Skončenie pracovného pomeru a nárok na odstupné

Neplatné skončenie pracovného pomeru a nárok na odstupné bývajú častým predmetom pracovných sporov. Najmä pre zamestnanca môže byť výpoveď neočakávaným krokom zo strany zamestnávateľa a v strese sa zamestnanec nevedome môže vzdať určitých práv a nárokov.

 

Ako možno skončiť pracovný pomer

 

Zákonník práce pozná základné možnosti skončenia pracovného pomeru:

  1. dohodou
  2. výpoveďou
  3. okamžitým skončením
  4. skončením v skúšobnej dobe
  5. uplynutím dohodnutej doby

 

Osobitná úprava je pri skončení pracovného pomeru cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti. A samozrejme, pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

 

Rozdiel v spôsobe skončenia pracovného pomeru

 

Skončenie pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby nebýva spravidla sporným. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú, na akú dobu sa zmluva uzatvára a po uplynutí tejto doby sa pracovný pomer končí. Môže sa stať, že zamestnávateľ si neuvedomí, že dohodnutá doba uplynula a zamestnanec naďalej chodí riadne do práce a dostáva pridelené pracovné úlohy. V takom prípade sa zo zákona pracovný pomer predlžuje na neurčitú dobu.

 

Čo sa zvyšných spôsobov skočenia pracovného pomeru týka, delia sa na dve skupiny. Jednu skupinu tvorí skončenie pracovného pomeru, na ktorom sa zhodne dohodnú tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec (dohodou) a druhú tvoria spôsoby skončenia, pri ktorých má vôľu pracovný pomer skončiť iba jedna strana, teda iba zamestnanec alebo iba zamestnávateľ (výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe).

Výpoveď dohodou alebo čoho sa vyvarovať pri podpisovaní prepúšťacích papierov

 

Zákonník práce vo väčšine prípadov chráni najmä zamestnanca, ako slabšiu zmluvnú stranu. V prípade, ak zamestnanec chce zotrvať v zamestnaní a nechce dohodou skončiť pracovný pomer, zamestnávateľ môže využiť jeden z jednostranných spôsobov skončenia pracovného pomeru, no iba za splnenia prísnych zákonných podmienok. V prípade, ak by sa zamestnávateľ pokúsil obísť práva zamestnanca alebo ak ich priamo porušil, pri preukázaní takéhoto protiprávneho jednania bude zamestnávateľ znášať následky. Zamestnanec má efektívne obranné prostriedky.

 

Čo je to ale výpoveď dohodou? Zákon takýto inštitút nepozná. Výpoveď je jednostranný právny úkon, dohoda dvojstranný právny úkon. V praxi sa ale stáva, že zamestnávateľ oznámi zamestnancovi výpoveď a dá mu podpísať dohodu, čím ho prakticky uvedie do omylu. Zamestnanec v domnení, že podpisuje prevzatie výpovede, v skutočnosti podpísal dohodou o skončení, teda vyjadril vôľu pracovný pomer skončiť. V prípade takto podpísanej dohody býva ťažké preukázať neplatnosť dokumentu. Obsahovo ide o platnú dohodou o skončení a súdy v takýchto prípadoch predpokladajú, že zamestnanec spôsobilý na právne úkony si je vedomý, akú dohodu podpisuje.

 

Podpísať alebo nepodpísať výpoveď

 

V každom prípade, ak zamestnávateľ oznámi zamestnancovi, že mu chce dať výpoveď, zamestnanec si nepomôže tým, že výpoveď odmietne prevziať. Zamestnávateľ spravidla dáva podpisovať prevzatie výpovede. Potvrdenie prevzatia výpovede automaticky neznamená, že s výpoveďou zamestnanec súhlasí. Navyše, podľa zákonníka práce, výpoveď sa považuje za doručenú aj v prípade, ak ju zamestnanec odmietne fyzicky prevziať. Je vždy ale potrebné k podpisu uviesť, že podpisom zamestnanec iba deklaruje prevzatie výpovede.

 

V praxi sa stal už aj prípad, kedy zamestnávateľ prepustil zamestnanca takým spôsobom, že bola výpoveď koncipovaná ako výpoveď zo strany zamestnanca. Zamestnávateľ takto prichystanú výpoveď dal podpísať zamestnancovi. Zamestnanec v domnení, že podpisuje prevzatie výpovede, podpísal vlastným menom výpoveď a tým padám sám zamestnanec ukončil pracovný pomer.

