Vecné bremeno

Vecné bremená sú legislatívne upravené v § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka: „Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Čo je to vecné  bremeno

Zo všeobecnej definície vecných bremien je zrejmé, že zákon presne nedefinuje konkrétne vecné bremená. Medzi najpoužívanejšie formy vecných bremien patrí právo doživotného užívania nehnuteľnosti, právo prechodu alebo prejazdu cez pozemok, či právo uloženia inžinierskej siete.

Je potrebné odlíšiť povinnú osobu z vecného bremena, od oprávnenej osoby z vecného bremena. Povinným je vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom. Oprávneným je ten, kto vlastní druhú nehnuteľnosť, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené (vecné bremeno spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti) alebo ten, v prospech koho bolo vecné bremeno zriadené (konkrétna osoba alebo osoby).

V prípade nadobúdania nehnuteľností je nevyhnutné zohľadniť, okrem stavu samotnej nehnuteľnosti, aj prípadné vecné bremená. Nielen z praktického hľadiska je táto skutočnosť podstatná (má cez pozemok niekto právo prechodu?), ale aj z právneho hľadiska. Vecné bremeno je právom, a nie povinnosťou oprávneného. Prakticky ho síce v čase kúpy využívať nemusí, neskôr môže ale svoje právo začať využívať.  V neposlednom rade vecné bremeno negatívne vplýva na trhovú hodnotu nehnuteľnosti.

Ako vecné bremená vznikajú

Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu, dohodou dedičov alebo rozhodnutím súdu (alebo príslušného orgánu). Vecné bremeno nie je vylúčené získať aj vydržaním.

Aby právo z vecného bremena reálne aj vzniklo je nevyhnutný vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vecné bremená sa nevyhnutne objavia aj na výpise z listu vlastníctva.

Práva a povinnosti v súvislosti s vecným bremenom

Konkrétne práva a povinnosti sa prednostne určujú dohodou povinného a oprávneného. Ak dohodnuté neboli alebo vecné bremeno bolo zriadené inak ako dohodou, je oprávnená osoba z užívania cudzej veci povinná znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Podľa intenzity užívania sa tieto náklady delia medzi oprávneným a povinným podľa miery spoluužívania.

Ako vecné bremená zanikajú

Vecné bremeno zanikne, ak tak rozhodne súd alebo príslušný orgán. Rovnako ako pri vzniku je možné vecné bremeno zrušiť aj písomnou zmluvou.

Vecné bremeno tiež zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. To neplatí pri prechodnej nemožnosti výkonu práva vyplývajúceho z vecného bremena.

Súd môže vecné bremeno zrušiť alebo obmedziť za primeranú náhradu, ak sa zmenili pomery od vzniku vecného bremena a vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Ak by vecné protiplnenie nebolo možné, resp. by nebolo spravodlivé na vecnom plnení trvať, namiesto toho môže súd rozhodnúť o peňažnom plnení.

Ak ide o vecné bremeno patriace určitej osobe, vecné bremeno zaniká aj jej smrťou.

Spory o vecné bremeno

V rámci danej problematiky v praxi často vznikajú spory pri spochybnení existencie vecného bremena, v prípadoch, ak má povinný vôľu vecné bremeno zrušiť, pri porušovaní alebo zneužívaní práva oprávnenej osoby pri výkone vecného bremena, a i.

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

 

Oddlženie/osobný bankrot

Pod pojmom „oddlženie“ možno rozumieť viacero v praxi používaných procesov. Zákon pod týmto pojmom rozumie proces, ktorého cieľom je speňaženie majetku za účelom uspokojenia veriteľov alebo určenie splátkového kalendára dlžníkovi za účelom oddlženia.

Podielové spoluvlastníctvo

Veci môžu mať jedného vlastníka alebo ich môžu vlastniť viaceré osoby. V takom prípade pôjde o spoluvlastníctvo. Zatiaľ čo bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť iba medzi manželmi, podielovým spoluvlastníkom môže byť takmer každý – fyzické

Uznanie dlhu a uznanie záväzku

Napriek tomu že „dlh“ a „záväzok“ sú vo svojej podstate synonymá, z pohľadu jednotlivých právnych inštitútov sú medzi „uznaním dlhu“ podľa Občianskeho zákonníka a „uznaním záväzku“ podľa Obchodného zákonníka určité rozdiely. Uznanie

2 komentáre

  • dobry den, je mozne zriadit vecne bremeno k chatke, ze sused moze vyuztivat spolocny dvor ale musi ho obrabat? kosit a pod. Milada

  • Dobrý deň, pani Milada, vo všeobecnosti takéto riešenie nie je problémom. Bolo by tiež na zvážení, či by nebolo vhodnejšie využiť iný právny inštitút.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.