Rodinné právo a rodinná mediácia

Základné zásady rodinného práva sú zakotvené jednak v článku 41 Ústavy Slovenskej republiky, a jednak v základných ustanoveniach zákona o rodine. Predstavujú základné piliere, na ktorých je rodinné právo vybudované.

Všetky ustanovenia zákona o rodine a príslušných predpisov majú byť vykladané v súlade s týmito pravidlami a treba ich zohľadňovať pri každom rodinnoprávnom vzťahu.

Nejde pritom iba o vzájomné práva a povinnosti členov rodiny, ale majú byť vykladané aj vo vzťahu rodiny k štátu, najmä v rámci povinnosti štátu ochraňovať a podporovať rodinu.

Čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky

(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.

(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

Ochrana manželstva

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. (Čl. I Čl 1 Zákona o rodine)

V prostredí slovenského práva je favorizovaná rodina založená manželstvom muža a ženy. Manželstvo osôb rôzneho pohlavia bolo postavené na ústavnú úroveň. Manželstvo osôb rovnakého pohlavia je vylúčené a na zmenu tohto pravidla by sa vyžadovala ústavná väčšina poslancov Národnej rady SR. Alternatívne formalizovanie spolužitia dvoch alebo viacerých osôb zákon nepripúšťa. Nezosobášené páry bývajú ľudovo označované ako “druh a družka”. Nejde pritom ale o zákonný inštitút.

Z historického hľadiska, ale aj v súčasnej dobe, je manželstvo muža a ženy najvhodnejšou formou spolužitia. Nielen z psychologického, ale aj z právneho hľadiska, je od manželov vyžadovaná rovnosť v právach, aj povinnostiach. Každý z manželov má povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov prispievať k blahu rodiny. Nielen z pohľadu partnerského vzťahu manželov, ale aj v rodičovskom postavení.

Ochrana rodiny

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. (Čl. I Čl 2 Zákona o rodine)

Túto zásadu ochrany rodiny je potrebné vnímať v širšom zmysle, a teda ochranu nielen rodiny založenej manželstvom, ale každej formy rodiny, ktorá plní funkciu riadnej výchovy detí.

Ochrana rodičovstva

Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. (Čl. I Čl 3 Zákona o rodine)

Základnou úlohou rodiny je riadna výchova detí. V prípade, ak rodina plní svoju funkciu, štát takúto rodinnú bunku má podporovať a v určitej miere zvýhodňovať, napríklad vo forme sociálnych výhod. Na druhej strane, ak základné funkcie rodičia neplnia, štát má právo (aj povinnosť) zasiahnuť a prijať potrebné opatrenia.

Práva a povinnosti v rodine

Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. (Čl. I Čl 4 Zákona o rodine)

Princíp rodinnej solidarity napomáha napĺňať základné sociálne a ekonomické funkcie rodiny. Práva, ale aj povinnosti na vzájomnú pomoc členom rodiny a zvyšovanie úrovne rodiny majú všetci jej členovia, vrátane maloletých detí. Samotný fakt, že jeden z manželov pracuje a zarába, a druhý z manželov zabezpečuje osobnú starostlivosť deťom a stará sa o domácnosť, nemožno chápať ako nerovné plnenie si povinností člena rodiny.

Najlepší záujem dieťaťa

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

(Čl. I Čl 5 Zákona o rodine)

Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je jednou z najpodstatnejších pilierov rodinného práva. Napriek tomu, že vo väčšine prípadov majú rodičia voľnosť v rámci výchovy detí a prístupu k osobnej starostlivosti, výkon všetkých rodičovských práv a povinností musí byť nevyhnutne v najlepšom záujme dieťaťa. V prípade, ak dôjde k sporu rodičov alebo ak rodičia nevykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti riadne, vo veci musí rozhodnúť súd. A to vždy so zohľadnením najlepšieho záujmu dieťaťa.

Rodinná mediácia

Pri mediácii, ako alternatívnom mimosúdnom spôsobe riešenia právnych sporov, vystupuje do popredia oblasť rodinnej mediácie. Napriek tomu, že zákon o mediácii osobitne nešpecifikuje túto oblasť, v mediačnej praxi rodinná mediácia vystúpila do popredia ako efektívny a vyhľadávaný nástroj riešenia rodinných sporov.