 

Platí pravidlo, že pokiaľ zamestnanec nerozumie, čo podpisuje alebo cíti, že je na neho vyvíjaný nátlak, pred podpisom akéhokoľvek dokumentu by sa mal vopred poradiť. A pokiaľ zamestnanec nechce dobrovoľne ukončiť pracovný pomer, nesmie podpísať dohodu o skončení.

 

Nárok na odstupné

 

Zo zákona má zamestnanec nárok na odstupné iba v obmedzených prípadoch. Je to v prípadoch, keď je skončený pracovný pomer z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.

Tiež keď sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

 

V treťom prípade je to pri skončení pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

 

Pre vznik nároku na odstupné nie je rozhodujúce, či bol pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou, aj keď tento fakt vplýva na výšku odstupného.

 

 

§ 76 Zákonníka práce

Odstupné

 

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

 

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

 

(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

 

(4) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

 

(5) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

 

(6) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

 

(7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.

 

26 komentárov

  • Zamestnávateľ mi dal výpoveď dohodou . Vraj na odstupné nemá . Ako mám postupovať ?

  • Dobrý deň, je vhodné aby ste si dali Vašu situáciu zhodnotiť advokátom, aby posúdil, či Vám vznikol nárok na odstupné. V určitom prípade je zákonný nárok na odstupné aj pri dohode o skončení pracovného pomeru, ak sú objektívne splnené podmienky. Samotná skutočnosť, že zamestnávateľ nemá na odstupné ho nezbavuje povinnosti odstupné vyplatiť. Ak advokát zhodnotí, že ste v práve, je možné vec vyriešiť dohodou so zamestnávateľom, mediáciou alebo prostredníctvom súdu.

  • Dobrý deň, zamestnavateľ mi chce dať výpoveď bez odstupného alebo prácu len na polovičný úväzok a výpoveď má byť dohodou. Ja by som súhlasila s výpoveďou v prípade že dostanem mesačné odstupné ne ktoré mám nárok zo zákona. Prosím o radu ďakujem

  • Dobry den, zamestnavatel mi chce dat vypoved dohodou, nesuhlasila som nakolko pracujem u neho viac ako 5 rokov a mam narok na odstupne. Momentalne som vpn 14 dni v katentene nakolko pracujem ako spediter a prichadzam do styku so soferni ,ktori sa 2x do tyzdna vracaju zo zahranicia. Ako riesit situaciu ked sa po 14 dnoch vratim do prace a zamestnavatel ma bude nutit podpisat dohodu o skonceni PP alebo znizenie pracovneho uvazku?

  • Dobrý deň, pani Iveta a pani Renata,

    pre oba Vaše dotazy platí, že pokiaľ so skončením pracovného pomeru spôsobom stanoveným v dohode nesúhlasíte, dohodu podpísať nemusíte. V súčasnej dobe budú musieť zamestnávatelia riešiť krízové situácie v riadení firmy, a pokiaľ neponúknu svojim zamestnancom uspokojivé podmienky ukončenia pracovného pomeru alebo zmenu pracovnej zmluvy (s ktorými budú zamestnanci súhlasiť), budú sa s touto situáciou musieť vysporiadať v zmysle zákonníka práce jednostrannými opatreniami, ktoré im zákonník umožňuje. Ak dohodu podpíšete a s podmienkami súhlasíte, častokrát už nie je v budúcnosti prípustná právna obrana.

    Vo všeobecnosti platí, že zamestnanci sú zákonníkom práce kvalitne chránení a v prípade, ak nebude naplnená litera zákona zo strany zamestnávateľa, vystavuje sa riziku budúceho súdneho sporu. V prípade, ak by ste sa so zamestnávateľom nedohodli a dal by Vám napríklad výpoveď alebo preloženie, odporúčame obrátiť sa so žiadosťou o konzultáciu situácie na advokátsku kanceláriu, so špecializáciou sa na pracovné právo. Ak advokát zhodnotí, že ste v práve, je možné vec vyriešiť dohodou so zamestnávateľom, mediáciou alebo prostredníctvom súdu.

  • Dobry den,
    prosila by som o radu v 2 veciach…
    1. v pripade, ze cerpam OCR, ci ma zamestnavatel pravo mi dat pocas tejto doby vypoved (teda ci aj na OCR sa vztahuje ochranna lehota ako je to v pripade PN) a
    druha otazka: ak mi da zamestnavatel vypoved, ci aj v pripade napriklad 3-mesacnej vypovednej lehoty (kedy budem chodit do prace v ramci vyp. lehoty) mam narok na odstupne?. Resp. ci sa to vylucuje…bud vypovedna lehota a teda praca 3 mesiace , alebo ak nebudem chodit do prace tak v tom pripade mi potom musi dat odstupne….. Alebo ci mam narok v kazdom pripade na odstupne a aj musim odrobit pracu v ramci vypovednej lehoty. dakujem.

