Základné zásady rodinného práva sú zakotvené jednak v článku 41 Ústavy Slovenskej republiky, a jednak v základných ustanoveniach zákona o rodine. Predstavujú základné piliere, na ktorých je rodinné právo vybudované.
Všetky ustanovenia zákona o rodine a príslušných predpisov majú byť vykladané v súlade s týmito pravidlami a treba ich zohľadňovať pri každom rodinnoprávnom vzťahu.
Nejde pritom iba o vzájomné práva a povinnosti členov rodiny, ale majú byť vykladané aj vo vzťahu rodiny k štátu, najmä v rámci povinnosti štátu ochraňovať a podporovať rodinu.
Čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.
(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
Ochrana manželstva
Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. (Čl. I Čl 1 Zákona o rodine)
V prostredí slovenského práva je favorizovaná rodina založená manželstvom muža a ženy. Manželstvo osôb rôzneho pohlavia bolo postavené na ústavnú úroveň. Manželstvo osôb rovnakého pohlavia je vylúčené a na zmenu tohto pravidla by sa vyžadovala ústavná väčšina poslancov Národnej rady SR. Alternatívne formalizovanie spolužitia dvoch alebo viacerých osôb zákon nepripúšťa. Nezosobášené páry bývajú ľudovo označované ako „druh a družka“. Nejde pritom ale o zákonný inštitút.
Z historického hľadiska, ale aj v súčasnej dobe, je manželstvo muža a ženy najvhodnejšou formou spolužitia. Nielen z psychologického, ale aj z právneho hľadiska, je od manželov vyžadovaná rovnosť v právach, aj povinnostiach. Každý z manželov má povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov prispievať k blahu rodiny. Nielen z pohľadu partnerského vzťahu manželov, ale aj v rodičovskom postavení.
Ochrana rodiny
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. (Čl. I Čl 2 Zákona o rodine)
Túto zásadu ochrany rodiny je potrebné vnímať v širšom zmysle, a teda ochranu nielen rodiny založenej manželstvom, ale každej formy rodiny, ktorá plní funkciu riadnej výchovy detí.
Ochrana rodičovstva
Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. (Čl. I Čl 3 Zákona o rodine)
Základnou úlohou rodiny je riadna výchova detí. V prípade, ak rodina plní svoju funkciu, štát takúto rodinnú bunku má podporovať a v určitej miere zvýhodňovať, napríklad vo forme sociálnych výhod. Na druhej strane, ak základné funkcie rodičia neplnia, štát má právo (aj povinnosť) zasiahnuť a prijať potrebné opatrenia.
Práva a povinnosti v rodine
Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. (Čl. I Čl 4 Zákona o rodine)
Princíp rodinnej solidarity napomáha napĺňať základné sociálne a ekonomické funkcie rodiny. Práva, ale aj povinnosti na vzájomnú pomoc členom rodiny a zvyšovanie úrovne rodiny majú všetci jej členovia, vrátane maloletých detí. Samotný fakt, že jeden z manželov pracuje a zarába, a druhý z manželov zabezpečuje osobnú starostlivosť deťom a stará sa o domácnosť, nemožno chápať ako nerovné plnenie si povinností člena rodiny.
Najlepší záujem dieťaťa
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
(Čl. I Čl 5 Zákona o rodine)
Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je jednou z najpodstatnejších pilierov rodinného práva. Napriek tomu, že vo väčšine prípadov majú rodičia voľnosť v rámci výchovy detí a prístupu k osobnej starostlivosti, výkon všetkých rodičovských práv a povinností musí byť nevyhnutne v najlepšom záujme dieťaťa. V prípade, ak dôjde k sporu rodičov alebo ak rodičia nevykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti riadne, vo veci musí rozhodnúť súd. A to vždy so zohľadnením najlepšieho záujmu dieťaťa.
Rodinná mediácia
Pri mediácii, ako alternatívnom mimosúdnom spôsobe riešenia právnych sporov, vystupuje do popredia oblasť rodinnej mediácie. Napriek tomu, že zákon o mediácii osobitne nešpecifikuje túto oblasť, v mediačnej praxi rodinná mediácia vystúpila do popredia ako efektívny a vyhľadávaný nástroj riešenia rodinných sporov.
Čo je to rodinná mediácia
Oblasť rodinných vzťahov a s tým súvisiacich právnych oblastí upravuje zákon o rodine. Netreba ale opomenúť, že napriek odlišnému zaradeniu v systéme práva, pod oblasť rodinných vzťahov nepochybne spadá aj majetková oblasť (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podielové spoluvlastníctvo), a tiež oblasť dedičského práva. Tie sú upravené Občianskym zákonníkom.