Čo je to rodinná mediácia

Oblasť rodinných vzťahov a s tým súvisiacich právnych oblastí upravuje zákon o rodine. Netreba ale opomenúť, že napriek odlišnému zaradeniu v systéme práva, pod oblasť rodinných vzťahov nepochybne spadá aj majetková oblasť (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podielové spoluvlastníctvo), a tiež oblasť dedičského práva. Tie sú upravené Občianskym zákonníkom.

Napriek tomu, že účastníkom dedičského sporu nemusí byť výlučne rodina, spravidla sa o rodinu jedná. Preto túto oblasť z rodinnej mediácie nevylučujeme.

Úskalia rodinnej mediácie

Najčastejšie riešenou oblasťou je práve rozvodová problematika. Práve skutočnosť, že v rámci týchto konaní priamo či nepriamo vystupujú maloleté deti, je forma mimosúdneho riešenia – forma dohody –  najefektívnejšou a najvhodnejšou. Oblasť rodinnej mediácie je zároveň emočne najťažšou.

Napriek tomu, že manželstvo môže rozviesť výlučne súd, a teda nie je prípustná dohoda manželov o tom, že ukončia manželstvo, súčasťou konania o rozvode je vždy aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a konanie o výške výživného na maloleté deti.

Práve v tomto bode sú rodičia zákonom aj súdmi motivovaní, aby si svoje rodičovské práva a povinnosti upravili vzájomnou dohodou. Je síce predpokladom, že rodičia najlepšie vedia zohľadniť najlepší záujem svojich detí a že rodičovské dohody budú v prospech detí, zákon ale ponecháva súdu právomoc posúdiť takéto dohody. V prípade, ak by dohody neboli v súlade so zákonom alebo by neboli v záujme detí, súd takúto dohodu neschváli.

Z tohto dôvodu je na zodpovednosti rodičov, aby svoje dohody nastavili tak, aby prioritne sledovali záujem detí. Inak riskujú, že ich dohody nebudú súdom schválené a budú tým pádom nevykonateľné. V neposlednom rade potreba dokazovania a autoritatívneho rozhodovania zo strany súdu rozvodové konanie predĺži a predraží.

Hlavným úskalím je, že na mediácii dvaja účastníci – rodičia, za prítomnosti tretej osoby mediátora, jednajú a rozhodujú o osude neprítomného dieťaťa, za ktoré nesú zodpovednosť. Tieto konania bývajú poznačené častokrát extrémnymi emóciami, najmä v súvislostiach predošlého rozchodu partnerov. Hnev, výčitky, smútok, strach, a ďalšie emócie sú na rodinnej mediácii prítomné a treba s nimi aktívne pracovať.

Je základnou úlohou mediátora emócie rodičov nevylúčiť a pracovať s nimi. Emócie bývajú častou brzdou pre dosiahnutie dohody. Zároveň mediátor musí doviesť konanie do konštruktívnej debaty o najlepšom záujme dieťaťa.

Rodinná mediácia pre uvedomelých členov rodiny

Rodinná mediácia je emočne náročná, keďže pri nej účastníci mediácie musia prevziať zodpovednosť za riešenie svojho problému a nemôžu ho tak preniesť na advokátov, sudcov, znalcov. Preto je určená pre všetkých, ktorí svoj spor chcú vyriešiť a uvedomujú si potrebu nepretržitej komunikácie a nápravy rodinných vzťahov. Napriek skutočnosti, že rozvedení manželia ukončili svoj partnerských vzťah a spolužitie, zostávajú partnermi v rodičovstve a v každodennom kontakte s bývalým partnerom.

2 komentáre

  • kde sa prosim nachadza kompletny zoznam mediatorov so specializaciou na rodinne pravo?

  • Dobrý deň, zo zákona nevyplýva osobitná špecializácia mediátorov na rodinné právo, preto ani v oficiálnom registri mediátorov na stránke Ministerstva spravodlivosti SR nenájdete osobitnú špecializáciu. Preto komplexný zoznam mediátorov so špecializáciou na rodinné právo nenájdete.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.