Viaceré deti povinného ako dôvod na zníženie výživného

výživné

Krajský súd Trnava v konaní 26CoP/40/2018 riešil situáciu, kedy bolo potrebné zhodnotiť odôvodnenosť zníženia výživného pri kumulácii vyživovacej povinnosti na viaceré deti. Zároveň sa jednalo o situáciu, kedy bol povinný rodič vo výkone trestu odňatia slobody.

Zmena pomerov ako dôvod na zmenu výživného

Podľa § 78 Zákona o rodine a v spojení s § 121 Civilného mimosporového poriadku je podstatná zmena pomerov podmienkou pre možnosť zmeniť výšku výživného, určeného predošlým súdnym rozhodnutím o výživnom. Táto zmena pomerov musí byť podstatná a preukázaná. Musí sa týkať okolností odôvodňujúcich výšku výživného za podmienky, že sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Táto zmena musí byť podstatnou oproti pomerom, za ktorých bolo stanovené predošlé výživné.

Môže ísť nielen o pomery na strane povinného, teda toho, kto výživné má plniť, ale aj na strane oprávneného, teda dieťaťa, pre ktoré je výživné určené. Tiež môže ísť o okolnosť objektívnu, a teda nezávislú od oprávneného alebo povinného, napríklad zvýšenie životných nákladov (zvýšenie nákladov na bývanie, potravín a pod.)

Preukázanie zmeny pomerov

Zmena pomerov musí byť v súdnom konaní riadne preukázaná. Súd bude skúmať nielen skutočnosti, na ktoré poukazujú strany sporu, spravidla rodičia, ale súd z úradnej povinnosti skúma všetky skutočnosti, ktoré považuje za potrebné. A teda aj tie skutočnosti, na ktoré rodičia nepoukazujú alebo nechcú „vyťahovať“. Aktuálne pomery súd porovnáva s pomermi účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia.

Súd najmä porovnáva zmenu potrieb dieťaťa najmä vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na zdravotný stav, vek, schopnosť starať sa o seba. Tiež zohľadňuje pravidelné aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školou, zdravotnou starostlivosťou, ale aj výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami.

Rovnako aj pri povinných osobách súd porovnáva a preukazuje ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu, alebo aj objektívne možnosti dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením. V neposlednom rade je to doterajšia celková životnú úroveň každého z rodičov a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

To všetko za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k podstatnej zmene pomerov nedošlo.

Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

Trest odňatia slobody ako dôvod na zníženie výživného

Napriek okolnosti, že v rozhodujúcom prípade si otec vlastním zavinením zapríčinil nemožnosť platiť výživné tým, že sám zapríčinil, že bol odsúdený na trest odňatia slobody, nemožno týmto  automaticky zamietnuť dôvod na zníženie výživného, bez skúmania ďalších okolností a pomerov.

Na druhej strane, ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Preto jeho vyživovacia povinnosť bude trvať aj keď je vo výkone trestu odňatia slobody.

Pre poriadok je však potrebné dodať, že skutočnosť, že výživou povinný rodič sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody sama osebe nezbavuje súd povinnosti dôsledne zistiť osobné a majetkové pomery takejto osoby ako aj jej možnosti a schopnosti prispievať na výživu oprávnenej osoby a jednoznačne ustáliť konkrétnu výšku príjmu, dosiahnutie ktorej je v jej možnostiach a schopnostiach a až z takto ustálenej výšky príjmu ďalej pri určení rozsahu jej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzať.

Vo veci rozhodovanej súdom nástupom otca na výkon trestu odňatia slobody sa životná úroveň otca rapídne znížila, preto bol dôvod na plnenie výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Viaceré deti povinného a ich právo na rovnakú životnú úroveň

V rozhodovanej veci bol nesprávnym záver súdu o nedôvodnosti návrhu na zníženie výživného nezohľadniac skutočnosť, že sa mu narodilo druhé dieťa a to len z dôvodu, že sa otec slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa a teda je na ňom ako rodičovi, aby si zhodnotil, či má prostriedky na to aby toto dieťa aj živil, nakoľko nástup výživou povinného rodiča do výkonu trestu odňatia slobody ako aj narodenie sa ďalšieho maloletého dieťaťa výživou povinnému rodičovi sú objektívnymi dôvodmi na zníženie výživného určeného práve takémuto rodičovi.

Odvolací súd zdôraznil, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Názor súdu prvej inštancie, že narodenie druhého dieťaťa zásadne nie je dôvodom na zníženie výživného, nakoľko otec sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa, a teda je na ňom ako rodičovi aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa živil je nesprávny (ako to správne namietal v odvolaní aj otec maloletého dieťaťa). Takýto záver by totiž bezprávne diskriminoval všetky ostatné deti výživou povinného rodiča o ktorých sa práve v prebiehajúcom súdnom konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom nekoná.

Možnosti mediácie pri potrebe zmeny výšky výživného

Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania – mediačná dohoda – taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa.

Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. nárokov a potrieb dieťaťa, majú obaja možnosť vyhnúť sa súdnemu konaniu a potrebe náročného dokazovania. Mediácia pritom nie je vylúčená ani v prípadoch, kedy je jeden z rodičov vo výkone trestu odňatia slobody. Mediátor v danom prípade vystupuje ako priamy sprostredkovateľ komunikácie.

Návrh na mimosúdne riešenie sporov formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Rýchly kontakt