonný predpis – vyhláška upravujúca prevenciu a kontrolu prenosných ochorení – je vydaný na základe zákonného splnomocnenia v § 62 písm. a/ uvedeného zákona, ktoré je dostatočne presné a určité a ústavne akceptovateľným spôsobom splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonného vykonávacieho právneho predpisu v konkrétnej oblasti.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Sžo/38/2016
„Avšak tento podzákonný predpis už neustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, ale len konkretizuje problematiku upravenú v podstatných rysoch samotným zákonom. Právna úprava povinného očkovania na zákonnej úrovni v spojení s podzákonným vykonávacím právnym predpisov pamätá aj na zdravotné kontraindikácie dieťaťa (resp. osoby povinnej podrobiť sa povinnému očkovaniu). V týchto prípadoch § 12 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v spojení s § 13 ods. 1 a 2 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení neupravuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, resp. ukladá povinnosť lekára vykonávajúceho povinné očkovanie zohľadňovať pred povinným očkovaním prípadné známe zdravotné kontraindikácie. Rovnako nie je možné ustáliť a mať za preukázaný všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí. Naopak, je preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. aj úplnou eradikáciou pravých kiahní. Čo sa týka bezpečnosti očkovacích látok pre zdravie ľudí, ich neškodnosti a predchádzania nežiaducich účinkov liekov, nad uvedeným drží ochrannú ruku štát v podobe úpravy štátnej kontroly liečiv prostredníctvom Štátneho ústavu na kontrolu liečiv v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V týchto intenciách je potrebné ustáliť, že aj povinné očkovanie (a očkovanie ako také) je zásahom do integrity človeka. Avšak účelom a dôsledkom povinnosti podrobiť sa povinnému očkovaniu nie je ukončenie života alebo priama hrozba jeho ukončenia, ale naopak, účelom je život chrániť a predchádzať vzniku a šíreniu prenosných a smrteľných ochorení. Pri dodržaní právom predpísaných zdravotníckych postupov a zohľadnení zdravotných kontraindikácií očkovanej osoby nie je následkom povinného očkovania ohrozenie života, ale naopak, jeho ochrana.“ Okrem uvedeného najvyšší súd dodáva, že právo na rešpektovanie súkromného života nemožno považovať za právo absolútne, a preto zásah do tohto práva automaticky neznamená aj porušenie tohto práva. Fyzická integrita človeka je obsiahnutá v koncepte ,,súkromného života“, pričom povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva. Povinné očkovanie potom ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Takýto zásah neznamená automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru).“
Spor rodičov o očkovaní dieťaťa
V prípade, ak sa rodičia o zaočkovaní dieťaťa dohodnúť nevedia a ich názory sa rozchádzajú, a rozhodnutie možno požiadať súd, ktorý má právo nahradiť súhlas rodiča s očkovaním, resp. vydať iného zákonné rozhodnutie na základe vykonaného dokazovania.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
„Súd vzhľadom na nezhodu medzi otcom dieťaťa ako navrhovateľom a matkou dieťaťa ako odporkyňou rozhodol týmto rozhodnutím o udelení súhlasu namiesto matky s povinným očkovaním maloletého dieťaťa Z. G., S.. XX.XX.XXXX. Z. G. povinné očkovanie absolvovala v dvoch až piatich mesiacoch, dobrovoľné očkovanie proti rotavírusom v deviatom mesiaci svojho života, odvtedy nebola očkovaná. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane zdravia je povinnosťou sa dať zaočkovať v súvislosti s predchádzaním prenosu chorôb. Domnelé právo jednotlivca nepodrobiť sa povinnému očkovaniu nemožno povýšiť nad právo iných fyzických osôb byť chránený pred šírením nákazlivých chorôb. Týmto rozhodnutím je nahradený informatívny súhlas matky s povinným očkovaním u detského lekára, len detský lekár, resp. v danom prípade odborník pre rizikové deti rozhodne či maloletá Z. G., S.. XX.XX.XXXX môže byť očkovaná v súvislosti s nežiaducimi účinkami vakcín a jej zdravotným stavom. Súd týmto rozhodnutím nerozhodol o očkovaní maloletej, rozhodol len o nahradení súhlasu namiesto matky s povinným očkovaním maloletého dieťaťa.“ Rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 12P/20/2018
Európsky súd pre ľudské práva
V prípade Vavřička a spol. proti Českej republike Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutím zo dňa 8. apríla 2021 potvrdil, že pokuta zo strany štátu za nesplnenie povinnosti dať dieťa zaočkovať a následné neprijatie nezaočkovaného dieťaťa do materskej školy neboli v rozpore s ustanoveniami Listiny základných práv a slobôd.
Podľa súdu očkovanie detí sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia dieťaťa, aj ochrany zdravia iných. Takúto úpravu súd zároveň považuje za súladnú s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd pritom zohľadnil podmienky povinného očkovania, prípustné výnimky, aj poskytované záruky.
Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine “Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.”
Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.
Citované rozsudky k stiahnutiu:
3 Szd 1/201 kolízny opatrovník
