Výpoveď bez udania dôvodu

výpoveď

Dôvod na podanie výpovede zo zamestnania závisí od toho, či výpoveď podáva zamestnanec alebo zamestnávateľ. Zákonník práce upravuje nielen podmienky skončenia pracovného pomeru, ale aj výpovedné dôvody a dôvody zakladajúce neplatnosť výpovede. Treba mať na pamäti, že zamestnanci štátu spadajú pod zákon o štátnej službe, preto majú čiastočne odlišný režim.

Ako môže pracovný pomer skončiť

Pracovnú zmluvu možno skončiť vzájomnou dohodou, skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe (ak bola dohodnutá), okamžitým skončením pri vážnych porušeniach zákona alebo zmluvy, uplynutím doby na ktorú bola zmluva dohodnutá. Najčastejším spôsobom skončenia pracovného pomeru je výpoveď.

Výpoveď pracovnej zmluvy

Výpoveď môže podať tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Musí byť písomná a riadne doručená, inak ju zákon považuje za neplatnú. Ústne oznámenie výpovede preto nie je platnou výpoveďou.

Ak je výpoveď podaná, je možné ju dodatočne odvolať, ale iba so súhlasom toho, komu bola podaná. Aj toto odvolanie výpovede a súhlas treba urobiť písomne.

Výpoveď zo strany zamestnanca

Ak sa zamestnanec rozhodne, že v práci už nechce pokračovať, môže podať kedykoľvek výpoveď bez udania dôvodu. Nemusí ho teda ani udávať, ani dôvod nemusí mať. Ide o slobodné rozhodnutie zamestnanca.

Čo ale musí, je zotrvať v práci počas výpovednej doby. Výpovedná doba sa počíta od nového mesiaca, od kedy bola výpoveď podaná a trvá minimálne mesiac. Ak zamestnanec odpracoval aspoň rok, výpovedná doba je dvojmesačná.

Znamená to, že ak podám výpoveď pätnásteho marca, začiatok výpovednej doby sa počíta od prvého apríla a pracovný pomer skončí tridsiateho apríla (ak som odpracoval menej ako rok) alebo skončí tridsiateho prvého mája, ak som odpracoval viac ako rok.

Čo ak zamestnanec nezostane v práci počas výpovednej doby? Mnohokrát je diskutované, že pokiaľ v zmluve nebola dohodnutá „pokuta“, tak mu nič nehrozí. Nie je to tak celkom pravda.

V pracovnej zmluve je možné písomne dohodnúť pokutu pre prípad, že zamestnanec nezostane v práci počas výpovednej doby. Maximálne ale vo výške priemerného platu za obdobie výpovednej doby. Túto pokutu musí zaplatiť zamestnanec bez ohľadu na to, či zamestnávateľovi vznikli škody.

Druhou stranou mince je ale všeobecná zodpovednosť za škodu. Každý, vrátane zamestnancov, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil druhému. Ak by sa napríklad pracovník novinového stánku počas pracovnej doby rozhodol, že už v práci nebude pokračovať a z nezabezpečeného stánku odíde, v prípade vykradnutia alebo inej škody by mohol za túto škodu zodpovedať.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa

Zatiaľ čo zamestnanec sa môže kedykoľvek slobodne rozhodnúť, že pracovnú zmluvu chce zrušiť, zamestnávateľ môže dať výpoveď iba z dôvodov, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Tento dôvod musí byť jednak skutočný (nie vymyslený) a jednak musí byť vo výpovedi riadne špecifikovaný. Tento dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď, kde dôvod nie je uvedený, je nekonkrétny, alebo uvedený dôvod nie je skutočný, takáto výpoveď by bola neplatná a z právneho hľadiska by pracovný pomer trval naďalej.

Zákonné dôvody na podanie výpovede zamestnancovi

Zamestnanec môže dostať výpoveď iba z dôvodov:

  • zamestnávateľ sa ruší;
  • zamestnávateľ sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta práce;
  • zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu;
  • zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva;
  • ak zamestnanec nespĺňa zákonné predpoklady na výkon dohodnutej práce alebo prestal spĺňať požiadavky;
  • ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na výkon práce podľa vnútorných predpisov podniku;
  • ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a bol na to v posledných šiestich mesiacoch písomne upozornený;
  • ak sú u zamestnanca dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Riešenie sporov v súvislosti s neplatnou výpoveďou

Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom v rámci prepúšťania môže vzniknúť jednak v situácii, ak je záujem ukončiť pracovný pomer, ale druhá strana nesúhlasí. Ak zamestnávateľ chce dať výpoveď a nemá na to zákonný dôvod, nezostáva mu nič iné ako sa so zamestnancom dohodnúť. Dohoda môže spočívať napríklad v poskytnutí odstupného alebo iných výhod.

Spor tiež môže vzniknúť, ak sú indície, že výpoveď je neplatná. To nielen v prípade, ak výpoveď podáva zamestnávateľ, ale za neplatnú môže byť považovaná aj výpoveď zo strany zamestnanca. Napríklad ju zamestnanec nepodal riadne a preto nie je platná a zamestnávateľovi vznikajú škody v neprítomnosti zamestnanca.

Každý pracovný spor je oprávnený riešiť súd. V prípade, ak je vôľa z oboch strán vyriešiť problém a vyhnúť sa pritom súdu, môžu si zamestnávateľ a zamestnanec prizvať mediátora, ktorý vytvorí podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie pracovného sporu.

Zamestnanec môže podať výpoveď kedykoľvek bez udania dôvodu, ale musí zotrvať v pracovnom pomere počas výpovednej doby. Zamestnávateľ môže podať výpoveď iba zo zákonného dôvodu, ktorý je skutočný a riadne špecifikovaný. V opačnom prípade sa vystavuje riziku súdneho sporu. V prípade sporu v rámci ukončenia pracovného pomeru je možnosťou prizvať si mediátora a vyriešiť situáciu za zavretými dverami.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.