Patrí obchodný podiel do BSM – bezpodielového spoluvlastníctva manželov?

bsm

Otázkou, či obchodný podiel v obchodnej spoločnosti patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), sa zaoberalo nielen viacero teoretikov, ale tejto problematike sa aktívne venovala aj prax. Bohužiaľ, doposiaľ nie veľmi konzistentne. Preto dodnes zostáva otázka sporná a často jej nevyriešenie zabraňuje možnosti dosiahnuť dohodu v rámci vyporiadania BSM.

Čo patrí do BSM

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Nie je sporné, že obchodný podiel v spoločnosti je oceniteľnou majetkovou hodnotou a v rámci vyporiadavania BSM by nemal byť opomenutý. Sú ale viaceré názory, ktoré sa rozchádzajú v spôsobe nadobudnutia obchodného podielu, ako aj v otázke, či do BSM patrí samotný obchodný podiel alebo až úžitky z neho (zisk, vyrovnávací zostatok, likvidačný zostatok, a i.).

BSM z pohľadu najvyššieho súdu

Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 31. marca 2006 (sp. zn. 2 Cdo 168/2005) konštatoval, že ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v obchodnej spoločnosti, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Najvyšší súd v tomto rozhodnutí nerieši situáciu, či do BSM patrí obchodný podiel, ktorý je nadobudnutý z výlučne osobných prostriedkov jedného z manželov.

V inom rozhodnutí zo dňa 26. novembra 2009 (sp. zn. 6 Obdo 30/2009) Najvyšší súd naproti tomu deklaruje, že samotný obchodný podiel nie je súčasťou BSM, ale súčasťou BSM sa stane až podiel zo zisku, vyporiadací podiel alebo vyplatená cena za predaný obchodný podiel. Svoje tvrdenie oprel o fakt, že podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka je spoločníkom spoločnosti výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel preto nepovažuje za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V najnovšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2020 (sp. zn. 8Cdo/196/2018) bolo jednoznačne deklarované, že v prípade ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Najvyšší súd pri tomto rozhodnutí nevychádzal iba z jazykového výkladu v rámci vymedzenia rozsahu a obsahu BSM, ale použil extenzívnejší výklad vo význame pojmu majetok. Preto považuje obchodný podiel za inú majetkovú hodnotu, ktorá je predmetom občianskoprávnych vzťahov.

Vývoj ponímania na obchodný podiel z pohľadu BSM

V celu zrozumiteľný a logicky vyhovujúci pohľad na problematiku priniesol JUDr. Ernes Valko, PhD. v príspevku pre Bulletin slovenskej advokácie 3/2008 s názvom Aký je vzťah obchodného podielu z BSM.

V príspevku okrem porovnania českej a slovenskej úpravy a praxe poukazuje na názorový vývoj vo vzťahu obchodného podielu k BSM. Dovtedy zastávaný právny názor, že obchodný podiel nie je súčasťou BSM nemožno považovať bez zmeny právnej úpravy BSM za úplne prekonaný, napriek existujúcej judikatúre.

Obchodný podiel, ako súčasť práv a povinností spoločníka voči obchodnej spoločnosti (vrátane majetkových nárokov), by mal byť v legislatíve exaktne definovaný z pohľadu BSM.

Spory v rámci vyporiadania BSM

Z pohľadu vyporiadania BSM sa otázka zaradenia alebo nezaradenie obchodného podielu do BSM javí ako kľúčová v rámci predchádzania sporom. Fakt, že sa názory na problematiku u advokátov aj sudcov líšia, pridáva na potrebe predísť prípadnému súdnemu sporu v rámci vyporiadania BSM (a neistému výsledku) a majetok vyporiadať dohodou.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.