  • Dobrý deň, Vaša otázka je skôr pre advokáta, ale vo všeobecnosti Vám odpovieme:

    ad 1 – podľa § 64 zákonníka práce zamestnanec nemôže dostať výpoveď v určitých situáciách – OČR tam špecifikované nieje, preto sa OČR na zákaz výpovede nevzťahuje;
    ad 2 – ak niekto dostane výpoveď, počas výpovednej doby je stále zamestnancom a musí si riadne plniť počas tejto doby pracovné povinnosti (alebo vyčerpať dovolenku) a za túto dobu mu patrí riadna mzda. Ak zákon v určitých prípadoch priznáva nárok na odstupné, tak nejde o alternatívu (nedáva zákon na výber či výpovedná doba alebo odstupné).. ide o doplnok.. zamestnanec teda dostane mzdu za výpovednú dobu a k tomu odstupné za počet mesiacov, ktoré zákon priznáva.. prípustná je dohoda o skončení pracovného pomeru, kde si zamestnávateľ a zamestnanec upravia odlišne podmienky (napr. dátum skončenia), ale podmienky podľa § 76 ods. 2 zákonníka práce musia byť dodržané

  • Dobry den,
    po odpracovani dvoch rokov ako zamestnanec (spediter) v dopravnej firme mi zamestnavetel oznamil, ze mu musim dat vypoved a na odstupne nemam narok, to som samozrejme odmietol s tym, ze viem na co mam podla zakona narok. Na to mi hned odpovedal, ze ma kazdo-denne bude davat na inu prac. cestu a hned ako odmietnem, da mi vypoved za prisne porusenie prac. discipliny. To aj dodrzal a hned na druhy den mi dal cestovny prikaz zo Ziliny do Bratislavy, bez ruska, cesta verejnou dopravou. Poslal ma na vykon prace na centralu firmy do Bratislavy od 8:00 do 16:30, v Ziline je pobocka, v Bratislave centrala.
    Na prac. cestu som nevycestoval, avsak email aj s touto vyhrazkou mam ulozeny. Vsetky veci som uz odovzdal na Zilinskej pobocke, ktora funguje normalne dalej.
    Obstoji toto pred sudom? Za radu vopred dakujem.

  • Dobrý deň, pán Milan,

    k uvedenému problému by Vám možno pomohol článok https://martinbiskupic.sk/sikana-na-pracovisku-a-moznosti-obrany/ Z dôvodu, že mediátor je v postavení nestrannej osoby, nie je úlohou mediátora zhodnotiť a presadzovať individuálne práva jednotlivých sporových strán. Určite Vám odporúčam obrátiť sa na advokáta. Mnoho advokátov v súčasnosti poskytuje bezplatné poradenstvo pre ľudí zasiahnutých krízou.

  • Dobrý deň. Budú nas vo firme prepúšťať koli COVID. Ja som nastúpil 1.6.2018. Ak by mi dal zamestnavatel výpoveď (prekážka na strane zamestnávateľa) a mam aktuálne 26dni dovolenky a dohodol by som sa s ním, ze dovolenku si vyčerpam, tym padom by bola výpoveď dohodou zo strany zamestnávateľa a dvojmesacna výpovedná doba plus mesačne odstupné. Chcem sa informovať, ze ci potom budem spĺňať požiadavku na odpracovaných 730 dní, kvôli podpore v nezamestnanosti. Ďakujem za info.

  • Dobrý den6. Ešte mám jednu otázku. Firma chce prejsť do tzv. hybernacie. Tým pádom chce rozviazať prac.pomer dohodou bez udania dôvodu a k 3.4.2020. Ludia čo majú nárok na troj az štvornásobne odstupne5, podpíšu firme akože pôžičku na výšku svojho odstupného. Ak ma niekto dovolenku, ta neni zahrnuta v tej pôžičke. A ani si ju už nevycerpa. Firma toto robí preto lebo po skončení krízy dajme tomu o pol roka zavolá týchto ľudí naspäť. Ale ak ich zavolá za pol roka, nic im nevyplatí, ale dajú do pracovnej zmluvy ze im dlzi peniaze a tieto peniaze budú vyplatené az po dalsiej vypovedi. Ďakujem za odpoveď.