Napriek tomu, že účastníkom dedičského sporu nemusí byť výlučne rodina, spravidla sa o rodinu jedná. Preto túto oblasť z rodinnej mediácie nevylučujeme.
Úskalia rodinnej mediácie
Najčastejšie riešenou oblasťou je práve rozvodová problematika. Práve skutočnosť, že v rámci týchto konaní priamo či nepriamo vystupujú maloleté deti, je forma mimosúdneho riešenia – forma dohody – najefektívnejšou a najvhodnejšou. Oblasť rodinnej mediácie je zároveň emočne najťažšou.
Napriek tomu, že manželstvo môže rozviesť výlučne súd, a teda nie je prípustná dohoda manželov o tom, že ukončia manželstvo, súčasťou konania o rozvode je vždy aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a konanie o výške výživného na maloleté deti.
Práve v tomto bode sú rodičia zákonom aj súdmi motivovaní, aby si svoje rodičovské práva a povinnosti upravili vzájomnou dohodou. Je síce predpokladom, že rodičia najlepšie vedia zohľadniť najlepší záujem svojich detí a že rodičovské dohody budú v prospech detí, zákon ale ponecháva súdu právomoc posúdiť takéto dohody. V prípade, ak by dohody neboli v súlade so zákonom alebo by neboli v záujme detí, súd takúto dohodu neschváli.
Z tohto dôvodu je na zodpovednosti rodičov, aby svoje dohody nastavili tak, aby prioritne sledovali záujem detí. Inak riskujú, že ich dohody nebudú súdom schválené a budú tým pádom nevykonateľné. V neposlednom rade potreba dokazovania a autoritatívneho rozhodovania zo strany súdu rozvodové konanie predĺži a predraží.
Hlavným úskalím je, že na mediácii dvaja účastníci – rodičia, za prítomnosti tretej osoby mediátora, jednajú a rozhodujú o osude neprítomného dieťaťa, za ktoré nesú zodpovednosť. Tieto konania bývajú poznačené častokrát extrémnymi emóciami, najmä v súvislostiach predošlého rozchodu partnerov. Hnev, výčitky, smútok, strach, a ďalšie emócie sú na rodinnej mediácii prítomné a treba s nimi aktívne pracovať.
Je základnou úlohou mediátora emócie rodičov nevylúčiť a pracovať s nimi. Emócie bývajú častou brzdou pre dosiahnutie dohody. Zároveň mediátor musí doviesť konanie do konštruktívnej debaty o najlepšom záujme dieťaťa.
Rodinná mediácia pre uvedomelých členov rodiny
Rodinná mediácia je emočne náročná, keďže pri nej účastníci mediácie musia prevziať zodpovednosť za riešenie svojho problému a nemôžu ho tak preniesť na advokátov, sudcov, znalcov. Preto je určená pre všetkých, ktorí svoj spor chcú vyriešiť a uvedomujú si potrebu nepretržitej komunikácie a nápravy rodinných vzťahov. Napriek skutočnosti, že rozvedení manželia ukončili svoj partnerských vzťah a spolužitie, zostávajú partnermi v rodičovstve a v každodennom kontakte s bývalým partnerom.
Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine “Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.”
Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému manželovi/rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému manželovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.
kde sa prosim nachadza kompletny zoznam mediatorov so specializaciou na rodinne pravo?
Dobrý deň, zo zákona nevyplýva osobitná špecializácia mediátorov na rodinné právo, preto ani v oficiálnom registri mediátorov na stránke Ministerstva spravodlivosti SR nenájdete osobitnú špecializáciu. Preto komplexný zoznam mediátorov so špecializáciou na rodinné právo nenájdete.
Dobrý deň, kde je prosím Vás uvedené, čo je majetkový a čo rodinný spor? Máme problém s vyúčtovaním jedného mediátora, ktorý nám za dohodu o výživnom účtoval namiesto rodinného sporu ako majetkový spor – asi trojnásobok. A teraz sa s ním hádame, že kto má pravdu. Vopred ďakujem. Klaudia
Dobrý deň, pani Klaudia, priama definícia rodinného alebo majetkového sporu nie je. Čo sa týka vyúčtovania u konkrétneho mediátora, prioritne sa toto riadi jeho cenníkom, s ktorým ste mali byť ako spotrebitelia vopred oboznámení. Ak sú v cenníku nesprávne alebo zavádzajúce údaje, nemôže byť toto na škodu zákazníka, ale mediátora, ako poskytovateľa služieb.