Ak je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov a vo vzťahu k druhému rodičov bol súdom upravený styk s dieťaťom, v prípade, ak je tento styk zmarený zo strany druhého rodiča, je možné uplatňovať si náhradu škody, ktorá zmarením styku vznikla.
Zodpovednosť za škodu
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ak je rodičovi zverené dieťa do osobnej starostlivosti a je jeho povinnosťou strpieť právo druhého rodiča na realizáciu styku s dieťaťom, a zároveň je povinný dieťa na takýto styk riadne pripraviť. Rodič zodpovedá druhému rodičovi za škodu, ktorá mu nerealizáciou styku vznikla. Pôjde najmä o vynaložené náklady v súvislosti s cestou do miesta bydliska dieťaťa a späť.
Predpokladom možnosti uplatniť si náhradu škody je, že druhému rodičovi vznikla skutočná a preukázateľná škoda, zavinenie rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a zároveň príčinná súvislosti medzi porušením povinnosti rodiča a vznikom škody.
Objektívne dôvody nerealizovania styku
Rodič, ktorý má dieťa zverené, nezodpovedá iba za škodu, ktorá vznikla úmyselným zmarením styku dieťaťa s druhým rodičom, ale aj prípadnou pasivitou. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.
V situácii, kedy styk nemôže byť realizovaný z objektívnych dôvodov, napríklad ochorenie dieťaťa, je rodič povinný druhého rodiča včas informovať o nemožnosti realizácie styku, a predísť tak vzniku škody.
Možnosť vyvinenia
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Zisťovalo by sa, či rodič úmyselne nezmaril styk druhého rodiča s dieťaťom. A zároveň, ak by sa preukázali objektívne dôvody nemožnosti realizácie styku, zisťovalo by sa, či existovali dôvody pre ktoré rodič nemohol včas druhého informovať.
Vo všeobecnosti, ak napríklad dieťa je už dva dni pred stanoveným stykom vážne choré a má nariadenú liečbu, a teda už v danom čase je zrejmé, že styk nebude môcť byť realizovaný, je potrebné vhodnými prostriedkami druhého rodiča o tomto informovať. Ak by k poskytnutiu informácie nedošlo a druhý rodič by sa až v čase realizácie styku dozvedel o chorobe dieťaťa, bolo by možné žiadať náhradu škody.
Ak by ale dieťa bolo hospitalizované s úrazom krátko pred realizáciou styku, mal by sa možnosť rodič vyviniť, že nebolo možné včas druhého rodiča informovať.
Výška náhrada škody
Pri posudzovaní výšky škody, za ktorú rodič druhému zodpovedá, bude posudzovaná napríklad účelnosť nákladov na dopravu, možnosti alternatívne prepravy, vzdialenosť bydliska a podobne.
Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie
V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.
V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.