  • Dobrý deň, pán Jozef, s otázkou na splnenie podmienok na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti je potrebné obrátiť sa na kompetentný orgán, a to na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

    K Vašej druhej otázke – zákonník práce jasne uvádza, aké má práva (zákonné) zamestnanec pri tom ktorom spôsobe ukončenia pracovného pomeru. Legislatíva vo všeobecnosti zakazuje obchádzanie zákona. Zamestnanci majú pritom možnosť brániť sa súdnou cestou aj dodatočne. Z pozície mediátora, ako nezávislej a nestrannej osoby, mi neprináleží hodnotiť, či postup Vášho zamestnávateľa je v súlade so zákonom. V každom prípade, malo by byť v záujme zamestnancov aj zamestnávateľov nájsť obojstranne prijateľné riešenie (ktoré je v súlade so zákonom), aby nielen všetci zvládli krízu, ale aby mohli pokračovať v činnosti aj po kríze. Preto by malo byť v záujme zamestnancov aj zamestnávateľa dohodnúť sa, prípadne aj s využitím mediátora. Budúce súdne spory by mali mnohonásobne ťažší dopad na čas, pracovné vzťahy, a najmä financie.

  • Dobrý deň ocino pracuje vo firme 15 rokov a pravdepodobne dostane výpoveď. Firma znižuje počet zamestnancov kvôli korone lebo už nemajú toľko zákaziek. Pochopila som správne že má nárok na 3 mesačnú výpovednú lehotu, ktorej plynutie začína od budúceho kalendárneho mesiaca – čiže 1.5.2020? Úplne však nerozumiem ako je to s odstupným. Má nárok na 3 alebo 4 mesačné odstupné? A odstupné a vypláca aj po čerpaní výpovednej lehoty alebo môže mať buď výpovednú lehotu alebo odstupné? Ako to je? Môže mať aj výpovednú ak odstupné alebo iba jedno z toho? Veľmi by ste mi pomohli, ďakujem

  • Dobrý deň, pani Veronika, výpovedná lehota plynie od nasledujúceho mesiaca, kedy otec prevzal výpoveď. Tzn. keď ju prevezme v apríli, tak od 1.5.2020. Pracovný pomer by teda mal skončiť 31.7.2020. Za tento čas by mal dostať mzdu. K tomu by mu malo byť vyplatené odstupné vo výške troch platov (v priemere). Toto ale platí iba v prípade, ak dostane výpoveď z dôvodu znižovania stavu.

    Pokiaľ by sa so zamestnávateľom dohodol na skončení pracovného pomeru, a teda by ho ukončili vzájomnou dohodou, v takom prípade má nárok na odstupné vo výške 4 platov. V rámci dohody je samozrejme možné dohodnúť sa aj na vyššom odstupnom. Pri dohode ale výpovedná doba nie je (keďže tá je iba pri výpovedi). So zamestnávateľom sa môže dohodnúť, že pracovný pomer skončí okamžite, alebo o pol roka. Plat pritom má dostať za celú dobu, kým pracovný pomer neskončí.

    Toto je samozrejme iba všeobecný zákonný výklad – ak by išlo o problémovú vec, je vhodné obrátiť sa na advokáta, ktorý vec individuálne zhodnotí. V prípade, ak by bola obojstranná vôľa ukončiť pracovný pomer dohodou, ale otec by sa so zamestnávateľom nevedel zhodnúť na podmienkach, obaja majú možnosť osloviť mediátora, ako nezávislú a nestrannú osobu.

  • Dobrý deň. Môžem dostať výpoveď od zamestnávateľa zo dňa na deň bez udania dôvodu ktorá vo výpovedi nebola udana?Som tam zamestnaná už 8 rokov. Tým pádom mam nárok na trojmesacne odstupné a preplatenie dovolenky… V dohode bolo napísané že výpoveď bola podpísaná dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom lenže bolo to podpísané pod nátlakom so sľubom že keď to podpíšem hneď tak ma naspäť po kríze zamestnaju co si myslím ze je ťažko uveritelne keďže nikto nevie dokedy bude toto obdobie kvôli corone trvat…. zamestnávateľ chce aby som poberala nezamestnanecke a tým pádom ma chce zbaviť práv ako odstupné, výpovedná doba. .. Ako sa mam prosím vás proti tejto výpovedi brániť? Ďakujem za odpoved

  • Dobrý deň, pani Nela, podľa toho čo píšete ste nedostali výpoveď, ale ste sa so zamestnávateľom dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou. Ak sa proti tejto dohode chcete brániť, je potrebné obrátiť sa na advokáta. V prípade, ak problém máte záujem vyriešiť mimosúdne, môžete zamestanávateľovi navrhnúť mediáciu.

