Nepresťahovanie sa a neposkytnutie pomoci v chorobe ako dôvod na vrátenie bytu

choroba

Darovanie bytu či domu za života nie je ničím neobvyklým a tento spôsob sa častokrát využíva v rámci usporiadania majetkových vzťahov osôb, ktoré pred svojou smrťou chcú majetok spravodlivo prerozdeliť a nenechávať veci na dedičské konanie.

Darovacou zmluvou darca bezplatne prenechá vec alebo nehnuteľnosť obdarovanému. Zároveň obdarovaný takýto dar prijíma. Ak by bol dar podmienený protihodnotou, nešlo byť už o darovaciu zmluvu. Napriek tomu, nie je vylúčené v darovacej zmluve dojednať osobitné podmienky, napríklad ako zriadenie vecného bremena práva dožiť v nehnuteľnosti v prospech darcu.

pozn.: Prerozdelenie celého majetku za života darcu môže byť v mnoho ohľadoch rizikové a nevýhodné pre darcu. Ideálnejšie je využiť inštitút závetu.

Kedy sa možno domáhať vrátenia daru

Zákon priznáva právo darcu domáhať sa vrátenia daru. Môže tak urobiť vtedy, ak sa obdarovaný k nemu alebo k členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Toto je stručná zákonná definícia.

Občiansky zákonník „dobré mravy“ nedefinuje. Ide o neurčitý právny pojem, ktorý je vždy hodnotený v kontexte konkrétneho príkladu. Ústavný súd SR dobré mravy označil za „pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku“.

V prípade, ak dar nie je dobrovoľne vrátený, medzi darcom a obdarovaným vzniká spor o vrátenie daru.

Súdne rozhodnutie o vrátenie daru

Krajský súd v Prešove (sp. zn. 15Co/51/2019) sa zaoberal takýmto prípadom, kedy darkyňa darovala za života svojmu bratovi byt. Dohodli sa, že on sa k nej do bytu presťahuje a bude jej pomáhať v chorobe. Keďže sa tak nestalo, darkyňa žiadala byt vrátiť. Verdiktu súdu sa už nedožila, ale v rámci sporu medzi dedičmi súd dal za pravdu darkyni .

Súd zhodnotil, že aj nezáujem (pasivitu) obdarovaného mohla darkyňa vnímať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Niet pochýb, že výslovným prianím darkyne bolo spojiť darovanie bytu s presťahovaním sa obdarovaného ku darkyni, čoho dôsledkom by bola istota darkyne mať vo svojej blízkosti osobu, na ktorú sa môže v budúcnosti spoľahnúť a kedykoľvek obrátiť o pomoc.

Nie je bez logickej súvislosti to, že práve za situácie, kedy darkyňa mala prerušený kontakt so svojimi vlastnými dcérami a cítila sa osamelá, túžila mať vo svojej blízkosti príbuznú osobu, ktorú si zaviazala darovaním bytu. Už len samotná fyzická blízkosť obdarovaného bola pre darkyňu tak významná, že pokiaľ nesplnil čo sľúbil, teda neprisťahoval sa, spôsobil jej sklamanie. Logickým dôsledkom postupu darkyne bolo preto v dôsledku sklamania domáhať sa vrátenia daru.

Súd zdôraznil, že nedodržiavanie pravidiel mravného správania sa nie je možné vidieť vždy výlučne v reálnych úkonoch, ale aj v pasivite tam, kde je aktivita žiaduca.

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

Samotná výzva na vrátenie daru (pri splnení objektívnych podmienok) ruší darovaciu zmluvu, ale nezaručuje, že dar bude aj skutočne vrátený. Obdarovaný nemusí súhlasiť s naplnením objektívnych dôvodov na vrátenie daru alebo môže mať iný dôvod, prečo dar nevie, nechce, alebo nemôže vrátiť.

Odporúča sa pred samotným podaním žaloby na súd pokúsiť sa o dosiahnutie mimosúdnej dohody medzi darcom a obdarovaným. Nielen z časového hľadiska, kde je mediácia flexibilnejším a rýchlejším konaním, ale najmä z dôvodu finančnej úspory. Súdny poplatok predstavuje 6 % z hodnoty daru. V tom nie sú zarátané ďalšie výdavky, ako sú trovy právneho zastupovania, trovy súdnych znalcov a ďalšie.

Protistrane je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý protistrane zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.

 

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.