  • Dobrý deň, Kika, s Vašom otázkou je potrebné obrátiť sa na advokáta. Mediátor je osoba ktorá sa venuje mimosúdnemu riešeniu sporov.

  • Dobrý deň, je možné, že podľa zákona mám nárok na odstupné trojmesačné, ale v dohode bolo dohodnuté iba za jeden mesiac? Myslela som si, že to je podľa zákona, ale očividne som bola asi oklamaná. Môžete mi poradiť?

  • Dobrý deň, pani Mária, pre zhodnotenie Vašich individuálnych práv a nárokov je potrebné obrátiť sa na advokáta. Vo všeobecnosti ale Zákonník práce hovorí o konkrétnom nároku na odstupné v určitých prípadoch, a ani dohodou so zamestnancom nie je možné tento zákonný nárok podliezť. Ak by v dohode bolo dohodnuté nižšie odstupné, ako priznáva zákon, v tejto časti by bola dohoda neplatná a nárok na odstupné by bol podľa zákona. Nie je ale vylúčené dohodnúť sa so zamestnancom na vyššom odstupnom – to zákon nevylučuje.

  • Dobrý den viete mi poradiť?som na OČR a dostal som výpoved dohodou pod nátlakom zo strany zamestnavatela

  • Dobry den.Firma kde pracujem je v konkurze.Mam uz inu pracu od buduceho mesiaca.Chcela by som sa opytat ked podam vypoved dohodou z dovodu ze sa firma rusi mam narok na odstupne aj ked oficialne este neprisiel spravca a neukoncil to?Dakujem

  • Dobrý deň, po dohode zo zamestnávateľom kde som pracoval viac ako 5 rokov mám nárok na odstupné? Bol som dlhodobo na pn a dal som sám výpoveď dohodou ktorú mi zamestnávateľ podpísal ku dňu 29 02 2020 ďakujem. Bohumil.

  • Dobrý deň, pán Erik, výpoveď dohodou neexistuje – buď ste dostali od zamestnávateľa jednostrannú výpoveď, ktorú ste iba prevzali alebo ste s ním uzavreli dvojstrannú dohodu o skončení pracovného pomeru. Keďže v dohode je prejavená vôľa oboch skončiť pracovný pomer, ťažšie sa voči nej bráni – zákon vo všeobecnosti predpokladá plnú spôsobilosť na právne úkony pre všetky dospelé osoby. Napriek tomu, aj voči dohode je prípustná obrana, v prípade ak napríklad Váš podpis nebol daný slobodný. Napríklad, ak sa Vám zamestnávateľ vyhrážal pištoľou pri hlave. V takýchto prípadoch je potrebné obrátiť sa na advokáta, ktorý posúdi platnosť skončenia pracovného pomeru, a v prípade, ak by ste sa chceli svojich práv domáhať na súde, máte možnosť ešte pred tým zamestnávateľovi navrhnúť mimosúdny spôsob riešenia – formou mediácie.

  • Dobrý deň, pani Zdena, nárok na odstupné je iba v prípadoch, ak sa firma ruší, a zároveň keď výpoveď dáva zamestnávateľ Vám (nie Vy jemu). Ak dáte výpoveď Vy, zákon o nároku na odstupné nič nevraví. Nárok na odstupné by ste mali aj v prípade, ak by ste so zamestnávateľom uzavreli dohodu o skončení z dôvodu, že sa zamestnávateľ ruší. Ak ale na zamestnávateľ bol už vyhlásený konkurz, takýto právny úkonu je potrebné urobiť so správcom konkurznej podstaty – nie so samotným zamestnávateľom.

  • Dobrý deň, pán Bohumil, nárok na odstupné v prípade dohody je upravený v § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Neviem či ste dávali výpoveď Vy a on ju iba prijal (vtedy nemáte nárok na odstupné) alebo či ste so zamestnávateľom uzavreli dohodu o skončení – ani vtedy nemáte automaticky nárok na odstupné. Vo Vašom prípade by pripadalo do úvahy asi iba keby ste dávali výpoveď z dôvodu, že kvôli zhoršenému zdravotnému stavu už nemôžete vykonávať svoju činnosť. O individuálne zhodnotenie Vašich nárokov je potrebné obrátiť sa na advokáta. V prípade, ak by ste si nejaké nároky chceli uplatňovať súdne, máte možnosť pred podaním žaloby iniciovať mediačné konanie, ako formu mimosúdneho riešenia sporov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zanechajte nám rýchlu správu, budeme Vás kontaktovať.